Premiér Eduard Heger vidí problém v radikalizácii sa študentov na sociálnych sieťach a ako ďalej dodal: „Inšpiráciu nachádzajú v zahraničí, čo je o to smutnejšie.“

„Sú to naše deti, chceme, aby sa v školách vzdelávali a boli tam v bezpečí. Veľmi intenzívnu diskusiu vediem s ministrom školstva, vedy, výskumu a športu SR Janom Horeckým, taktiež ideme budúci týždeň do Fínska, aby sme sa v tejto oblasti inšpirovali,“ ozrejmil Heger.

Premiér si za inšpiráciu v boji s násilím na školách zvolil Fínsko. V krajine tisícich jazier je totiž školstvo jednou z najväčších priorít. Učiteľ vo Fínsku je v očiach verejnosti uznávanou profesiou s výrazným rešpektom v celej spoločnosti. Učiteľský status je na úrovni lekárov alebo právnikov. Na pedagogické fakulty sa vo Fínsku dostanú len tí najlepší z najlepších a náročnými skúškami prejde len asi desať percent záujemcov. Učitelia tak tvoria ozajstnú elitu národa, ktorá je ohodnotená adekvátnym platom približne 6000 eur mesačne.

Fínsko je považované za jednu z krajín s najlepším vzdelávacím systémom na svete. Vzdelávanie je bezplatné od predškolskej úrovne po vyššiu úroveň. Učebnice a školské materiály sú zadarmo. Okrem toho žiaci dostávajú v škole každý deň bezplatné jedlo. Zdravotné služby sú taktiež poskytované zdarma. Ak žiak býva ďalej ako 6 km od školy, má právo na bezplatný prístup k nej verejnou dopravou.

V rámci globálneho rebríčka škôl sa Fínsko umiestnilo v prvej desiatke, (Slovensko až na 37. priečke). Fíni sa pravidelne umiestňujú na vrchole medzinárodného rebríčka testovania vedomostí žiakov v PISA. Cieľom základného vzdelávania je podporiť rasť žiakov voči ľudskosti a etike, poskytnúť im vedomosti a zručnosti, ktoré sú potrebné pre život. Základné vzdelávanie trvá deväť rokov.

Fínsko má taktiež skúsenosti s násilnými incidentmi na školách. V roku 2008 zastrelil v západnom Fínsku kuchársky učeň deväť spolužiakov a učiteľa a následne seba. V roku 2007 zastrelil 18-ročný študent šesť spolužiakov, zdravotnú sestru a riaditeľa strednej školy na juhu Fínska. V roku 2013 šestnásťročný Fín vo svojej škole v meste Oulu, pobodal tri spolužiačky a mladého domovníka školy. Po týchto útokoch Fíni vypracovali rad preventívnych opatrení s prepojením viacerých ministerstiev, vrátane policajných zložiek a prokuratúry.

Naproti tomu slovenské školstvo zažíva dlhodobý úpadok. Slovenskí učitelia, ktorí sú na vrchole kariéry, obsadili vo výške zárobku posledné miesto spomedzi všetkých krajín, v ktorých Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) skúma platy pedagógov. Prirodzená autorita učiteľa upadá. Učitelia sú preťažení a demotivovaní. Na školách chýbajú kvalifikovaní učitelia, čo súvisí aj s nízkou mzdou. V tomto školskom roku chýba školám viac ako 1 000 učiteľov na celom Slovensku a do roku 2026 je predpoklad, že to bude viac ako 8 000 učiteľov. Slovensko patrí medzi krajiny s najväčším podielom žien – učiteliek. Až 82, 1 % všetkých učiteľov tvoria na Slovensku ženy, kým v priemere krajín OECD je to 68 %. V slovenskom školstve Chýbajú školskí asistenti a školskí psychológovia, ktorí plnia jedinečnú funkciu pri zvládaní počiatočného výskytu násilia na školách.

Ako priznáva samotný bývalý minister školstva Gröhling: „Na prevenciu extrémizmu sa zameriaval aj katalóg podporných opatrení. V rámci všeobecnej pomoci, ktorú má dostávať každý žiak, sú súčasťou aj povinné preventívne aktivity zamerané na predchádzanie extrémizmu, násilia a šikany. Na presadenie takejto systémovej podpory žiakov však školy potrebujú aj personál. A to najmä v podobe asistentov, či školských psychológov, s čím ale rozpočet pre školstvo nepočíta.”

Helena Ištvánová z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie upozorňuje, že pri školskom násilí, nie je dôležitá len samotná škola, ale aj rodina: „Len málo z rodičov v snahe ustáť nároky profesijnej kariéry a zaistiť rodine primeranú životnú úroveň malo dostatok času a síl venovať pozornosť svojmu dieťaťu.“

Linda Gottfredson – americká emeritná profesorka v odbore pedagogickej psychológie obracia pozornosť opäť k škole: “Čím jasnejšie a spravodlivejšie pravidlá má škola, tým menej násilia sa vyskytuje medzi žiakmi navzájom, čím lepšiu psychosociálnu klímu má škola, tým menej je násilia voči učiteľom.

Ak to premiér Eduard Heger myslí s prevenciou násilia na slovenských školách vážne, budú musieť v školstve nastať hlboké systémové zmeny spolu so zvýšením spoločenského statusu učiteľa a na tie je potrebné nájsť dodatočné finančné zdroje. Bez adekvátnej finančnej podpory, ktorá musí byť prednostne použitá na kapitolu rezortu školstva a priamo súvisí aj s prevenciou násilia na školách sa skorých zmien určite nedočkáme.

Mario Micenko