Brusel sa nevzdá migračných kvót. Je ale spôsob, ako sa proti tomu postaviť, hovorí maďarský profesor

Budapešť 29. septembra 2021 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Mindaugas Kulbis,Pixabay)

Zoltán Kiszelly, profesor a riaditeľ prominentného maďarského výskumného inštitútu Századvég, v rozhovore pre Parlamentní listy prehovoril o pohľade Maďarov na migráciu a dôvodoch, podľa ktorých Brusel všetkými prostriedkami presadzuje svoje “európske riešenie“. Štáty Vyšehradskej štvorky však podľa profesora majú možnosť ukázať, že alternatíva existuje

Kiszelly poznamenáva, že inštitút Századvé pravidelne vykonáva prieskumy verejnej mienky, ktoré uvádzajú, že vyše 80 percent ľudí v Maďarsku nechce žiadnu migráciu, či už kvôli nedávnej zlej skúsenosti v krajinách západnej Európy alebo vlastnej historickej skúsenosti, kedy sa časť Európy medzi Maďarskom a Srbskom nachádzala zhruba 150 rokov pod ottomanskou nadvládou.

“Došlo tu vplyvom vojen k depopulácii, tak ako v prípade českých krajín počas tridsaťročnej vojny. Tento vývoj zmenil veľa vecí. Poliaci, Slováci, Maďari, Chorváti a štáty ďalej na východ sú si tohto nebezpečenstva vedomé a chápu, ako sa veci môžu zmeniť, ak vznikne moslimská majorita,” tvrdí Kiszelly.

Vo vzťahu k migrácii je však podľa neho dôležité chápať, prečo EÚ chce prijímať migrantov. V členských štátoch totiž dochádza k populačnému poklesu, a ak tento trend bude pokračovať, do konca tohto storočia bude podľa profesora zhruba 180 miliónov.

“Lenže EÚ má ono takzvané “európske riešenie“, čo znamená systematickú a organizovanú migráciu z iných kontinentov do Európy a následné  prerozdelenie migrantov medzi všetky členské štáty, pretože vo všetkých dochádza k populačným poklesom,“ poznamenal Kiszelly.

Európska únia a Brusel tak podľa neho neprestanú skúšať pozývať ľudí z ďalších kontinentov tiež kvôli poklesu, ktorý čaká aj HDP. “To znamená, že aby sme udržali dnešnú úroveň HDP, musíme podľa nich udržať aj dnešnú populáciu. A ak sa populácia zmenšuje – kde vygenerujeme HDP? Naši nemeckí priatelia tiež hovoria: “Ak máte infraštruktúru, ako sú domy, školy, vlakové stanice a nemocnice pre 500 miliónov ľudí a zrazu to všetko bude prázdne, čo s tým budeme robiť?“,” uvádza profesor pozíciu Nemecka.

Dodáva ale, že krajinám Vyšehradu, čo sa rastu HDP týka, sa naopak darí veľmi dobre. Tým “chorým mužom Európy“ je podľa profesora hlavne eurozóna, kvôli ktorej EÚ chce pretláčať azylovú politiku a umožniť migrantom príchod.

“Panuje tu problém so spoločnou menou euro, pretože nie je tak dobrá pre južné krajiny EÚ. A pre Nemcov, Holanďanov, Fínov a Rakúšanov, ktorí z nej ťažili v minulosti, už tiež prestáva byť výhodná, pretože sú tu noví konkurenti z Číny a ďalších krajín,” poznamenal Kiszelly.

Problémom je podľa Kiszelly tiež to, že v plánoch pre reformu dublinského systému sa hovorí, že ak nastane situácia s vysokou migráciou, budú zavedené migračné kvóty.

“Brusel nás zrádza, pretože toto riešenie tlačí cez Súdny dvor Európskej únie. To v praxi znamená, že neziskovky Georgea Sorosa, alebo niekedy aj sám Brusel, ženú Maďarsko pred súd a dúfajú v úspech. Nie sú schopní zmeniť politické plány maďarskej vlády, alebo ďalších krajín Vyšehradu, tak dúfajú, že zmeny docielia cez justičný systém,” upozorňuje profesor.

Ako sa proti tomu postaviť?

Kiszelly sa domnieva, že členské štáty majú prejaviť vôľu a ukázať svoje alternatívy a ich životaschopnosť.

“Západ hovorí: “Mali by ste ich integrovať, dať im šancu. “Ale my hovoríme:” Nie, dáme radšej šancu našim rodinám.” Naša vláda chce motivovať maďarské rodiny, aby mali toľko detí, koľko si želajú. Poskytujeme rodinám veľkú podporu pri výchove detí tak, aby mohli naplniť svoje sny. Nikoho nenútime mať deti, tak ako tomu bolo v komunizme, ale poskytujeme motiváciu,” opísal Kiszelly maďarský spôsob riešenia demografických problém.

Dobrou alternatívou, ktorú ponúkli krajiny Vyšehradu počas slovenského predsedníctva EÚ, je tzv. “flexibilná solidarita“, kedy štáty, ktoré majú záujem prijímať migrantov, jednoducho môžu.

Maďarsko a krajiny V4 navyše ponúkli ochranu vonkajších hraníc a teraz okrem maďarskej hranice boli ďalšie policajné patroly vyslané aj do Severného Macedónska a Srbska. Teraz tiež premiér Andrej Babiš vyhlásil, že je ochotný opäť vyslať Maďarsku na pomoc armádu, tak ako v roku 2015.

Vziať veci do vlastných rúk je presne to, čo dnes má podľa profesora Vyšehradská štvorka robiť.

“V demokratickom systéme musíme vedieť ukázať alternatívy. Flexibilná solidarita je politickou alternatívou, za ktorou stoja prinajmenšom štyri členské štáty EÚ a zrejme aj Rakúsko a Dánsko, niektorí ďalší možno budú nasledovať. Mali by sme to uviesť do platnosti. To je tiež dôvod, prečo sú policajti a vojaci v Maďarsku vítaní, aby sme Európskej únii ukázali, že ten nápad funguje a že za ním stojí solidarita. Myslím si, že to je dôležité,” zhrnul maďarský profesor Zoltán Kiszelly.