V Európskej únii podľa slov prezidentky vidieť snahy podkopávať právny štát, oslabovať deľbu moci alebo obmedzovať slobodu médií, teda základné kamene liberálnej demokracie. Vyzvala na ochranu týchto základných hodnôt a pravidiel.

Extrémisti podľa Čaputovej čoraz viac využívajú rozdiely na získanie vplyvu a moci, v konečnom dôsledku na to, aby zničili demokraciu. Ako skonštatovala, v mnohých európskych krajinách stačí jedno volebné obdobie, aby sa demokrati ocitli v menšine.

Reguláciu sociálnych sietí považuje prezidentka za nevyhnutnosť. Myslí si však, že samotná regulácia nestačí. Hodnoty, ako sú humanizmus, empatia alebo rešpekt, sa podľa nej musia opäť prejaviť v tom, ako sa k sebe ľudia navzájom správajú, a musia sa vrátiť do verejného života, výkonu moci, vzdelávacieho systému a profesionálnych životov. Apelovala najmä na zodpovednosť politikov, ktorých rozhodnutia sú podľa nej návodom pre ostatných.

V kontexte ruskej invázie na Ukrajinu poukázala na jednotu a pomoc zo strany západných krajín s tým, že tento prístup pomohol Ukrajine brániť sa a získať späť časti svojho územia. Nepretržitá a včasná podpora ukrajinskej obrany je podľa Čaputovej najlepším prostriedkom na dosiahnutie spravodlivého mieru a poriadku založeného na európskych pravidlách.

Cenu Čaputovej udelili ešte v roku 2021, vzhľadom na pandémiu COVID-19 však odovzdávanie odložili. Dostala ju za odvahu postaviť sa organizovanému zločinu, za práva menšín – najmä Rómov – a za ekologicky udržateľnú budúcnosť. Podľa Schwarzkopfovej nadácie Mladá Európa dáva Čaputová celej Európe nádej, že budúcnosť tolerancie, udržateľnosti a spoločenstva je možná.

Na slávnostnom odovzdávaní cien sa zúčastnil aj nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier.

Schwarzkopfovu európsku cenu udeľujú od roku 2003 predstaviteľom z politiky a občianskej spoločnosti. O ocenených za výnimočné príspevky k európskemu porozumeniu a ideálom rozhoduje porota mladých ľudí z celej Európy. Medzi doterajších laureátov patria napríklad bývalý predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker alebo bývalý predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz.

Čaputová rokovala v Berlíne so Steinmeierom aj o výzvach pre demokraciu

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v utorok rokovala v Berlíne s nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom. Témou rozhovorov boli vzájomné vzťahy krajín, spolupráca v kontexte 30. výročia nadviazania vzájomných diplomatických vzťahov, ako aj aktuálne otázky.

Čaputová prijala aj Steinmeierovo pozvanie na diskusiu o tom, ako môžu demokracie čeliť súčasným výzvam, napríklad polarizácii či strate dôvery v inštitúcie. Spolu s hlavami oboch štátov diskutovali v sídle nemeckého prezidenta na zámku Bellevue aj viacerí novinári, intelektuáli a odborníci zo Slovenska a Nemecka. „Bola to veľmi zaujímavá debata, pýtali sa aj na vnútropolitický vývoj na Slovensku a politický vývoj v našom regióne V4,“ priblížila prezidentka.

Prezidenti sa v rozhovoroch dotkli aj bezpečnostných tém. Ako načrtla Čaputová, hovorili o tom, že by bolo dobré, aby nemecká pomoc v podobe dvoch systémov protivzdušnej obrany Patriot na území SR zostala, kým to bude potrebné. „Prezident je takejto pomoci a ponuke otvorený, pretože je to dôležitý signál o našej spolupráci,“ skonštatovala.

Témou boli aj tanky Leopard. Nemecko podľa Čaputovej zverejní svoje stanovisko k ich možnému poskytnutiu Ukrajine v najbližších dňoch. Dodala, že o možnom odklade dodávok tankov Leopard pre Slovensko nehovorili.

Doterajšiu spoluprácu Nemecka v rámci 30-ročnej histórie samostatnej Slovenskej republiky prezidentka hodnotí ako dobrú. „Dáta sú úplne jasné. Nemecko je náš hlavný partner, pokiaľ ide o ekonomickú spoluprácu, investície, ekonomickú výmenu. Samozrejme, je to silný hráč v rámci Európskej únie. Myslím si, že dobré vzťahy či už na osobnej úrovni s jednotlivými predstaviteľmi tohto štátu, alebo na úrovni biznisu, kultúry sú veľmi dôležité,“ komentovala.

Prezidentka si v Berlíne prevzala aj Schwarzkopfovu európsku cenu. „Som veľmi rada a vďačná za to, čo tu odznelo. Spolu so mnou tu bolo celé Slovensko, pretože reprezentujem celú krajinu,“ uviedla. Nadácia ju ocenila za odvahu postaviť sa organizovanému zločinu, za práva menšín, najmä Rómov, a za ekologicky udržateľnú budúcnosť. Na slávnostnom odovzdávaní cien sa zúčastnil aj Steinmeier.

Prezidenti oboch krajín rokovali spoločne druhýkrát od znovuzvolenia Steinmeiera do funkcie vo februári 2022. Naposledy sa stretli v apríli minulého roka v Košiciach.