Frankfurt nad Mohanom 18. augusta 2015 (HSP/DPA/Foto: TASR/AP – Christian Meyer)
V blízkosti Frankfurtu nad Mohanom, v oblasti Schöneck-Kilianstädten, archeológovia preskúmali masový hrob, ktorý je dôkazom brutálneho prejavu boja o prežitie.
Nepriatelia strieľali šípmi zo zvieracích kostí a použili aj kamenné sekery. “Najmenej 26 ľudí bolo pravdepodobne umučených, zabitých a hodených do jamy”, vraví Christian Meyer, autor štúdie o danom objave. Podľa poznatkov ide o 7000 rokov starý nález z mladšej doby kamennej.
Zaujímavé je, že šlo o mužov a deti. V hrobe sa našli iba dve ženy, ktoré však mali nad 40 rokov. “Môže to znamenať, že nepriatelia uniesli mladé ženy.” Tento masový hrob bol už odkrytý v roku 2006, ale až teraz ho odborníci riadne preskúmali. Meyer, ktorý pôsobí na univerzite v Mainzi, prezentoval výsledky spolu s kolegami na Národnej akadémii vied USA (“Proceedings”- Pnas).
Odborníci nehovoria o akomsi rituálnom pohrebe, pretože, podľa analýzy, kostí sú jasné známky zlomenín lebky a nôh v oblasti pod kolenom, ktoré museli byť spôsobené použitím enormnej sily, podobnej sile auta. A hoci kosti ležali tisícročia v zemi a nezachovali sa v najlepšom stave, je možné aj napriek tomu jasne vybadať násilné znivočenie tiel. “Myslíme si, že obete boli napadnuté kamennými nástrojmi (zbraňami) a pravdepodobne zahynuli na následky zranení.”
Aké motívy viedli nepriateľov k danému násilnému konaniu, to odborníci s istotou nevedia. Keďže pri “masakre” bolo zničené aj samotné sídlisko, príčinou by podľa nich mohol byť boj o územie, teda o samotné prežitie.
Schöneck-Kilianstädten je už tretie nálezisko kultúry lineárnej keramiky v strednej Európe, kde sa odohralo hromadné zabíjanie. Bádensko-Württembersko v Nemecku a dedinka pri Viedni v Rakúsku boli miestami, kde sa už v roku 1983 našli známky podobnej násilnej udalosti. “Tieto tri miesta spred 7000 rokov dokazujú, že na konci kultúry lineárnej keramiky dochádzalo k mnohým násilnostiam v obrovskom meradle”, vraví Meyer. “Pravdepodobne to súviselo s koncom tejto pravekej kultúry.” Máme na mysli roky 5500 až 5000 pred Kristom, kedy v spoločnosti dochádza k obrovským zmenám. Mení sa celkový spôsob života, človek sa už zámerne usadzuje na jednom mieste a z lovca sa tak stáva chovateľ a poľnohospodár.