Niekto povie „veď je vojna, tam sa také veci stávajú“ a bude mať pravdu. Problém však je, že civilný most nie je vojenský objekt, ale civilný. Akokoľvek je faktom, že po ňom môžu jazdiť vlaky a autá s vojenským nákladom, akokoľvek má strategický význam, akokoľvek si Ukrajina robí na Krym nárok a tvrdí, že stavbu mosta nepovolila, tak je skrátka objektívnym faktom aj to, že je to civilný objekt, a teda jeho zničenie, naviac s civilnými obeťami, je teroristickým činom. A tu už niet sa kam schovať. O schvaľovaní teroristického činu hovoria slovenské zákony jasne:

Trestný zákonník, § 419b, odsek 1: „Kto verejne podnecuje na spáchanie niektorého z trestných činov terorizmu alebo verejne schvaľuje niektorý z trestných činov terorizmu, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.“

Z posmešných výrokov ministra Naďa je zjavné, že sa z tohto teroristického činu teší. Nie že by sa dalo on neho čakať niečo iné, nie že by sa tak netešili mnohí, a podobné emócie sú úplne prirodzené, ak človek niektorej strane fandí. Problémom však je slovíčko „verejne“ v citovanom paragrafe. Zákon je postavený a napísaný jasne, jeho cieľom je, aby ľudia podobným spôsobom nezvyšovali v spoločnosti napätie a vojnové štvanie. Tobôž ak ide o ministra. A navyše, nie ministra poľnohospodárstva alebo sociálnych vecí, ale samotného ministra obrany.

Mohlo by sa vám zdať, že dostať desať rokov za takéto „nič“ je absurdné. Lenže boli tu už aj absurdnejšie veci. Spomínate si na prípad, keď jeden predseda opozičnej parlamentnej strany dostal štyri roky a štyri mesiace za to, že niekomu daroval peniaze v sume, ktorá číselne niekomu niečo pripomínala? (Riešil to vtedy istý prokurátor Tomáš Honz.) Realita skrátka je, že takýto brutálny bič (lebo sadzba desať rokov porovnateľná s trestmi za vraždu či znásilnenie je naozaj brutálna) panstvo uplietlo na poddaných, aby si neotvárali ústa, aby v strachu, že povedia čosi nevhodné, radšej mlčali. A právo platí pre každého rovnako. Teda aspoň by malo, všakáno.

Poslanec Národnej rady Ľuboš Blaha (Smer-SD) preto pred časom podal na Jaroslava Naďa (a tiež na Políciu SR za iné výroky) trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru. A predstavte si tú náhodu, dostal to do ruky ten istý prokurátor Honz, ktorý rieši aj iné verejne známe a politicky citlivé kauzy.

Nuž a tento víkend Blaha na sociálnej sieti (na Telegrame, už nie na Facebooku, ten mu cenzori Facebooku na žiadosť politických extrémistov zrušili – len aby sa nezabudlo) uverejnil informáciu, že tento prokurátor Honz jeho trestné oznámenie poslal na inú prokuratúru – na Úrad špeciálnej prokuratúry, odkiaľ mimochodom Honz sám v lete prešiel na Generálnu prokuratúru.

Teda pán Honz, namiesto toho, aby tento učebnicový prípad rovno posunul sudcovi, ho posunul tam, kde šéfuje istý pán Lipšic, ktorý je časťou verejnosti považovaný za hlavu určitej… povedzme, že za veľmi múdru hlavu. Ten Lipšic, ktorý okrem jednoznačnej politickej orientácie a ďalších vecí má s Honzom spoločné okrem iného aj to, že sa neomylne vyskytne vo všetkých kauzách, kde niečo smrdí.

Blaha to komentuje takto: „To je úplná Hlava XXII. Buď by to zamietol pod koberec slniečkar Honz, ktorý za svoj vzor považuje amerického mäsiara Reagana a nenávidí Smer, alebo to hodí pod koberec Lipšic, ktorý Smer nenávidí ešte viac a Naď je jeho bývalý súdruh z vládnej koalície OĽaNO a NOVA. Perfektné.“

Prečo však prokurátor Honz nekonal sám a posunul vec iným prokurátorom? Možné vysvetlenie nájdeme na stránke Úradu špeciálnej prokuratúry: „Úrad špeciálnej prokuratúry vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, trestne stíha osoby podozrivé zo spáchania trestných činov a uplatňuje oprávnenia prokurátora v konaní pred súdom, a to najmä vo veciach trestnej činnosti páchanej zločineckými skupinami, korupčnej trestnej činnosti, zneužívaní právomocí verejného činiteľa, finančnej kriminalite (trestné činy proti majetku a trestné činy hospodárske, vrátane trestných činov poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev), terorizmu a extrémizmu.“

Takže pán Honz usúdil, že tento prípad týkajúci sa terorizmu patrí na špeciálnu prokuratúru. V tom prípade ale je všetko v poriadku a my sa môžeme tešiť, že pán Lipšic a spol. vec objektívne vyšetria a spravodlivosti bude učinené zadosť. Ako? No napríklad tak, že Blahovi vysvetlia, že si formuláciu „verejne schvaľovať niektorý z trestných činov terorizmu“ vysvetlil úplne nesprávne. Alebo tak, že posunú vec sudcovi – mohla by to náhodou dostať trebárs sudkyňa Pamela Záleská, ktorá už má s rozhodnutiami o podobných veciach skúsenosti, a tá možno rozhodne, že skutok sa nestal. Skrátka, možností je mnoho, ale jedna vec je istá: spravodlivosť nakoniec zvíťazí.

Ivan Lehotský