Iba jeden prameň? Citujeme editora „Prameňov k dejinám Veľkej Moravy“ (Bratislava 1968), Petra Ratkoša: „Je to vlastne jediná, a preto i veľmi dôležitá správa (sic!) o vyhnaní Pribinu a jemu verných veľmožov z Nitrianska Mojmírom, kniežaťom starej Moravy asi r. 833“. Historici s „gebírom“ pritom hovorievajú, že jeden prameň ako žiadny prameň, len práve naše dejiny majú byť výnimkou? Dokonca takou, že neprajník iba hodí rukou: „Slováci žádných dějín neměli a ani míti nebudou!“

„Na základe dvoch viet v tomto spise stvorili historici Veľkú Moravu, stanovili dátum jej vzniku, domysleli si vzájomné usporiadanie či pomer Moravy a Nitrianska, vytvorili centrum Veľkej Moravy, určili jej vládcu a nič z toho všetkého nie je pravda.“ Toto sú slová Mariána Valašíka, autora zaujímavej publikácie „Najstaršie dejiny Slovenska. Všetko bolo inak“ z roku 2017.

Je isté, že polovicu svojho života prežil Pribina v cudzine (u južných susedov v dnešnom Maďarsku), a niet pochýb ani o tom, že Nitru opustil v núdzi. A tu prichádzajú uvedené otázky.

Začnime prvou: Skade prišiel Mojmír, o ktorom sa vôbec nič nevie, „Bohužel, před samotným aktem sjednocení Mojmírova a Pribinova knížectví nemáme o tomto vládci žádne dobové písemné zprávy“ uvádza sa na českom portáli palba.cz. Napriek tomu mnohí v tom majú jasno: Mojmír prišiel a napadol Nitru z dnešnej Moravy. A argument? O polstoročie neskôr sa Metod stal arcibiskupom „moravským“, preto teda „muselo“ existovať mesto Morava (Marava), a kto si pod vplyvom doterajšieho výkladu našich dejín nenašincami dokáže čo i len predstaviť, že to mesto nebolo na dnešnej Morave? Valašík je presvedčený, že pozná mesto Moravu – Zlaté Moravce, ale o tom až neskôr, keď o jednu-dve generácie prídu časy Metodove.

Aké sú teda dôvody hľadať iné riešenie? Jedným z nich je aj informácia o tom, že „Brno aj ďalšie mestá (Nitra, Bratislava) začiatkom 9. storočia vlastnil knieža Pribina, a podľa Pribinu aj mesto Brno (Brynna) bolo pomenované“ – čítame vo wikipedii pri hesle „Brno“ s odvolaním sa na Johannesa Turmaira, nazývaného Aventinusom (žil v rokoch 1477 – 1534)“. Naši historici „s gebírom“ však Aventina spochybňujú, pričom Nemci jeho dielo „Anály Bavorov resp. Bavorská kronika“ (Annales ducum Boiariae/Annales Boiorum resp. Bayerische Chronik) ponúkajú na predaj cez internet. Ak teda Pribina pred mystickým (vymysleným) rokom 833 vlastnil Brno (a budoval v ňom kostol?), pri pohľade na mapu musí byť každému jasné, že z Nitry na „svoje panstvo“ do Brna musel najprv prejsť 110 kilometrov po Mikulčice (údajné centrum moravských Mojmírovcov, v záznamoch však o ňom niet zmienky), a potom ešte absolvoval 60 kilometrov do Brna.

Keďže Pribina vládol na oboch stranách rieky Moravy, sú len dve možností. Prvá, že začiatkom 9. storočia nemohol Mojmír sídliť v okolí Mikulčíc (je irelevantné, či vzhľadom na zmeny vodného toku Moravy boli vtedy Mikulčice a okolie na dnešnej českej či slovenskej strane rieky Moravy). Alebo druhá možnosť: sídlil tam, ale bol Pribinovým podriadeným, teda ak bol Pribina kniežaťom, on vojvodom. Keďže však v onom spise „O obrátení“ je Mojmír „kniežaťom Moravanov nad Dunajom“, musel byť Pribina „väčším kniežaťom“, niekým ako kráľ. Mojmírova sila v porovnaní s Pribinovou bola – podľa spomínaného Valašíka – dvaapolkrát menšia – a napriek tomu dokázal Pribinu vyhnať z Nitry? Alebo prišiel so svojím otcom vojvodom Ľudovítom (a aj bratom Rastislavom – takto to údajne vedel aj Ľudovít Štúr) z chorvátskeho Sisáku na dnešnú Moravu len v „deň útoku“, alebo „deň pred útokom“ na Pribinovu Nitru?

