Borec: Podarilo sa zmeniť atmosféru v justícii a presadiť dôležité reformy

Bratislava 3. februára 2016 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Andrej Galica)

Minister spravodlivosti Tomáš Borec hodnotí výsledky práce svojho rezortu

Za posledné takmer štyri roky sa podarilo nielen zmeniť atmosféru v justícii, ale najmä presadiť mnohé ťažké, no mimoriadne dôležité reformy. Tak hodnotí výsledky práce svojho rezortu minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru-SD). Spolu s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom vydržali ako jediní nestraníci v súčasnej vláde celé funkčné obdobie.

V roku 2012 bola justícia podľa slov Boreca pred kolapsom a panovala v nej mimoriadne napätá a konfliktná atmosféra. „Odvrátil sa kolaps v justícii a nastavili sa procesy, aby sa situácia postupne krok za krokom zlepšovala. Mnohé zmeny sú pritom viditeľné už na prvý pohľad,“ zdôraznil. „Stačí si porovnať záznamy z rokovaní Súdnej rady, alebo ísť na hociktoré súdne pojednávanie, ktoré sú dnes povinne nahrávané,“ doplnil.

Borec prešiel na ministerský post z čela Slovenskej advokátskej komory, ktorej predsedal od roku 2010. Za najvýraznejší výsledok rezortu pod jeho vedením považuje trojicu úplne nových civilnoprávnych kódexov, ktoré od polovice tohto roka nahradia veľakrát novelizovaný Občiansky súdny poriadok z roku 1963.

“Ide o najväčšiu právnu reformu v oblasti civilného práva od vzniku samostatnej SR, ktorá bola pozitívne prijatá odbornou verejnosťou, ale aj väčšinou politického spektra,“ vyzdvihol. Od zavedenia kódexov do praxe očakáva efektívnejšie, rýchlejšie a spravodlivejšie civilné konanie na súdoch a vyššiu mieru právnej istoty.

Borec, ktorý sa v rámci advokátskej praxe venoval rozhodcovskému konaniu, nasmeroval svoju snahu do tejto oblasti. Súkromné rozhodcovské súdy majetkovo a personálne prepojené s nebankovými spoločnosťami totiž vo veľkom porušovali práva spotrebiteľov a chránili majetkové záujmy nebankových spoločností, ktoré vymáhali pohľadávky zo zmlúv s úžerníckymi úrokmi, pripomenul.

„Podstata riešenia, ktoré úspešne presadilo ministerstvo, je vyňatie spotrebiteľských sporov z úpravy klasickej obchodnej arbitráže a vo vytvorení osobitných, prísnych pravidiel, ktoré chránia spotrebiteľa,“ priblížil. Ministerstvo zároveň prijalo modernejšie pravidlá obchodnej arbitráže, ktorá slúži na riešenie sporov medzi podnikateľmi. „Výsledkom je stabilizácia súdnej sústavy, vysoká miera ochrany spotrebiteľa a vyššia právna istota pre podnikateľov,“ skonštatoval minister.

Slovensko si za úradovania Boreca splnilo medzinárodné záväzky prijatím trestnej zodpovednosti právnických osôb. Tým sa podľa ministra vytvoril nástroj na boj s trestnou činnosťou, pri ktorej sú využívané právnické osoby. „Ide o ďalší nástroj na boj proti daňovým podvodom, korupcii či obchodovaniu s ľuďmi. O tomto zákone sa hovorilo viac ako desať rokov, no nikto ho nedokázal reálne presadiť. Podarilo sa to až tejto vláde, čo vnímame ako veľký úspech,“ zdôraznil. Právna úprava bude účinná od 1. júla 2016.

Za uplynulé štyri roky došlo k posilneniu zodpovednostných mechanizmov v zásade vo všetkých justičných povolaniach, sumarizuje ďalej výsledky svojej práce Borec. „Najvýraznejšie sa zmeny dotkli sudcov, a to aj prostredníctvom ústavných zmien. Pokiaľ ide o disciplinárne konanie sudcov, nefunkčný systém zavedený v bývalou vládou vytvoril stav, keď mali sudcovia de facto imunitu pred disciplinárnym stíhaním, pretože disciplinárne senáty nefungovali,“ pripomenul.

