Po vysviacke za kňaza asi roku 1759 účinkoval v Hlohovci ako kazateľ doma i vo vidieckych kostoloch, alebo bol kveštárom. V roku 1761 bol preložený do Žiliny a na filozofickom učilišti mu pridelili funkciu korepetitora klerikov. Potom sa v r. 1766 stal lektorom filozofie. Usporiadal aj verejnú dišputu z metafyziky, roku 1764, ktorá vyšla v Skalici tlačou. Z roku 1766 pochádza jeho filozofické dielo o Aristotelovej filozofii. Lektorom bol aj na teológií v Hlohovci v roku 1771. V roku 1773 bol v Žiline gvardiánom. V roku 1791 dosiahol funkciu provinciála Salvatoriánskej provincie a v tejto funkcií aj umrel počas vizitácie kláštora v Stropkove 16. augusta 1793. Po smrti cisára Jozefa II. sa intenzívne zúčastnil na obnove a reorganizácií duchovného života.
Je autorom, alebo aspoň spoluautorom viacerých rukopisov z odboru filozofie a teológie, z ktorých je zachovaný v súčasnosti len zlomok. Najlepšie rozobral Aristelovu filozofiu, ako ju prednášal v Žiline 1766-67 Universa Aristotelis philosophia ad mentem Joannis Duns Scoti concinnata ac recentiorum sentimentis aucta et accomodata. Rukopis má 842 strán. Veselý tu podáva syntézu tradičnej scholastickej filozofie, podľa stredovekého františkánskeho filozofa Jána Duns Scota /zomrel 1308/ a v 18. storočí vznikajúcich prúdov. Rozobral najmä logiku, metafyziku a fyziku. Veselého kritické stanovisko ku všetkým filozofickým problémom svedčí o jeho hlbokom a samostatnom filozofickom duchu. Ďalšie diela Universa theologia moralia, 1770, Theologia moralis, 1773, Theologia dogmatico – moralis 1777. Jeho diela sú uložené v Univerzitnej knižnici v Bratislave a Literárnom archíve MS v Martine.
Ľudovít Košík