A kedy sa to stalo? Naozaj v roku 833? Veď ani text jediného informátora (spochybneného spisu „O obrátení“) o nijakom roku nehovorí. Iba píše, že „v priebehu toho času“, „istý Pribina“ bol zverený Ratbotovi, že „nejaký čas“ u neho pobudol, potom vznikla medzi nimi „akási nedohoda“… Priveľa neistôt, no zdá sa, že Ratbot bol postavou číslo jeden pri „vyháňaní“ a následnom „umiestňovaní“ Pribinu. Ak spolu s Pribinom odišlo možno až 500 veľmožov aj s rodinami, vzniká otázka kto ich „nejaký čas“ – to znamená od údajného vyhnania v roku 833 do roku  846, keď sa naskytla „akási príležitosť“ a Pribina dostal do léna časť Dolnej Panónie – živil?

Pribinove vytlačenie z Nitry sa určite udialo na príkaz kráľa Ľudovíta Nemca a zrejme ho vykonal Ratbot. Ľudovít Nemec žil do roku 876 a nesprával sa veru ako priateľ Slovenov/Slovákov, ešte uvidíme. Udalosť s Pribinom sa mohla stať po smrti arcibiskupa Adalrama (ktorý v roku 827/828 vysviacal kostol v Nitre), keď prišiel Pribina o jedného z ochrancov (možno cez manželku dokonca príbuzného). Pribinove následné pokusy získať pomoc u Bulharov, či u panónsko – slova(e)nského Ratimíra, vypĺňajú čas medzi rokmi 837 až 840. A pre nás dnes mätúce divadlo podľa scenára „Obrátenia“ ďalej pokračuje: franský gróf Salacho, vojvodca Korutánskej marky, zmieruje Pribinu s Ratbotom, ktorý uprosí kráľa Ľudovíta Nemca, a keď sa naskytne „akási príležitosť“ v roku 846 stáva sa Pribina lénnym pánom časti Dolnej Panónie. A to napriek tomu, že spolu s Ratimírom neúspešne bojoval proti Ratbotovi. Prečo? Mohla to byť naozaj len silná pozícia Pribinu medzi Bavormi, vďaka ktorej sa stal kniežaťom pri Balatone. Nepochybne aj po Adalramovej smrti ostali mu aj naďalej jeho priaznivci na bavorskom dvore. Ale mal aj „zbožné správanie“, ktoré sa vtedy cenilo. A svoje kniežatstvo zveľadil. Slováci sa vo svete nestratili a ani nestratia.

Všetko, čo sme uviedli, vedie k domnienke, že nie Mojmír, ale nemecký Ratbot vyháňal Pribinu z Nitry. Veď ak by to bol Mojmír, zaiste by zaujal Nitru. Mojmír teda nielenže nedobyl Nitru a na scéne dejín sa neobjavil a nezaložil „nejakú Veľkú Moravu“ v roku 833. Naopak, Pribinovo panstvo potom rozdelili na dve časti. Mojmír neobsadil Nitru, tu vládol možno Svätoplukov otec (Bogislav?).

Nemci „našli“ Mojmíra medzi južnými Slovanmi, pre ktorých je typické zakončenie mena na „mír“ (Ratimír, Zvonimír, Svetimír). A z rôznych „nerecenzovaných“ textov – napokon takým je aj spis „O obrátení Bavorov a Korutáncov na vieru“, ktorý nás napriek tomu nútili považovať za písmo sväté pre slovenské dejiny! – vykukne aj informácia o južnom pôvode Rastislavova aj jeho manželky.

Mojmír, ktorý mohol mať po odchode Pribinu z Nitry voľnú cestu k vybudovaniu ríše, zrejme nemal na to ani sily, ani pomyslenie. Bol v službách východofranského kráľa Ľudovíta Nemca, a len preto jeho ďalšie vládnutie mohlo byť „obdobím pokoja, mieru, budovania ranofeudálneho útvaru a kráľovstva“ – ako ho velebia tí, ktorí píšu, že o ňom nič nevedia. A ak niet nijakej správy o tom, žeby bol Mojmír viedol nejakú vojnu proti Frankom, tak to bolo zaiste len preto, že svojim susedom vychádzal v ústrety, lebo bol privyknutý na podriadenosť už aj v Pribinových časoch. Uhrádzal Frankom poplatky a umožnil ich misionárom, aby na území, ktoré ovládal, šírili kresťanstvo. Klasický dejepis je pritom takmer idylicky: čítame, že „v roku 846 Mojmír I. pravdepodobne zomrel a na jeho miesto nastúpil, aj keď po nepokojoch, jeho synovec Rastislav“.

Aj Rastislava však na trón v bezmennom moravskom(?) meste, kde však? – dosadili Nemci. A vznik mohutnej „Veľkomoravskej“ ríše, ktorý sa pripisuje Mojmírovi, musel zariadiť až ten, kto sa Nemcom (Frankom, Bavorom) vyrovnal. A tým bol kráľ Svätopluk.

Marián Tkáč