Bratislava 22. januára 2020 (HSP/Foto:TASR – Jakub Kotian)
V posledných týždňoch sa čoraz častejšie v spojitosti s blížiacimi sa voľbami hovorí o rozdelení kresťanov. Mnohí si kladú otázku, prečo nie sú kresťania politicky zjednotení. K tejto téme sa aktuálne vyjadril bývalý výkonný kancelár Konferencie biskupov Slovenska (KBS) a v súčasnosti Katolíckeho biblického diela Anton Ziolkovský
V úvode svojho príspevku Ziolkovský vysvetli, že za kresťana vo verejnom živote sa dá považovať ten, kto sa verejne ku kresťanskej viere hlási a rovnako verejne podporuje zásadné kresťanské postoje. „Nemusí sa hlásiť ku všetkým rovnako intenzívne a vo všeobecnosti treba uznať, že je vecou laikov kresťanov, aby sami zvážili, ktorým témam dať v politike väčšiu alebo menšiu prioritu. Najlepšie je, ak ten, kto sa ku kresťanským ideálom hlási, podporí svoju dôveryhodnosť vlastným životom,“ píše Ziolkovský.
V tomto duchu komunikovala aj Cirkev na Slovensku s politickými subjektmi. Katolícka cirkev pritom nikdy verejne nevyhlásila, že nejaká strana je neprijateľná a ak kritizuje, tak len konkrétne témy a postoje.
„To neznamená, že by Cirkev menila svoj pohľad na kľúčové hodnoty, len v duchu koncilových dokumentov uznáva, že rozdielnosť politických riešení je legitímna. K Cirkvi budú mať vždy najbližšie tí, ktorí sa budú čo najviac približovať ku celistvému chápaniu sociálnej náuky cirkvi a to zahŕňa predovšetkým budovanie spravodlivejšej spoločnosti na všetkých úrovniach. Čiže nehovoríme len o korupcii, ale aj o ochrane nenarodeného života, rodiny a a manželstva. Cirkev právom očakáva, že kresťania vo verejnom živote sa budú k týmto hodnotám hlásiť a ich presadzovať,“ tvrdí Ziolkovský.
Dodáva, že neexistuje žiadna morálna povinnosť voliť nejakú politickú stranu len preto, že sa hlási ku kresťanských princípom alebo sama seba označuje za jedinú voľbu pre kresťanov. Rozhodnutie koho chce kresťan voliť je len na ňom samom a na jeho svedomí. Dôležité je aby zvážil, ktorá politická stana alebo kandidát v najväčšej miere zodpovedá kresťanskému pohľadu na svet, pričom podľa Ziolkovského treba vziať do úvahy aj doterajšie pôsobenie subjektu vo verejnom živote.
„Neprepadajme panike, ani si navzájom nevyčítajme naše preferencie. Sme rôzni ľudia, s rôznym pohľadom na svet, s rozdielnymi prioritami, s rozdielnym poznaním a vierou, preto rozdielnosť pri výbere nie je nič neočakávané. Skôr spoločne uvažujme nad tým, aké ciele by mali mať kresťania na Slovensku v politike v roku 2020; ako môžeme prispieť ku zlepšeniu života spoločnosti,“ dodal na záver s tým, že je potrebné diskutovať, argumentovať a pýtať sa.
Potrebné je ale aj to, aby diskusia alebo argumentácia nerozdeľovali spoločnosť a aby aj po voľbách zostali v spoločnosti dobré medziľudské vzťahy a chuť tímovo pracovať na dosiahnutí spoločného dobra.
Tatiana Stará