Kroky saudskoarabského korunného princa sú podľa Beránka “čistou konsolidáciou moci”, pretože medzi zadržanými sú napríklad aj princovia Mut‘ib a Turkí, synovia predchádzajúceho kráľa Abdalláha, a ďalší kľúčoví činitelia jeho režimu.
Takto sa princ Muhammad “stal priamym nástupcom na trón a dal mu kontrolu nad ministerstvom vnútra, čím sa dovršuje kontrola troch kľúčových saudských bezpečnostných zložiek (armády, vnútorného bezpečnostného aparátu a národnej gardy), ktoré boli dlhé desaťročia ovládané odlišnými vetvami kráľovskej rodiny a zaisťovali tak rovnováhu moci”.
Keďže súčasný kráľ Salmán bin Abdul al-Azíz je otcom princa Muhammada bin Salmána, je možné, že čistky podporoval aj sám kráľ. Beránek navyše tvrdí: “Zrejme ďalším dôležitým „dohliadačom“ je aj americký prezident Donald Trump, pretože nie je iste náhoda, že sa posledná vlna zatýkania odohrala len chvíľu potom, čo bol na návšteve u Muhammada bin Salmána dôverný Trumpov poradca a zať Jared Kushner”.
Hoci sa reformy korunného princa zdajú byť na prvý pohľad prijateľné, Beránek pripomína, že “princ tiež stojí za celým radom krokov, ktoré celej situácii dávajú aj iné rozmery a od ideálu ich dosť vzďaľujú”, napríklad vojenský zásah v Jemene, ktorý krajinu výrazne vyčerpáva.
“Obávam sa, že silácke slová Muhammada bin Salmána o modernizácii krajiny a smerovanie k umiernenému islamu sú len pozlátkom pre Západ,” konštatuje s tým, že “skôr ide o presadenie partikulárnych ekonomických záujmov a nie primárne o reformu náboženského establishmentu”.
“Koniec koncov, aj vo svojom vyjadrení o nutnosti náboženskej reformy a o tom, že v posledných troch desaťročiach sa kráľovstvo nábožensky uberalo zlým smerom, de facto zvalil vinu na Irán,” dodal nakoniec Beránek, čím predstavil Irán ako veľkého súpera pre Saudskú Arábiu v regióne Blízkeho východu.