Môj profil 
Predplatné
Nie že by ich požiadavky neboli oprávnené. Dlhé roky, ba vlastne doposiaľ sa s nimi kompetentní úradníci zrejme ešte nikdy nebavili naozaj konštruktívne ako s rovnoprávnym partnerom a z ich oprávnených požiadaviek doteraz splnili len tie, ktorých realizácia bola viacmenej bezbolestná.
Kamionisti už roky nariekajú, že podmienky na podnikanie v autodoprave na Slovensku sú dlhodobo omnoho horšie ako v susedných krajinách. A nie sú to len reči: oni to naozaj pociťujú na vlastnej koži a významná časť z nich si preto presunula sídla firiem do zahraničia, resp. založila si firmy aj tam.
Dopravcovia teda „buchli po stole“ a požadujú päťdesiatpercentné zníženie cestnej dane a pozastavenie výberu mýta do určenia nového správcu mýta. Tieto maximalistické požiadavky sú zrejme do značnej miery oprávnené, ale sú kladené v ultimatívnom tóne a stavajú ministerstvo do ťažkej situácie.
A keďže ide o problém, ktorý sa nezjavil zo dňa na deň, on je tu dlhé roky, takýto konfrontačný prístup nie je možné jeden a pol mesiaca pred voľbami vnímať inak ako súčasť predvolebného diania. Preto je možné a celkom logické klásť si otázku, či je štrajk dopravcov výlučne ich vlastná iniciatíva, alebo… nebolo by to prvýkrát, keď určité kruhy zneužili pre svoje predvolebné zámery protestnú akciu nejakého profesného združenia. Ak toto nie je ten prípad, tak sa dopravcom ospravedlňujeme.
Lenže aký zmysel má konfrontačná akcia voči štátu, keď nová vláda ešte neexistuje a dosluhujúca vláda, čokoľvek by sľúbila, už ťažko to môže splniť, resp. dlhodobo garantovať? Áno, pred voľbami je na úradníkov väčší tlak ako inokedy a môžu byť náchylnejší načúvať hlasu ľudu – to môže byť kalkulácia dopravcov. Lenže je tu aj opačná strana veci: pred voľbami sa budú ľudia na akciu dopravcov pozerať politicky. Jedni budú za nimi stáť, druhí ich budú odsudzovať: pohľad verejnosti na spravodlivý boj autodopravcov za ich pravdu sa bude polarizovať podľa politických preferencií, čo nebude na úžitok nikomu – a najmä nebude na prospech ich agende, ktorou sú požiadavky na férové podmienky na podnikanie.
Príliš vyhrotený konflikt zvykne mať za výsledok situáciu, kde je víťaz a porazený. Tesne pred voľbami by prehra ministerstva bola prehrou celej vlády a iste by sa negatívne odrazila aj na volebnom výsledku všetkých strán vládnej koalície, bez ohľadu na to, že Ministerstvo dopravy a výstavby SR má v tomto volebnom období strana Most-Híd.
A preto ministerstvo ultimatívne požiadavky dopravcov zrejme nesplní. Uprostred vrcholiacej zimy nie je ani pre dopravcov únosné protestnú akciu príliš dlho naťahovať, takže sa možno už čoskoro dočkáme nemastného-neslaného ukončenia akcie v podobe dohody-nedohody a neurčitého prísľubu, ktorý bude mať o pár týždňov hodnotu presne rovnakú, ako drvivá väčšina hesiel z predvolebných bilbordov.
Komu akcia nakoniec prospeje najviac? Ukričanej opozícii, ktorá si na tom prihrieva svoju polievočku, a ktorá po prevzatí moci sotva dá kamionistom nejako citeľne viac, než táto dnešná vládna partička. Prečo? Pretože bez ohľadu na ľavicovo-pravicové divadielko, skutočné zákony fungovania tohto systému, nápadne podobné Murphyho zákonom, hovoria, že úradníci idú vždy cestou menšieho odporu a berú vždy tam, kde sa dá. A kamionistom sa brať dá, oni vždy ešte musia nejaké peniaze mať, inak by nemohli jazdiť.
Že to je inak? Že iná vláda bude znamenať aj iné možnosti na podnikanie? Že so zmenou vlády sa zmenia aj úradníci, prístup štátneho aparátu a atmosféra a pomery v inštitúciách? Všetci pred voľbami práve toto sľubujú, pretože vedia, že občania zo všetkého najviac práve to najviac chcú: aby sa zmenili pomery. Ibaže pomery sa nezmenia voľbami a výmenou niekoľkých desiatok či stoviek politikov: pomery by sa mohli reálne zmeniť len postupnou zmenou kultúry veľkého množstva hráčov na všetkých úrovniach, na úradoch, v školách, v ekonomike. A to by bolo možné iba vtedy, ak by sa najprv principiálne zmenili pravidlá hry.
Ivan Lehotský
.jpg)
