V súvislosti s umelo vytvorenou a živenou „energetickou krízou“ sa už v médiách otvorene hovorí o možných výpadkoch mobilných sietí počas zimných mesiacov.  Čo si pomyslíte, keď počujete alebo čítate takéto správy?

Čo sa týka mobilných sietí, vieme o tom, že v prípade veľkého výpadku sú zálohy robené na zhruba dvanásť hodín, potom môžu začať siete postupne vypínať a padať. Niektoré firmy sa na to chystajú už dlhodobejšie. Už možno päť rokov dozadu mnohé z nich hovorili o tom, že chcú mať pripravenú sieť pre prípad blackoutu. Nejaké „šumy“  o tom, čo by mohlo nastať, existovali  už v dávnejšom čase.

Zaznamenali ste vy osobne zvýšený záujem ľudí o „núdzovú komunikáciu“, teda o vysielačky? Čo ich zaujíma, na čo sa vás najčastejšie pýtajú?

Dopyty od bežných  ľudí – laikov sú už z čias, kedy začal covidový cirkus. Zvýšený dopyt začal byť badateľný hlavne po tom, čo nastala vojna na Ukrajine. Vtedy začali byť púšťané prvé „balóniky“ o tom, že by mohol nastať problém s energiami. Bol tam strach bežných ľudí z toho, že vojna sa môže rozšíriť na naše územie. Vieme, že vo vojne sa ničia najskôr strategické ciele ako elektrárne, vodárne. Odvtedy teda ľudia volajú a pýtajú sa. Dve základné otázky sú cena a dosah vysielačky. To sú pre nich nosné informácie. To, čo im poviem, pre nich však často nie je  ideálne. Mnohí ľudia si myslia, že si kúpia z eBay-u dve vysielačky po tridsať eur a budú sa môcť rozprávať na sto kilometrov. To bohužiaľ pravda nie je.

Poďme si v tom teda urobiť poriadok a začnime od začiatku. V prvom rade je dôležité vedieť, že vysielačky fungujú v určitých frekvenčných pásmach – niektoré z nich sú bežne dostupné širokej verejnosti, iné sú „špeciálne“, určené na profesionálne použitie a tým pádom verejnosti nedostupné. Môžeme si v krátkosti  tieto pásma popísať a vysvetliť si, ako fungujú?

