Bratislava 31. októbra 2019 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)
Nový spôsob financovania registrovaných cirkví, ktorý schválila prevažná väčšina poslancov, má zohľadniť aj počet veriacich. Vychádza z doteraz uplatňovaného modelu, predpokladať má však postupné zohľadňovanie počtu veriacich. Proti hlasovala len jediná poslankyňa Zuzana Zimenová, tá navrhuje dokonca odluku cirkvi od štátu
Za prijatie zákona, ktorý upravuje financovanie cirkví štátom hlasovali poslanci klub Smeru, SNS, Mosta-Híd, ĽSNS, Sme rodina, OĽaNO ale aj väčšina nezaradených poslancov. Zdržal sa len klub SaS a proti bola len ich poslankyňa Zuzana Zimenová.
Podľa Zimenovej sa týmto zákonom puto medzi štátom a cirkvami ešte viac posilní a profitovať z toho celého bude najviac rímskokatolícka cirkev.
“Dôsledne žiadam odluku cirkvi od štátu a nebojím sa to povedať ani v čase, keď sa „zvolebnieva“. Odluka cirkvi od štátu bola jednou z požiadaviek Novembra 89, aj za jej splnenie som vtedy stála na námestí. Myslím si, že ak by bola v priebehu tých tridsiatich rokov splnená, prebiehajúce kultúrne vojny by dnes boli viac vecou osobného svedomia ako politiky. Aktuálne snahy niektorých politikov o návrat klerikálneho štátu by možno neboli slabšie, oveľa silnejšie by ale zaváňali čudáctvom, či rovno ľudáctvom,” napísala v reakcii na sociálnej sieti.
Problém s výučbou náboženstva
Zimenová svoj negatívny postoj k cirkvi ukázala už viackrát. Naposledy sa minulý týždeň postavila proti výučbe náboženstva ako riadneho školského predmetu, za čo bojuje už od roku 2006, kedy ako spoluautorka návrhu nového školského zákona, pre ministra školstva Martina Fronca, „odbornými argumentmi“ presvedčila vtedajšieho ministra za KDH, že výučba náboženstva medzi riadne predmety v školách nepatrí.
Zimenová v príspevku na sociálnej sieti napísala, že aj keď platí Vatikánska zmluva, Slovensku to neprikazuje vyučovať náboženstvo povinne v školách. „Mohlo by sa pokojne učiť v nedeľu v kostoloch. Alebo keď už v škole, tak popoludní vo forme krúžku.“
„Minister Fronc však tento návrh školského zákona do parlamentu nestihol predložiť. A po voľbách v r. 2006 zostavil svoju prvú vládu Róbert Fico. Opoziční poslanci za KDH, OKS a SDKÚ si síce môj návrh nového školského zákona osvojili a predložili ho do parlamentu dvakrát, koalícia SMER-SD, SNS a HZDS im ho však zakaždým potopila,“ uviedla Zimenová.
Z toho, že je výučba náboženstva na školách naďalej možná viní poslankyňa prvú Ficovu vládu. Táto vláda v roku 2008 schválil nový školský zákon z dielne ministra Jána Mikolaja zo SNS. „Problémy, ktoré školám, žiakom a rodičom tento sfušovaný plagiát spôsobil, nás v školstve prenasledujú dodnes. Jedným z nich je aj to, že SNS otvorila školy bludom, aké sa objavili v učebnici náboženstva.“
Za zrušenie náboženskej výchovy na školách sa v reakcii na učebnicu náboženstva, ktorá hovorí o kultúre života a smrti, postavil aj Ondrej Prostredník z PS.
Učebnica náboženstva podľa jeho názoru nezmyselne „kastuje ľudí na tých za život a za smrť“. Prekáža mu, že súčasný právny stav cirkvám umožňuje, aby sa katolícke náboženstvo vyučovalo podľa učebných plánov a učebných osnov, ktoré schvaľuje Konferencia biskupov Slovenska po vyjadrení Ministerstva školstva Slovenskej republiky. A tiež to, že inšpekciu takýchto hodín vykonávajú osoby poverené hlavným školským inšpektorom po dohode s príslušnou vrchnosťou Katolíckej cirkvi.
„Obsah vyučovania náboženstva na verejných školách je v rukách cirkví. Zo súčasného právneho stavu vyplýva, že ak cirkev chcela zaradiť do osnov stať o „kultúre smrti“, ministerstvo školstva s k tomu mohlo vyjadriť hoc aj negatívne, ale do učebníc sa to napokon dostalo tak či onak. Toto je nezdravý vzťah štátu a cirkvi, ktorý umožňuje, aby cirkvi zneužívali právo výučby na verejných školách na šírenie fundamentalistickej teológie a démonizovali existujúce ľudskoprávne štandardy v našej spoločnosti,“ myslí si.
Na záver dodal, že nemáme dovoliť populistickým a extrémistickým politikom, aby vytvárali takýto priestor na akési obmedzovanie ľudských práv.
Voči vyjadreniam liberálov sa napriek dohode o neútočení ohradili politici KDH, ktorí tak majú možnosť v priamom prenose chápanie a postupy liberálov. Kriticky a otvorene reagovali Alojz Hlina, Eva Grey a Marián Čaučík.
Upozornila, že sa zdá, akoby Prostredníkovým cieľom bolo zrušenie výučby katolíckeho náboženstva na školách.
„Alebo si pán Prostredník robí nárok na zmenu učenia Cirkvi? Či chce, aby niekto iný určoval, čo je dobré a čo zlé?,“ pýta sa a pripomína:
„Dnes si rodičia môžu slobodne zvoliť, či bude ich dieťa navštevovať hodiny náboženstva, v ktorom sa učí náboženská etika, alebo hodiny etiky. Žijeme v demokratickej spoločnosti a slobodu slova každého jednotlivca treba rešpektovať. Aj vtedy, ak s jeho názorom nesúhlasíme.“
Grey na záver upozorňuje, že náboženskú neslobodu sme v našej krajine už zažili – prenasledovanie a väznenie za svoj názor, i kruté mučenie, ktoré pripravilo o život Zdenku Schelingovú, Vasiľa Hopka, Metoda Trčku, Titusa Zemana i ďalších (viac v článku).
Tatiana Stará