Namiesto toho vybudovalo ministerstvo účinný systém stálych disciplinárnych senátov, ktorým sú prideľované prípady náhodným výberom. „Dnes tento systém funguje a senáty riadne pojednávajú,“ uviedol. Za svoje funkčné obdobie Borec podľa Pavla Kubíka z tlačového odboru ministerstva podal viac ako 40 disciplinárnych návrhov, o ktorých senáty postupne rozhodujú.

„Väčšina z návrhov z rokov 2012 a 2013 je už právoplatne ukončená. Z tohto obdobia je právoplatných najmenej šesť prípadov, keď bol sudca uznaný za vinného a v jednom prípade bolo na návrh ministra právoplatne rozhodnuté o dočasnom pozastavení funkcie sudcu,“ sumarizoval Kubík. V približne desiatke prípadov došlo k zastaveniu z dôvodu vzdania sa funkcie sudcu, v prípadoch dvoch sudcov bolo začaté trestné stíhanie. K právoplatnému oslobodeniu došlo v siedmich prípadoch.

Novela Ústavy SR, ktorú v roku 2014 presadil v parlamente vládny Smer-SD spolu s opozičným KDH, zabezpečila, že súčasťou najvyššieho zákona sa stala sudcovská etika. V závere minulého roka Súdna rada prijala nový etický kódex, ktorý by mal rámcovať pracovný i súkromný život sudcov.

„Novoprijaté zásady sudcovskej etiky sú dôležitou súčasťou celkovej mozaiky nástrojov na zvyšovanie dôveryhodnosti súdnictva,“ zhodnotil krok Borec. Považuje za dobré, že prijatiu zásad predchádzala dlhá príprava a spolupráca so sudcovskými samosprávami. „Ide o kódex, ktorý vyšiel ‘zdola’, od sudcov, a teda je tu vysoký predpoklad, že väčšina sudcov bude tento kódex považovať za svoj. Je dobré, že súčasťou kódexu sú priame odkazy na významné európske dokumenty týkajúce sa sudcovskej etiky,“ doplnil minister.

Žitňanská: Minister Borec sa podpísal pod zníženie dôveryhodnosti súdnictva 

Minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru-SD) nesplnil svoje dve hlavné úlohy – zvýšiť dôveryhodnosť súdnictva a skrátiť súdne konania. Takto jeho pôsobenie vníma jeho predchodkyňa Lucia Žitňanská (Most-Híd).

„Dôveryhodnosť súdnictva je dnes historicky najnižšia – až 72 percent občanov súdom nedôveruje a dĺžka súdneho konania sa podľa štatistík z roku 2014 po dlhom čase znova predĺžila. Nie veľmi, ale pohyb nastal práve opačným smerom, ako si minister Borec prial,“ zhodnotila podpredsedníčka opozičnej strany.

Borec bol podľa Žitňanskej aktívny v oblastiach, ktoré zo súdnictva robia uzatvorený systém. „Zaviedol inštitút justičných čakateľov, výberové komisie na nových sudcov obsadil len sudcami, zvýšil váhu subjektívneho rozhodovania komisie a prakticky znemožnil splniť podmienky na výber sudcov aj z nesudcovského prostredia,“ menovala.

Naopak, ako úplne pasívneho ho vníma pri otváraní súdnictva verejnej kontrole a poskytovaní informácie o súdoch. „Dnes sa nezverejňuje nič viac, ako som ešte z pozície ministerky zabezpečila ja. Nefunguje systém zverejňovania hodnotenia sudcov, nič nevieme o fungovaní prokuratúry,“ vytkla Žitňanská.
„Keďže systém justície uzatvoril, proti rodinkárstvu nezakročil a dĺžku trvania sporov neznížil, iný výsledok ako zníženie dôveryhodnosti v súdy sme nemohli očakávať,“ doplnila.