Začneme vysvetlením úplného základu pre bežného človeka, ktorý nie je vlastníkom nijakej rádioamatérskej licencie. V čase covidu som mal rôzne dopyty typu, či budú ľudia v prípade nejakého výpadku vedieť komunikovať napríklad zo Švajčiarska na Slovensko. Toto je  možné s komerčnými rádiostanicami iba o vyšších výkonoch a samozrejme, čo sa týka oficiálnej prevádzky, tak len s rádioamatérskou licenciou. Pokiaľ ide o bežných laikov, ktorí nemajú nič, pre nich je možné používať iba dve pásma – CB a PMR. CB pásmo je v preklade Citizen band – občianske pásmo. Funguje na frekvencii 27 MHz a ľudia ho môžu používať bez akéhokoľvek povolenia. Pokiaľ by si to chceli bližšie predstaviť, ide o vysielačky, ktoré používajú aj kamionisti, alebo rôzni nadšenci. Keď si človek kúpi vysielačku, nevyplýva mu z toho povinnosť registrácie, nemusí sa podrobiť ani žiadnej skúške, ako je tomu napríklad pri rádioamatérskej licencii. Druhé pásmo je PMR, vychádza to zo skratky Portable mobile radio, teda prenosné mobilné rádio. Sú to rádiostanice v inom pásme, v pásme UHF, ktoré je 446 MHz. Nevýhoda tohto pásma je to, že je dosť „zarušené“, je tam kopec „detských pestúniek“, ktoré na tomto pásme vysielajú, chodia tam rôzne alarmy. Momentálne je tam povolených šestnásť kanálov. Nevýhoda je len pol wattu výkonu ako aj to, že tam  nesmiete pridať externú anténu. Vysielačku, ktorú si zakúpite, nesmiete nijakým spôsobom upravovať. Výkon je nižší a dosahy sú naozaj len lokálne. V zastavanom prostredí  do jedného kilometra, v meste povedzme len na vzdialenosť bytovka – bytovka. Pri tom pol watte to môže byť aj menej, všetko závisí aj od lokálneho rušenia a konkrétnych miestnych podmienok.  Ale zase – keď sa povedzme postavíte na vrcholy dvoch kopcov, tak s tým pol wattom sa kľudne oproti sebe môžete rozprávať aj na sto kilometrov. My sme to konkrétne skúšali z Kamzíka na Chopok a išlo nám to. Treba si ale uvedomiť, že takéto ideálne podmienky má veľmi málo ľudí, skôr treba rátať s tým, že v bežnom zastavanom prostredí je dosah maximálne do jedného kilometra. Na PMR-ku neexistujú základňové stanice. To znamená, neexistuje to, že si dáte doma vysielačku, k nej externú anténu a napájací zdroj. Pri PMR-ku toto nie je, pretože to nie povolené, netvrdím ale, že sa to nerobí. Ešte sa vrátim k predošlému pásmu CB, na ktoré potrebujete originál CB vysielačku. Tam je povolený výkon maximálne 4 watty. Existujú rôzne zosilňovače výkonu, tie však bohužiaľ u nás povolené nie sú pokiaľ nemáte rádioamatérsku licenciu. So spomínanými 4 wattmi je výhoda v tom, že si môžete postaviť nejakú základňovú anténu. V bode A je povedzme postavená jedna anténa,  v bode B o dvadsať kilometrov ďalej máte postavenú ďalšiu. Pokiaľ sú normálne podmienky, tak sa s týmito základňovými anténami medzi sebou bez problémov dorozumiete. Všetko závisí od konkrétneho terénu. Keď ste niekde v doline, dosah je problematickejší, nakoľko vám tienia kopce naokolo. Keď sa však chcete rozprávať napríklad z mesta do mesta v pásme CB, postavíte si na strechy dve základňové antény a komunikácia je možná. Minule sme napríklad riešili komunikáciu z Bratislavy do Senca – s vysielačkami „walkie – talkie“ v pásme PMR to nie je šanca, kdežto  so základňovými anténami na CB-čku to ide úplne bez problémov.

Možno je dôležité zdôrazniť, že človek si okrem pásma a typu vysielačky môže zvoliť aj to, či pôjde o vysielačku „ručnú“, alebo „základňovú“…

Samozrejme. Toto sa však týka len pásma CB. Pri frekvencii 27 MHz je totiž dôležité, aby  anténa mala svoju dĺžku. Pokiaľ si z jednoduchého vzorca vypočítame dĺžku antény na CB pásmo, vychádza, že najkratšia ideálna dĺžka je zhruba 3 metre. Keď máte ručnú vysielačku, logicky nie je možné, aby ste na nej mali trojmetrovú anténu. A tá kratučká, ktorú ručná vysielačka má, naozaj slúži len na takú lokálnu komunikáciu po okolí. Samozrejme, keď sa s ňou postavíte na kopec, kde máte rozhľad, tak vám to pôjde aj na dvadsať kilometrov. Ale pokiaľ ste s ručnou CB vysielačkou v meste, tam je ten dosah relatívne slabý.  Automaticky, keď vysokofrekvenčný výkon 4 watty, ktoré sú na CB – čku povolené, pustíte do antény, ktorú máte na streche,  účinnosť a samozrejme aj dosah budú podstatne väčšie. To sa bavíme o anténach, ktoré majú zhruba päť až šesť metrov. Pri týchto dĺžkach antén nie je mnohokrát výnimka spraviť aj diaľkové spojenie DX. Aj so štyri wattmi sa dá kedykoľvek spraviť nejaký iný štát, v prípade dobrých podmienok aj iný kontinent. CB pásmo sa totiž nachádza na 27 – mich megahertzoch a do zhruba  30 MHz to funguje tak, že vlny sa dokážu odrážať od ionosféry. Pokiaľ je táto nabitá, ionizovaná, dochádza k odrazom vĺn od ionosféry a zeme a tým pádom je možné dosiahnuť spojenie aj na stovky až tisíce kilometrov.

