Trump opäť obviňuje Zelenského. Prečo a čo to znamená?

Toto vyhlásenie znelo pomerne neočakávane na pozadí početných prognóz, že na vlne úspechu vo Venezuele Trump zvýši tlak na Moskvu.

Vyhlásenie Trumpa je tiež v rozpore s interpretáciou priebehu rokovaní, ktorá je rozšírená na Ukrajine a v západných médiách („Ukrajina a Trump spolu s Európou už dohodli všetky parametre mierovej dohody, vrátane vstupu západných vojsk na Ukrajinu, a teraz je loptu na strane Kremľa – musí ich buď prijať, alebo odmietnuť“).Už včera sa objavili správy, že podľa informácií, ktoré prichádzajú v posledných dňoch, je táto interpretácia dosť pochybná a podľa všetkého Trump doteraz nedal svoj súhlas s garanciami podpory európskych vojsk v Ukrajine v prípade útoku na ne zo strany Ruska.

A teraz, po vyhlásení Trumpa, je jasné, že medzi Kyjevom a Washingtonom neexistuje žiadna úplne dohodnutá verzia mierového plánu.

To tiež vysvetľuje pomerne zdržanlivú reakciu Ruska na kroky Washingtonu proti Madurovi a na zadržanie ruských tankerov Američanmi. Ako sme už písali, Moskva pravdepodobne čakala a nevykonala žiadne prudké kroky, aby nepodnietila Trumpa prejsť do tábora „jastrabov“ s následným zvýšením tlaku na Rusko. A v súčasnosti táto taktika, ako vidíme, funguje.

Rusko a Čína sľubujú podporu Venezuele, zatiaľ čo Trump zvyšuje tlak na Madura

Okrem toho existuje aj geopolitický aspekt.

Paradoxne, pád Madura vo Venezuele a nepokoje v Iráne, hoci z hľadiska imidžu vyzerajú ako „porážky Ruska“, v praktickom zmysle sú pre Moskvu celkom výhodné, pretože výrazne posilňujú závislosť Číny, ktorá predtým dostávala značné množstvá ropy z Venezuely a Iránu, od Ruska v dodávkach energetických nosičov a iných surovín. Ak sa tieto dodávky zastavia alebo prejdú pod kontrolu Američanov (hlavného geopolitického súpera Číny), Rusko zostane v podstate jediným spoľahlivým dodávateľom potrebných zdrojov do Číny. O to viac, že sa môžu realizovať nie po mori (kde budú vystavené hrozbe zachytenia Američanmi), ale po súši.

A ak by v takejto situácii Trump začal ešte viac zvyšovať tlak na Rusko, vzhľadom na udalosti vo Venezuele a Iráne by to mohlo viesť k prudkému zbližovaniu Ruska a Číny a proces vytvárania ich protiamerického spojenectva by mohol prekročiť bod, z ktorého už nie je návratu. Čo Trump nepotrebuje.

Preto, aspoň zatiaľ, snahy „jastrabov“, ktorí presviedčajú Trumpa, aby „na vlne úspechu“ po Venezuele „poradil aj s Putinom, ako s Madurom“, neboli korunované úspechom.

Čo znamenajú Trumpove vyhlásenia o Zelenskom pre priebeh rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine?

Je zrejmé, že znamenajú, že Zelenskyj nechce pristúpiť na podmienky mierovej dohody, na ktorých trvá Trump.

Zelenskyj „nie je pripravený“ podpísať mierovú dohodu podporovanú USA, vyhlásil Trump

Vo verejnej sfére sú dve hlavné sporné otázky.

Prvá je požiadavka Ruska stiahnuť vojská z Donbasu, proti čomu sa stavia Zelenskyj, ale podľa posledného vyhlásenia Trumpa na tom Washington naďalej trvá.

Druhou je požiadavka Zelenského a Európanov na vyslanie západných vojsk do Ukrajiny s garanciou podpory zo strany USA. Proti tomu kategoricky protestuje Rusko a podľa posledných signálov s tým nesúhlasí ani Trump.

Existuje ešte tretí bod, o ktorom sa takmer nehovorí, ale ktorý môže byť tiež veľmi vážnym kameňom úrazu – je to vzájomné vzdanie sa Ukrajiny a Ruska nárokov voči sebe na základe výsledkov vojny. Tento bod (hoci formulovaný trochu inými slovami) bol obsiahnutý v pôvodnej verzii Trumpovho mierového plánu, zverejneného v novembri.

Kyjev však proti nemu protestoval.

Pre Moskvu však môže byť rovnako dôležitý ako otázka Donbasu alebo NATO.

Odovzdá Zelenskyj Rusku celý Donbas?

Ak do momentu prímeria bude uzavretá a ratifikovaná v parlamentoch medzivládna dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou o neexistencii finančných a trestných nárokov voči sebe po skončení vojny, bude takmer nemožné, aby Kyjev neskôr požadoval od Ruska kompenzácie okrem tých, ktoré budú stanovené v mierovej dohode (rozdelenie zmrazených ruských aktív).

Možno existujú aj iné sporné podmienky, na ktorých trvá Trump, ale Zelenskyj ich nechce akceptovať.

Kľúčovou otázkou však je, či Trump uplatní nejaké praktické opatrenia na vyvíjanie tlaku na ukrajinské orgány s cieľom prinútiť ich prijať tieto podmienky. Bez toho sa Zelenského postoj pravdepodobne nezmení, pokiaľ sa výrazne nezhorší situácia na fronte alebo v tyle (napríklad v prípade úplného kolapsu energetiky). Hoci možno práve na to dúfajú Putin aj Trump.

Avšak Kyjev a Európania tiež nebudú len tak sedieť so založenými rukami. Ich úlohou je pokúsiť sa „preprogramovať“ Trumpa, presvedčiť ho, aby podporil body mierového plánu, proti ktorým sa stavia Moskva, a potom nasmerovať amerického prezidenta na cestu vyvíjania tlaku na Putina, a nie na Kyjev.

Podľa všetkého tomu bude venované stretnutie Zelenského a Európanov s Trumpom v Davose na budúci týždeň.

Na základe jeho výsledkov bude možno jasný ďalší vývoj udalostí.