Člen predsedníctva mimoparlamentnej strany #Sieť Tomáš Stoklasa vidí v osobe Boreca nespornú ľudskú i odbornú kvalitu. „Napriek nej musím ministrovi vytknúť to, čo celej vláde. Nevyužité príležitosti,“ uviedol. Parlamentná väčšina jednej strany, ktorej je minister nominantom, podľa Stoklasu dávali príležitosť presadiť podstatne rozsiahlejšie zmeny najmä v oblasti súdnictva. „Stav súdnictva si takéto zmeny nevyhnutne vyžaduje,“ podotkol.

Stoklasa pripomenul, že v programovom vyhlásení vlády sa hovorilo o zefektívnení súdnictva, obnovení dôvery v súdnictvo a zvýšení vymožiteľnosti práva. „Ak mám hovoriť o negatívach, nič z uvedeného sa dosiahnuť nepodarilo,“ domnieva sa vedúci pracovnej skupiny #Siete pre Spravodlivosť. Z jeho pohľadu neboli realizované opatrenia na zrýchlenie súdnych konaní, či už personálne alebo technické opatrenia v oblasti elektronizácie súdnictva.

„Neboli realizované ani potrebné zmeny v oblasti vyvodzovania zodpovednosti v prípadoch morálneho a odborného zlyhania sudcov alebo prokurátorov. Administratívni zamestnanci súdov, ktorých je trikrát viac než sudcov, by si taktiež zaslúžili lepšie pracovné i mzdové podmienky,“ myslí si Stoklasa.

Za nesporné pozitíva naopak považuje prijatie nových kódexov procesného práva, ktoré podľa neho dávajú nádej na zlepšenie situácie v súdnictve. „Taktiež je potrebné zmeniť systém elektronických náramkov pre odsúdených, ako aj legislatívu pre vyššiu ochranu spotrebiteľov,“ uzavrel.

Tím líder pre oblasť súdnictva a spravodlivosti opozičnej strany SaS Alojz Baránik sa domnieva, že vláde sa nepodarilo naplniť kľúčovú úlohu z jej programového vyhlásenia – zvýšiť vymožiteľnosť práva a systematicky likvidovať korupciu na všetkých stupňoch spoločnosti. Nesplnenie tejto úlohy je podľa neho dokonca extrémne.

„Korupcia nielenže prekvitá, ale stala sa štátnym programom, čomu je podriadené fungovanie polície, prokuratúry a súdov. V súlade s tým vymožiteľnosť práva prakticky neexistuje a platí len právo silnejšieho,“ kritizuje Baránik. Zmeny vo vysokých justičných orgánoch boli podľa neho len kozmetické. „Alebo boli nastavené tak, aby sa ich efekt prejavil až po tom, čo budú premlčané trestné činy súčasnej politickej mafie,“ zhodnotil.

Aj Baránik poukázal na to, že dôvera v súdnictvo počas pôsobenia Boreca poklesla. Vymožiteľnosť práva je z jeho pohľadu len teoretická a len pre mocných. Ďalší cieľ vlády – stabilizácia súdnictva sa podľa experta SaS prejavuje len ako ďalšie zakorenenie osôb nevhodných na výkon sudcovskej činnosti a vedenie súdov. „Súdnictvo v podstate nefunguje, najmä ak je jeho výkonnosť porovnávaná s krajinami, kde vládne právo. Dôstojnosť súdneho pojednávania síce bola zabezpečená vďaka nahrávaniu konaní, ale prieťahy pokračujú bez akejkoľvek reálnej nápravy,“ doplnil.

Borec: Extrémny nápor súdy zvládli bez výraznejšieho predĺženia dĺžky konania

Zvýšenie vymožiteľnosti práva a eliminovanie prieťahov v súdnom konaní. To boli jedny z hlavných úloh, ktoré si v oblasti spravodlivosti dala v programovom vyhlásení v roku 2012 súčasná vláda. Cieľ sa jej nepodarilo naplniť. Minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru-SD) to zdôvodňuje enormným nárastom prípadov, ktorým súdy museli čeliť.