Poďme ku konkrétnej modelovej situácii – som napríklad človek, ktorý počíta s tým, že príde blackout, „spadnú“ mobilné siete a chcem sa na to pripraviť. Bývam povedzme v Bratislave a rozmýšľam o tom, ako sa v prípade problémov spojím s rodinou v Košiciach. Dá sa to vôbec dosiahnuť? Mohlo by sa to podariť prostredníctvom diaľkového DX spojenia, ktoré ste spomínali?

Bohužiaľ, v tomto prípade diaľkové DX spojenie nie je možné, pretože ten odraz má vzdialenosť plus mínus 800 – 1000 kilometrov, čo je viac ako dĺžka našej republiky. Nedovoláte sa jednoducho preto, pretože Košice sú blízko a  odraz „doletí“ oveľa ďalej, ako sú Košice. Orientačne treba povedať, že diaľkové spojenie sa dá urobiť na vzdialenosť zhruba tisíc kilometrov a viac. Ide pod určitým uhlom, závisí to samozrejme aj od typu antény. Vzdialenosť päťsto kilometrov je málo. Samozrejme, že sa môžu vyskytnúť vhodné podmienky, len si treba uvedomiť, že spoľahlivosť takého spojenia je naozaj v radoch pár percent. Aj pri spojení na diaľku, o ktorom sa bavíme, musia byť vytvorené podmienky. To znamená, že  svieti slnko, ionosféra je nabitá a je vodivá. Keď je zamračené, mnohokrát sa stáva, že na tých pásmach nepočujete nič. Označuje sa to ako „band closed“ – pásmo zavreté. Na nejakú spoľahlivosť spojenia typu : potrebujem mať mamu pod kontrolou v Košiciach , keď ja som v Bratislave, to určite nie. Stále sa bavíme o tom, že nefunguje ani internet, ani nič, je výpadok. Na nejakú spoľahlivú komunikáciu Košice – Bratislava bežné rádiostanice nestačia. Prepojiť tieto dve mestá iba konvenčnými rádiostanicami bez internetového spojenia v podstate nie je možné. Existujú aj takzvané retranslačné stanice, ale takisto si to neviem živo predstaviť na takú vzdialenosť. Retranslačná stanica musí byť umiestnená niekde dosť vysoko, aby vám ten signál dokázala previesť ďalej. S použitím smerových antén a vyšších výkonov by teoreticky bolo možné spojiť Bratislavu a Košice pomocou niektorého rádioamatérskeho prevádzača napríklad na Martinských holiach, Kráľovej holi…Bohužiaľ, tieto retranslačné stanice fungujú iba v „profi“ pásmach, ktoré nie sú bežným ľuďom dostupné. Jediný naozaj účinný spôsob, ako by sa spojenie Bratislava – Košice dalo urobiť, by bolo cez medzistanice, štafetovým spôsobom – Fero povie Paľovi, Paľo povie ďalšiemu, ktorý býva o päťdesiat kilometrov ďalej, ten povie zase ďalšiemu… Jedine takto by bolo možné poslať správu na potrebné miesto.

Môžeme podrobnejšie pohovoriť o príslušenstve, ktoré je k vysielačkam potrebné zakúpiť? 

