Vyšetrovateľ NAKA začal voči novinárovi Michalovi Havranovi trestné stíhanie, pre prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 Trestného zákona a pre prečin ohovárania podľa § 373 Trestného zákona.

Skutku sa mal dopustiť v článku s názvom “Pošlite Kuffu do cirkusu”, zverejnenom dňa 27. júna 2018 v denníku SME svojským agresívnym slovníkom údajne hanobil kresťanov, najmä katolíkov. Obzvlášť nevyberané slová použil vo vzťahu k otcovi Mariánovi Kuffovi, katolíckemu kňazovi, ktorý zasvätil svoj život nezištnej pomoci iným ľudom.

Podľa vzneseného obvinenia, pán Havran spáchal uvedené trestné činy s osobitným motívom nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, pohlavie, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie alebo náboženské vyznanie.

Okrem slovenských liberálnych novinárov sa však Havrana zastala aj americká mimovládna organizácia Výbor na ochranu žurnalistov (CPJ). Tá vo svojom stanovisku kritizuje slovenskú políciu za to, že začala voči nemu trestné stíhanie. Mimovládka tvrdí, že sú tým porušované práva novinára na slobodu prejavu.

“Slovenské úrady musia okamžite zastaviť trestné stíhanie voči publicistovi Michalovi Havranovi a umožniť mu písať slobodne,“ vyhlásil Gulnoza Said, koordinátor programu CPJ pre Európu a strednú Áziu v New Yorku. “Slovensko už dávno malo zo svojich zákonov vyradiť trestný čin ohovárania – takéto zákony nemajú v demokracii miesto,” dodal.

Novinárska organizácia CPJ uvádza, že sa tiež pokúšala o komunikáciu s prokuráturou v Košiciach, no zatiaľ neúspešne.

Je však veľmi zaujímavé , že táto americká mimovládka sa ozvala, až keď začala NAKA trestne stíhať liberálneho novinára Michala Havrana. NAKA totiž trestne stíhala aj rôznych iných ľudí za vyslovenie svojho pre režim nepohodlného názoru. Ako príklad možno uviesť Milana Mazureka, či Tibora Eliota Rostasa.

Prečo sa táto mimovládka tvárila v týchto prípadoch ako mŕtvy chrobák? Opäť sa používa dvojaký kilometer?

Pozreli sme sa aj na financovanie tejto mimovládky. Okrem rôznych iných nadácií, medzi partnermi svieti aj známa Nadácia otvorenej spoločnosti, ktorú zakladal George Soros.

A hneď všetko do seba zapadá. Denník SME, v ktorom píše Havran, má totiž k americkému miliardárovi Sorosovi veľmi blízko. Spoluvlastník denníka SME, Alexej Fulmek priznal, že v 90-tých rokoch to bol práve Geroge Soros, ktorý výrazne pomohol denníku SME.

Denník SME totiž nutne potreboval tlačiareň na svoje noviny. Pôžičku im poskytla nadácia MDLF, ktorú financoval George Soros.

Fulmek vo svojich spomienkach dokonca popisuje stretnutie so Sorosom:

„Po podpise zmluvy ma prijal George Soros, ktorý práve menil grantovú stratégiu podpory nezávislých médií v postkomunistických krajinách na úverovú.

Mám trému, všetko, čo chcem Sorosovi povedať, mám po anglicky napísané na kuse papiera. Pozdravujem ho od Petra Vajdu a ďakujem mu za pomoc pri budovaní tlačiarne. Mal inteligentný pohľad: „Ako sa má môj kamarát Mečiar?“ spýtal sa ma zo žartu. „Stále s nami bojuje a chce nás zlikvidovať,“ odpovedal som. „To znamená, že ste dobré noviny,“ povedal Soros.

Fulmek je tiež členom správnej rady tejto mimovládky napojenej na Sorosa, ktorá sa však najnovšie premenovala na  Media Development Investment Fund (MDIF).

A podobné prepojenia medzi liberálnymi médiami a mimovládkami je viacero. Mnohé z mimovládnych organizácii a médií preto konajú selektívne a neobjektívne. Chránia  a odmeňujú “svojich ľudí” a  ideologických oponentov sa snažia zdiskreditovať a očierniť. Pričom konajú v zhodesledujúc spoločný cieľ a záujem a vzájomne sa pri tom podporujú s mnohými novinármi z mainstreamu.

Dobrým príkladom je slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá je liberálne orientovaná a dlhé roky pôsobila v mimovládke Via Iuris.

Po jej zvolení do úradu prezidenta sa akoby roztrhlo vrece a liberálne mimovládky sa začali “predbiehať”, kto jej skôr udelí svoje ocenenie. Dostala napríklad  ocenenie – európska osobnosť roka, či Európsku cenu za politickú kultúru.

Liberálny portál Politico ju dokonca zaradil medzi 28 najvplyvnejších osobností Európy.

Na týchto príkladoch vidíme ako sú politické mimovládne organizácie a mainstreamové médiá poprepájané a ako podporujú “svojich ľudí.” Preto sa ani nemožno čudovať, že americká mimovládka CPJ sa zastala liberálneho novinára Michala Havrana, ale o pronárodne orientovaných ľudí, ktorí sú prenasledovaní za svoje nepohodlné názory „ani nezakopla.“ Patrí totiž do tej istej záujmovej siete.

Naopak, mimovládky a liberálne médiá, v prípadoch pre ne nepohodlných ľudí protiextrémistické zákony a tvrdý prístup polície a prokuratúry obhajujú a tvrdia, že nenávisť treba zastaviť už v zárodku. Zákon a poriadok si zrejme predstavujú tak, že sa bude vzťahovať na všetkých, okrem liberálov, ktorí môžu dehonestovať a urážať iných ľudí beztrestne.

Samuel Gdovin