Dĺžka súdneho konania v posledných štyroch rokoch stagnovala, alebo dokonca mierne narastala. Zatiaľ posledné štatistické údaje ukazujú, že v roku 2014 trval trestný spor v priemere 4,53 mesiaca (rovnaký stav ako v roku 2012), občiansko-právny spor 12,07 mesiaca (predĺženie o 0,48) a obchodný spor 14,63 mesiaca (predĺženie o 0,85). Údaje koľko sa čakalo na spravodlivosť na súdoch v roku 2015 zverejní ministerstvo na prelome februára a marca, informoval Pavol Kubík z tlačového odboru rezortu.

Zvyšoval sa počet súdov s prieťahmi. Predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková vlani informovala, že kým v prvom polroku 2014 zaznamenali prieťahy na 31 všeobecných súdoch, v prvom polroku 2015 sa do ich prehľadu dostalo už 34 súdov. Ústavný súd ich za toto obdobie konštatoval v 125 nálezoch, pričom sťažovateľom priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 347.110 eur.

“Za posledné roky sudcovia vybavovali toľko prípadov, ako nikdy predtým,” reagoval na tento vývoj Borec. Rekord podľa údajov ministerstva padol v roku 2013, keď pri nápade takmer 1,6 milióna vecí, súdy vybavili viac ako 1,5 milióna prípadov. Ministerstvo argumentuje, že napríklad v roku 2010 prišlo na súdy iba 1,2 milióna vecí a v roku 2007 menej ako milión.

“Zhruba ten istý počet sudcov tak musel rozhodnúť o 40 až 50 percent viac prípadov, ako tomu bývalo v minulosti. Fakt, že sa tento extrémny nápor práce podarilo zvládnuť bez výraznejšieho predĺženia priemernej dĺžky súdneho konania, treba považovať za úspech,” mieni Borec.

Situáciu komplikovali najmä hromadné žaloby nebankových spoločností, ktoré podľa ministerstva zaplavili súdy po celom Slovensku. “Súdy nápor hromadných žalôb síce nakoniec zvládli, no viedlo to k stagnácii poklesu priemernej dĺžky súdneho konania,” vysvetlil minister. Pod jeho vedením rezort prijal legislatívne opatrenia, ktorých podstatou bolo vyňatie spotrebiteľských sporov z úpravy klasickej obchodnej arbitráže a vo vytvorení osobitných, prísnych pravidiel, ktoré chránia spotrebiteľa.

Šéf rezortu spravodlivosti predpokladá, že vývoj do budúcna bude optimistický vďaka reforme procesného práva, informatizácii súdov a ďalším reformám najmä v oblasti rozhodcovského konania. “Pri očakávanom poklese náporu nových prípadov dôjde aj k citeľnému zrýchleniu súdneho konania,” uviedol.

“Rozumiem tomu, že v období jedného alebo dvoch rokov po sebe prišlo k veľkému nárastu počtu prípadov, ale aj o tom to je. My musíme nastavovať ten súdny manažment tak, aby dokázal reagovať na takéto situácie,” reagovala na argumentáciu Boreca jeho predchodkyňa Lucia Žitňanská (Most-Híd).
Podľa nej už v čase, keď viedla ministerstvo vedeli, že k nárastu príde. “Jednoducho neboli dokončené podporné mechanizmy, aby sa mohol tento nápor zvládnuť,” vytkla Borecovi. “Elektronizácia mešká, dátové schránky, ktoré mali zrýchliť konanie sú tiež odložené o ďalší rok a stále sa nedoručuje elektronicky,” doplnila.

Borec: Podarilo sa odstrániť pretrvávajúci technologický dlh na súdoch

Do elektronizácie justície investovalo Slovensko v posledných štyroch rokoch 112 miliónov eur, prevažne z eurofondov. Pre ministra spravodlivosti Tomáša Boreca (nominant Smeru-SD) išlo o jednu z hlavných tém jeho funkčného obdobia. Konštatoval, že sa mu podarilo odstrániť dlhodobo pretrvávajúci technologický dlh v oblasti informačno-komunikačných technológií.

