Nové plynovody výrazne znižujú tranzitné náklady (nižšie poplatky alebo žiadne poplatky) a väčšinou tiež skracujú dĺžku plynovodov. To znamená pre väčšinu európskych odberateľov diverzifikáciu dodávok plynu, nákup za nižšie ceny a bezpečnejšie a spoľahlivejšie dodávky plynu. Do hry ale vstúpili Európska komisia, Parlament a Rada s tretím energetickým balíčkom, ktorý sa navyše začal uplatňovať spätne na Severný prúd 2. Pôvodne sa nové európske pravidlá na trh s plynom aplikovali len na plynovody spájajúce členské štáty EU.

Teraz sa ale vzťahujú aj na plynovody z tretích strán, a hlavne teda na Severný prúd 2 idúci z Ruska do Nemecka. Smernica zahŕňa aj prístup tretích strán k plynovodom. Je síce možné dostať výnimku, ale Gazprom ju nedostal. To znamená, že Gazprom je povinný umožniť prístup  k plynovodom Severného prúdu 1 a 2 tretím neexistujúcim dodávateľom. Realita je ale taká, že plyn je ruský a žiadny iný dodávateľ plynu nie je k dispozícii. Smernica tiež ukladá aby energetická firma ako Gazprom nevlastnila aj prepravné trasy (plynovod) ak ich používa na prepravu vlastného plynu. Z celkovej kapacity severných prúdov 1 a 2  (dokopy 110 miliárd kubických metrov) má teda polovicu kapacity používať  neexistujúci tretí dodávateľ. Treba spomenúť, že v roku 2020 Gazprom  dodal 175 miliárd kubických metrov plynu do európskych krajín, vrátane Turecka a v roku 2021 by mal dodať okolo 175-183 miliárd kubických metrov. Samozrejme toto obmedzenie dodávok ruského plynu prostredníctvom EU smernice má za cieľ znížiť závislosť od ruského plynu cez „nariadené“ zníženie  dodávok ruského plynu, respektíve zvýšeného využívania značne drahšej a v súčasnosti aj nespoľahlivej trasy cez Ukrajinu.

Ďalšími faktormi ktoré treba brať do úvahy je klesajúca ťažbu plynu v Európe, vysoké ceny v Ázii (a teda presmerovanie  skvapalneného amerického a katarského plynu do Ázie), a tiež prinútenie aby Gazprom spätne akceptoval väčšiu previazanosť cien v dlhodobých kontraktoch na burzové ceny. A hneď máme výsledok v podobe prudkého nárastu cien plynu na európskych burzách (z približne 210 US$ za 1000 kubických metrov na cca 1700 US$), ale aj v dlhodobých kontraktoch (kvôli väčšej váhe burzovej ceny vo výpočte ceny dlhodobého kontraktu).

Pridajme ešte aj prehnane ambicióznu dekarbonizáciu ekonomík EU a dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050 (nikto ale nie je proti rozumnému a postupnému prechodu na zelenú ekonomiku), snahu o vylúčenie zemného plynu a jadrovej energie z podporovaných zdrojov energie, oznámenie Európskej komisie  o zákaze dlhodobých kontraktov na plyn od roku 2049 ako aj zbieranie podkladov Európskou komisiou o zneužívaní Gazpromom jej „dominantného postavenia“ a následnom udelení vysokej pokuty Gazpromu.

Aká je ruská reakcia na túto situáciu? Tak to vyzerá, že Rusom začína dochádzať trpezlivosť byť večne fackovacím panákom a pôvodná jednoznačná orientácia na európsky trh a úzke vzťahy s EU sa začína meniť. Európska komisia je stále ešte skalopevne presvedčená, že EU zostane „pupkom sveta“ a hlavným  trhom pre ruský plyn. Že všetky tromfy sú v jej rukách a Rusi sa musia vždy  prispôsobiť každému vrtochu a kopnutiu zo strany Európskej komisie a EU.  Ale v tomto roku vláda Ruskej federácie schválila generálny plán rozvoja plynárenského priemyslu do roku 2035 a Gazprom vyhlásil, že Severný prúd 2 bude posledným plynovodom pre európsky trh. Jednoducho Rusi prichádzajú na to, že  ázijský trh je ziskovejší a má tiež ďaleko väčšiu perspektívu.  Nepríjemnosťou pre EU je, že svojou krátkozrakou a povýšeneckou  politikou sama urýchľuje proces preorientovania sa Ruska na Čínu a Áziu.

Bol vybudovaný a uvedený do prevádzky nový plynovod „Sila Sibíri“, ktorý začína prvýkrát dodávať plyn do Číny plynovodom. V súčasnosti sa pracuje na nad novým plynovodom „Sila Sibíri 2“, ktorý bude prepravovať plyn do Číny cez Mongolsko.  Zaujímavosťou je, že plyn má pochádzať z ložiska Jamal,  toho istého z ktorého sa plyn v súčasnosti exportuje do EU. V praxi to znamená, že plyn môže byť exportovaný alebo do EU, alebo do Číny a Ázie. Podľa toho, kde to bude výhodnejšie pre Rusko.

Ako píše ruský časopis „Imperianews.ru“, „priateľská a bohatá Ázia sa v modernej histórii Rusku nikdy nevyhrážala a na rozdiel od Európy je pripravená nakupovať ruské zdroje vo veľkých množstvách a za spravodlivé ceny. Nebude treba prehovárať Ukrajinu, Poľsko, Nemecko alebo Veľkú Britániu kupovať ruský plyn, súdiť sa v politicky zaujatých súdoch, retroaktívne meniť predtým dohodnuté ceny, platiť rôzne pokuty a počúvať urážajúce komentáre od oficiálnych predstaviteľov rôznych európskych krajín“.

Ako sa rozhodne Slovensko? Veď v súčasnej situácii môžu byť ohrozené aj dodávky plynu na Slovensko. Čo urobí? A má ešte právomoc sa rozhodovať ako suverénna krajina? Máme ešte vôľu chcieť rozhodovať o našej budúcnosti? Je to náš štát, naša súčasnosť aj budúcnosť. Alebo sa budeme stále vzájomne nenávidieť a hádať? A naďalej slepo počúvať rôzne nariadenia a smernice? Maďarsko nedávno podpísalo pätnásťročný kontrakt na dodávky ruského plynu. Napriek nevôli zo strany Európskej komisie. A tvrdia, že dosiahli lepšie ceny ako v minulosti. Prichádzajú veľké zmeny. Dnešný svet, ktorý tu vyzerá byť naveky, sa zajtra zmení.  Ale do posledného momentu sa bude zdať, že to je navždy. Kto by si bol myslel v 1988 roku, že socializmus onedlho zanikne a rozpadne sa ZSSR? Alebo, že Rakúsko – Uhorsko v roku 1918 zanikne a vznikne Česko-Slovensko?

Dezider Štefunko