Čo chce Putin dosiahnuť ostreľovaním ukrajinských energetických zariadení?

Zároveň však nikto nedokáže s istotou povedať, aké nálady vyvolávajú tieto útoky v ukrajinskej spoločnosti. A ak budú zverejnené sociologické prieskumy, určite opäť ukážu, že väčšina obyvateľstva je pripravená znášať vojnovú situáciu „tak dlho, ako bude potrebné“.

Ak prieskumy ukážu iné údaje, pravdepodobne ich nezverejnia.Ale aj keby vláda prostredníctvom uzavretých sociologických prieskumov zistila, že väčšina Ukrajincov je pripravená na mier prakticky za akúkoľvek cenu („dajte im Donbas, len aby nám vrátili elektrinu“ – a takéto nálady sa už šíria v západných médiách, je nepravdepodobné, že to ovplyvní rozhodnutia Zelenského o vojne a mieri.

Rovnako ako na jeho rozhodnutia nemá vplyv rozhorčenie Ukrajincov nad mobilizáciou a uzavretím hraníc pre mužov. Nikto kvôli tomu nemá v úmysle zmierniť mobilizáciu ani otvoriť hranice. Vláda robí to, čo považuje za potrebné v podmienkach vojnového stavu, bez ohľadu na názor obyvateľstva. Aspoň pokiaľ ide o kľúčové otázky. Maximálne organizuje upokojujúce PR akcie na tému „vidíme problém, riešime problém“.

Problémy s elektrinou a kúrením a utrpenie ľudí v tejto súvislosti by mohli viesť k zmene postoja Kyjeva k rokovaniam, ak by ukrajinské orgány samy chceli urobiť ústupky a v takom prípade by mohli využiť hrozbu energetického kolapsu na to, aby verejnosti vysvetlili, prečo je to potrebné urobiť.

Teraz je však situácia zjavne iná. Zelenskyj nechce robiť ústupky (čo v podstate potvrdilo aj nedávne vyhlásenie Trumpa, že práve prezident Ukrajiny, a nie Putin, brzdí mierový proces).

Všetky signály z Bankovej ulice naznačujú, že majú v úmysle bojovať aj naďalej, domnievajúc sa, že front sa nezrúti, energetika a obyvateľstvo nejako prežijú do konca zimy a potom, možno, už nebude ďaleko ani kolaps Ruska pod tlakom sankcií, ukrajinských útokov na ropovody a iných problémov.

Samozrejme, ak nastane dlhodobý výpadok a energetický systém sa ocitne v stave úplného kolapsu (t. j. nebude možné udržiavať prevádzku nemocníc, železničnej dopravy, vojenských podnikov a infraštruktúrnych objektov), potom sa vyjednávacia pozícia Kyjeva môže podstatne zmeniť (pravda, aj ruská pozícia sa vtedy pravdepodobne výrazne sprísni a podmienky mieru budú už iné).

Avšak podľa svojich krokov a vyhlásení sa zdá, že úrady neveria v možnosť úplného kolapsu (hoci niektorí poslanci už na takúto hrozbu upozorňujú). Preto nemajú v úmysle robiť ústupky.

Pravda, v prípade, že Trump vyvinie na Kyjev tvrdý tlak s cieľom prinútiť ho súhlasiť s ústupkami, problémy v energetike sa môžu stať ďalším faktorom, ktorý ukrajinské orgány k tomu podnieti.

Zatiaľ však nie je isté, či Trump bude uplatňovať nejaké vážne donucovacie opatrenia.

Avšak aj keby nedošlo k totálnemu kolapsu energetiky (a k plánovaným výpadkom elektriny) a keby problémy v energetike nepodnietili Kyjev k ústupkom a vojna by pokračovala, v každom prípade bude mať súčasná situácia v ukrajinskej energetike dlhodobé dôsledky na prebiehajúcu vojnu na vyčerpanie.

Stále viac ľudí bude opúšťať krajinu, stále viac podnikov bude zatvárať kvôli nestabilnému zásobovaniu energiou, stále menej peňazí bude do rozpočtu plynúť z daní, stále viac bude na udržanie životných funkcií krajiny potrebná vonkajšia pomoc, ktorej aj tak nie je dosť.

O to viac, že podľa energetikov majú údery kumulatívny efekt. A po každom z nich je obnovenie fungovania systému čoraz ťažšie. A aj keby energetika prežila zimu, neznamená to, že útoky ustanú (hlavnou údernou silou RF sú teraz bezpilotné lietadlá, ktorých sa na rozdiel od rakiet vyrába veľa). A v určitom momente sa situácia môže stať skutočne kritickou.

Prečítajte si tiež:

• Trump opäť obviňuje Zelenského. Prečo a čo to znamená?
• To najdôležitejšie z Ukrajiny