Pokiaľ sa bavíme o CB pásme, tak v tomto prípade platí jedno pravidlo – čím dlhšia anténa, tým lepšie. Čím viac sa priblížime k potrebnej dĺžke vlny 11 metrov, tým má anténa väčšiu účinnosť. Z jednoduchého pravidla vyplýva, že čím lepšia účinnosť, tým lepší dosah. Anténu je potrebné vždy umiestniť na čo najvyššie miesto. Potrebujete k nej „detaily“ ako nejakú trojnožku, na ktorú ju postavíte,  prípadne konzolu. Anténa nesmie byť postavená pri  nejakých predmetoch – ak by ju niekto umiestnil napríklad k stene, degraduje ju to a rozladí.  K anténe je potrebný ešte koaxiálny kábel, ktorým dovediete signál do rádiostanice a v neposlednom rade potrebujete napájací zdroj k základňovej rádiostanici. Ideálne je mať napájací zdroj aj so zálohovaným akumulátorom, to znamená, že za normálnych okolností fungujete z klasickej siete, ale ten napájací zdroj so zálohou udržiava záložnú batériu v kondícii. Prebieha tam neustále udržiavanie energie batérie. Akonáhle vypadne sieť alebo elektrika, okamžite to prepína na záložnú batériu. Čím je kapacita batérie vyššia, tým väčšia je výdrž batérie pri vysielaní. Na to existuje pri CB pásme jednoduchá matematika, nakoľko CB rádiostanica má pri vysielaní odber zhruba 1 – 1,2 ampéra pri 4 wattoch. Keď si zoberieme, že budeme mať 40 ampérhodinovú batériu, non-stop vysielať by nám vydržala zhruba nejakých štyridsať hodín. Akonáhle nevysielame nonstop, ale ten pomer vysielania a príjmu je plus mínus 50:50, tak sa z toho dá vyrátať, že by nám mala vydržať zhruba osemdesiat hodín. Treba rátať aj s tým, že batériu bude potrebné nejakým spôsobom dobiť, či už benzínovou alebo naftovou elektrocentrálou, alebo to riešiť nejakou fotovoltaikou. K batériám sa dá dnes kúpiť vlastný fotovoltaický panel za zhruba dvesto eur,  ktorý nám za ideálnych podmienok vie batériu dobiť za nejakých šestnásť hodín. Ešte sa vrátim k samotnej anténe – všetko závisí od toho, čo človek od  dosahu očakáva. Bežné antény na CB pásmo sa pohybujú od dĺžky 1,5 metra, čo sú tzv. balkónové typy, až po dĺžku 6 alebo až 10 metrov pre rádioamatérske verzie. Anténa musí byť na dome alebo bytovke správne umiestnená, aby napríklad pod vplyvom vetra nedošlo k poškodeniu, prípadne zlomeniu.

Vyžaduje si používanie vysielačiek od laika nejaké základné „rádioamatérske“ znalosti, alebo je to vec, ktorú zvládne obsluhovať naozaj každý?

CB vysielačka je v podstate jednoduché zariadenie, ktoré má relatívne málo ovládacích prvkov, zvládne ju aj úplný laik. Treba si však uvedomiť jednu základnú vec – vysielačka funguje simplexným spôsobom, to znamená, že keď vysielam, v reálnom čase nepočujem druhú stranu tak, ako pri telefonickom rozhovore.  Nefungujeme duplexne. Najprv musí vysielať jeden, druhý počuje správu a následne na to môže reagovať. Keď vysielajú dvaja naraz, nepočuje to ani jeden, ani druhý. Čo sa týka samotnej inštalácie a vecí okolo toho, je dobré obrátiť sa niekoho, kto tomu rozumie, pretože sú tam dôležité faktory – napríklad to, ako ďaleko je anténa od rádiostanice. Je potrebné používať aj určité druhy káblov, aby nedochádzalo k útlmu, keď je umiestnená na streche, je potrebné dodržiavať nejaké normy, čo sa týka elektrostatických výbojov a búrkovej činnosti.

Na začiatku sme sa bavili o pásmach, ktoré sú dostupné bežnej verejnosti, aj o tých, ktoré jej dostupné nie sú – na ich používanie je potrebné urobiť skúšky a mať nejakú „licenciu“, ktorá človeka oprávňuje používať ich v súlade so zákonom. Keď by však prišili vážne problémy a v spoločnosti by nastal chaos, na dodržiavanie zákonov by sa zrejme nehľadelo. Ako by mohla vyzerať núdzová komunikácia v takomto prípade? Zmenilo by sa niečo? Aké možnosti by zostali človeku – laikovi, ktorý nie je rádioamatér, nemá licenciu a navyše nemá ani šajnu, ako tieto veci fungujú?

