O kráľovi Svätoplukovi existujú dva typy legiend. Čierna legenda súvisí s vyhnaním Metodových žiakov Vichingom, aj s tvrdením uhorských kronikárov o „výmene“ Svätoplukovho kráľovstva za koňa. Podstatou bielej legendy je Svätoplukovo „obrátenie“, jeho pustovnícky život v benediktínskom kláštore, ktorý založil na Zobore. Svätopluk, ktorý mal veľkú zásluhu na zmohutnení a uznaní ním spravovaného štátu Slovenov, musel zrejme zažiť to, čo zažil, aby konečne zistil, čo za „priateľa“ má na biskupskom stolci v Nitre. V roku 891, keď už Viching dokonal, čo mal, opúšťa Nitru, zrádza Svätopluka a stáva sa Arnulfovým kancelárom. A poradí Arnulfovi, aby do vojny proti Svätoplukovi prizval Maďarov…
Toto zrejme bola pre Svätopluka priveľká rana, tu mohol byť začiatok jeho premeny z hriešnika na svätca. Kňaz – historik Marek Vadrna našiel v Rakúskej národnej knižnici tlač z roku 1655, barokové Menológium Svätých, blažených a preslávených mužov benediktínskeho radu, v ktorom je Svätopluk označený za svätého.
Informácia je to prekvapujúca, ale dôveryhodná. Autorom rozsiahleho zoznamu svätých benediktínskeho rádu nie je totiž nijaký slovenský nadšenec, nebodaj extrémista, ale prior v kláštore vo švajčiarskom Weingartene Gabriel Bucelin, ktorý zomrel v roku 1681.
Bucelin Svätopluka tituluje ako „kráľa – mnícha vyznávača“ a udáva ako deň jeho sviatku – smrti – šestnásty marec. Svätopluk odsúdil svoje zlé skutky, predovšetkým to, čoho sa dopustil voči Metodovi. Bez toho, aby niekto o tom vedel zostúpil z koňa, ktorého zabil a meč ukryl v zemi. Nato stal sa mníchom a veľkou prísnosťou života sa očisťoval od zločinov predošlého života. Nakoniec zomrel, aby vzdal Bohu slávu a svätému Stvoriteľovi odovzdal svoju svätú dušu…
Sú aj také domnienky, že svätý Svatokop-Svätopluk je pochovaný na Nitrianskom hrade pod menom Andrej Svorad. Nuž, koľkože to najvýznamnejších osobností našich dejín tam odpočíva? Nitra je skutočnou a nedoceňovanou Matkou slovenských miest.
Na otázku, prečo si Svätopluka ako svätého nijako nepripomíname, by mali odpovedať iní.
Video
Marián Tkáč