Môj profil 
Predplatné
Politici mali podľa neho dve možnosti ako čeliť epidémii – buď neurobiť nič a čeliť následkom alebo sa snažiť ukázať, že štát sa o ľudí postará. „Takým by som nevyčítal, že urobili aj nejaké chyby,“ dodal.
Zároveň upozornil, že vláda si teraz bude musieť urobiť inventúru krízy – čo chýbalo a čo chýba, čo sa muselo kupovať draho a čo Slovensko mohlo „mať doma“. A potom začať podporovať domáce firmy, aby sa pestovalo a vyrábalo na území SR v rozumnom pomere. Je to proces, ktorý podľa neho bude trvať roky.
Štát si podľa experta musí nastaviť mechanizmus, aby mal jasnú predstavu, kto a s čím mu môže v kríze pomôcť.
„Máme u nás napríklad Hasičský záchranný zbor, ktorý rozváža rúška, ale to preboha nie je úloha hasičov,“ upozorňuje expert. Podľa neho je v krajine množstvo prepravných firiem, ktoré počas krízy nič neprepravujú a mohli by byť využité práve na to.
Štát, župy a mestá by si mali urobiť predstavu o tom, kto a ako podniká na ich území, využiť skúsenosť z tejto krízy a osloviť tie firmy: Keď bude kríza, budeme od vás očakávať to a to, ste toho schopní? „Tak sa nastavuje mechanizmus. Aby štát mal predstavu, kto mu môže pomôcť a aby to nerobili len hasiči a vojaci,“ zdôraznil bezpečnostný expert.
Dôležitá je tiež komunikácia ministrov so Správou štátnych hmotných rezerv SR a jasná špecifikácia zásob, ktoré potrebujú pre prípad krízy udržiavať, pričom nestačí takto špecifikovať len zásoby ropy, ale aj zdravotníckeho materiálu a potravín a vyčleniť na to peniaze. S prihliadnutím na „nenásytnosť“ nadnárodných koncernov je tiež podľa Šándora potrebné jasne zosumarizovať, v rámci čoho by Slovensko malo byť viac sebestačné. Aby sa o niektorých produktoch, ktoré potrebuje krajina doma, nerozhodovalo niekde inde.
„Aby sme si povedali, že to nebudeme lacnejšie vyrábať v Číne, ale u nás, aj keď to bude drahšie,“ dodal. Z pohľadu krízového riadenia je podľa neho rovnako dôležitá aj potravinová sebestačnosť.
„Potrebujeme mať pod väčšou kontrolou strategické komodity. Nebude to vôbec jednoduché – dostať množstvo výroby naspäť z Číny, je to veľká krajina a bude sa brániť, ale musíme to urobiť,“ uzavrel.
Proces transformácie strategickej sebestačnosti v krajinách ako Česko či Slovensko odhaduje expert na niekoľko rokov.
Zásadné obmedzenia v turistike bezpečnostný expert po epidémii neočakáva
Ani aktuálna pandémia koronavírusu zrejme nespôsobí podľa bezpečnostného experta Andora Šándora výraznejšie globálne obmedzenia v turistike. Ako povedal v rozhovore pre agentúru SITA, turistika je fenomén nielen ako rozvinutý priemysel, ale aj ako spôsob života. Naučili sme sa ňou žiť a cestovať a preto nie sme psychologicky nastavení na výrazne obmedzenia.
“Ak bude vo svete jediná krajina, ktorá ma vezme a ja sa tam dostanem, tak štát nemá právo mi niečo také zakázať,” dodal.
Podľa bývalého náčelníka Vojenskej spravodajskej služby ČR tento rok sa skôr budú niektoré miesta pred príjazdom turistov chrániť samé alebo nebudú úplne tým hlavným cieľom. To sa dá predpokladať, lebo koronavírusová epidémia zasiahla rôzne krajiny rôznym spôsobom. Ale že by to znamenalo koniec turistiky, tomu expert neverí.
Zároveň poukazuje na to, že chorvátsky premiér už teraz napríklad lobuje za sprístupnenie krajiny českým dovolenkárom. Mnoho ľudí z Čiech aj Slovenska, ale aj iných krajín dnes vlastní nehnuteľnosti v prímorských krajinách a bude chcieť leto tráviť tam.
“Nebude to rovnaké ako vlani, to asi nie, ale určite sa nejaký segment otvorí, aj keď neviem odhadnúť jeho veľkosť. Myslím si, že 27 % štátneho rozpočtu Chorvátska závisí od príjmov z turistiky. Neviem si predstaviť, že by chorvátsky premiér neloboval,” konštatuje expert na bezpečnosť.
Podľa A. Šándora je už vidieť tlak na to, aby sme neobetovali segment dovoleniek a turistiky, na ktorú je naviazaných množstvo odvetví počínajúc leteckou dopravou, cez stravovací biznis a ďalšie. Samozrejme, že teraz je ešte príliš skoro uvažovať o niečom, čo bude aktuálne až o mesiace. Nevieme úplne presne s čím máme do činenia a ako sa ten vírus môže chovať o týždeň-dva.
Koronavírusová epidémia vypukla v Číne na prelome rokov a v uplynulých mesiacoch prerástla v pandémiu. Začiatok epidémie v Európe bol poznačený akútnym nedostatkom ochranných, dezinfekčných prostriedkov a lekárskych prístrojov. Štáty operatívne prijímali prísne reštrikčné opatrenia, ktoré zahŕňali uzatváranie hraníc, zákaz skupinového pohybu na verejných priestranstvách, povinné nosenie ochranných prostriedkov. Väčšina európskych štátov nariadila zatvorenie výrobných a obchodných prevádzok. Mnohé opatrenia trvajú dodnes.
.JPG)