Všetky veci ohľadom komunikácie obsahuje Zákon o elektronických komunikáciách 351/2011 Z.z. Tam je dosť podrobne popísané to, čo sa môže a nemôže. Nikto z nás netuší, akým spôsobom by všetko prebiehalo, keby naozaj došlo k nejakému veľkému výpadku. Som presvedčený o tom, že vtedy by nikto neriešil, či je niečo povolené alebo nie, pokiaľ by išlo napríklad o komunikáciu s blízkymi. Na rádioamatérskych pásmach, na ktoré je však potrebné mať licenciu, existuje aj tzv. núdzová komunikácia. Sú rôzne združenia, ktoré ju v prípade problémov zabezpečujú. Majú sieť rádioamatérskych prevádzačov, ktoré sú umiestnené v exponovaných miestach, ako sú napríklad už spomínané Martinské hole. Zoznam týchto prevádzačov je voľne dostupný na internete. Bez rádioamatérskej licencie by sa tam ale človek nemal dostať. Bežný laik, ktorý tomu nerozumie, si v prípade problémov nebude vedieť rádiostanicu nastaviť tak,  aby sa na ten prevádzač dostal. Je tam potrebné nastaviť určité parametre, aby bol prevádzač aktivovaný a to bežný laik vedieť nebude.

Čiže odľahčené odporúčanie by mohlo znieť – pre časy krízy si urýchlene nájdite svojho rádioamatéra?

Určite by som odporúčal nakontaktovať nejakého rádioamatéra, ktorý s tým robí, už len kvôli technickým veciam. Niekto povedzme nevie piecť chlieb, pretože to nikdy nerobil, niekto zase nemusí rozumieť rádiostaniciam. Je dobré byť v kontakte s niekým, kto do toho vidí. Ešte raz opakujem – je ťažké predvídať, čo sa bude diať, keby začali „odpadávať“ telefónne bunky. Potom prichádza do úvahy jedine taká komunikácia, že kto čo chytí do ruky, tak s tým bude vysielať. Dúfajme, že k tomu nedôjde, ale jeden nikdy nevie.

Viete si predstaviť, ako by ste sa v prípade blackoutu v tomto ohľade zabezpečili vy?

Ja mám napríklad rodičov vzdialených zhruba sto kilometrov, tam komunikácia cez nejakú rádiostanicu neprichádza do úvahy. Som skôr pripravený na nejaké lokálne poskytnutie pomoci čo sa týka komunikácie – máme pripravené nejaké prenosné retranslačné stanice, ktoré som spomínal. Vieme ich vyniesť niekde na kopec a zvyšovať dosah. Celú rodinu okrem rodičov mám v blízkom okolí zhruba do desať kilometrov, s ňou by som sa v prípade potreby spojiť vedel.  Pokiaľ ide o väčšie  vzdialenosti, tam skôr pripadá do úvahy nejaká záloha paliva pre prípad, že bude treba ísť za rodičmi. Sám tú fyziku tiež neoklamem. Keby vznikol nejaký vážny problém, za rodičmi by som jednoducho musel ísť osobne.

Máte pre čitateľov nejaké záverečné odporúčanie alebo dobrú radu?

V prvom rade treba, aby ľudia získali nejakú predstavu o tom, aké možnosti rádiostanice ponúkajú. Treba sa spýtať buď nejakého odborníka, alebo nejakého rádioamatéra. Toto môže  ľuďom dosť otvoriť oči, aby nemali skreslené predstavy typu : kúpim si vysielačky za sto eur a budem sa rozprávať na dvesto kilometrov. Podľa možnosti treba mať v zálohe nejaké rádiostanice a nechať si podľa potreby  poradiť od odborníka. Ešte treba povedať, že základňová rádiostanica bez záložného zdroja nemá význam, pretože akonáhle vypadne elektrika, tak ste skončili. Pri ručných rádiostaniciach odporúčam batérie udržiavať, mali by byť stále nabité. A samozrejme, pokiaľ je to možné, treba mať v zálohe aj nejaký benzínový generátor, ktorým by sa prípadne dala batéria či už na základňovej alebo na ručnej stanici dobiť. Problematika je to naozaj obšírna. Mnohokrát, keď ľudia volajú, poviem im: toto nefunguje, toto sa nedá. Trvá dobrú polhodinku, kým im vysvetlím, že tie veci fungujú trochu inak a potom sú z toho takí dezorientovano – znechutení. Tú fyziku jednoducho oklamať nevieme a na to, aby to aspoň nejako fungovalo, musia byť splnené základné podmienky.

Lucia Žatková