Ministerstvo podľa Boreca vytvorilo technologické a legislatívne podmienky na rýchlu a efektívnu realizáciu projektov eJustice. Majú za cieľ posilniť transparentnosť justície a zefektívniť súdne konania, aby sa zabránilo prieťahom v nich a zlepšila sa vymožiteľnosť práva. „Položili sme veľmi slušné základy pre to, aby sa SR v tejto oblasti mohla vyrovnať v blízkej budúcnosti najvyspelejším krajinám EÚ,“ zhodnotil minister.

Sudcovia dostali k dispozícii nahrávacie zariadenia a do súdnych siení bola nainštalovaná potrebná technika. Nahrávky z pojednávaní sa stali povinnou súčasťou spisu, čo podľa ministra posilňuje transparentnosť celého konania. „Zvýšil sa tlak na profesionalitu, slušnosť a dôstojnosť pojednávaní,“ zhodnotil.

Od začiatku roka 2016 rezort spustil na portáli Slov-lex Elektronickú zbierku zákonov, ktorá obsahuje právne záväzné znenia právnych predpisov. „Portál Slov-lex je dnes najspoľahlivejším zdrojom právnych informácií, ktorý mesačne využíva okolo stotisíc ľudí,“ zhodnotil Borecov rezort. Umožňuje i jednoduché vyhľadávanie v rozhodnutiach súdov a judikatúre najvyšších súdnych autorít. „Počet návštevníkov svedčí o tom, že portál sa stal každodenným nástrojom právnych profesionálov i širšej verejnosti,“ doplnil Borec.

Najviac mediálnej pozornosti v minulom roku sa sústreďovalo na systém Elektronického monitoringu osôb, ktorý sa dostal do ostrej prevádzky tiež v tomto roku a už prináša prvé výsledky. „Predstavuje najväčšiu zmenu v trestnom práve od prijatia rekodifikovaného Trestného zákona a Trestného poriadku,“ zdôraznil minister.

Podľa jeho slov ide o moderný systém, ktorý umožní častejšie využívanie alternatívnych trestov a účinnejšiu prácu s odsúdenými. „Prispeje tiež k zvýšeniu bezpečnosti obyvateľov, k posilneniu prevencie kriminality a celkovej modernizácii väzenstva. Dôležitým cieľom projektu je aj ochrana obetí domáceho násilia a prevencia tzv. diváckej kriminality,“ vysvetlil.

Ministerstvu sa, naopak, zatiaľ nepodarilo do praxe plne uviesť Elektronický súdny spis (ESS) a elektronické doručovanie súdnych písomností do dátových schránok. Pavol Kubík z tlačového oddelenia ministerstva ozrejmil, že ESS je v produkčnej prevádzke na súdoch od februára 2015. „Do systému sú ukladané elektronické dokumenty vypracované súdom a došlé elektronické dokumenty,“ informoval.
Na súdoch v obvode Krajského súdu v Bratislave sú do systému ukladané aj vybrané papierové podania, ktoré prebiehajú procesom skenovania, ako aj audionahrávky zo súdnych pojednávaní. Doručovanie aj odosielanie písomností do dátových schránok súdov je na všetkých súdoch funkčné od januára 2014, vysvetlil ďalej Kubík. Elektronické doručovanie predpokladajú aj nové procesné kódexy, ktoré začnú pre civilné konanie platiť od polky roku 2016.

„Prešlo sa na model, že zo všetkého sa robia veľké projekty z eurofondov za veľa peňazí, ale výsledok z toho fyzicky zatiaľ nie je žiadny,“ zhodnotila výsledky na poli elektronizácie bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). „Ja som skôr zástanca, radšej to robme v menšom formáte, krok za krokom, ale hýbme sa, pretože takto sa k efektívnej justícii nedopracujeme,“ uviedla.

Z pohľadu podpredsedníčky opozičnej parlamentnej strany elektronizácia justície mešká. „Dátové schránky na doručovanie, čo malo tiež zrýchliť súdne konania, sú odložené o ďalší rok, čiže stále sa nedoručuje elektronicky,“ doplnila.