Vyjadrenie Vasilija Kašina bolo reakciou na provokačné poznámky nemeckej ministerky obrany Gertrudy Ursuly von der Leyenovej, ktorá prejavila dojímavú starosť ohľadne skutočnosti, že veľká časť územia ruského Ďalekého východu je v dosahu čínskych rakiet stredného a krátkeho doletu. Ruský politológ v tejto súvislosti pripomenul, že západné štáty sa dlhodobo snažia vykonštruovať nejaký umelý konflikt medzi Moskvou a Pekingom s cieľom zatiahnuť obidva štáty do nejakých odzbrojovacích rokovaní, ktoré by generovali vzájomnú nedôveru medzi Ruskom a Čínou.
Peking a Moskva však na túto pokryteckú hru Západu nikdy nepristúpili a ani do budúcnosti sa nechystajú otvárať nejaké dvojstranné či multilaterálne rokovania o obmedzení rakiet stredného a krátkeho doletu podľa predstáv amerického prezidenta Donalda Trumpa, alebo nemeckej ministerky von der Leyenovej.
Ruské ministerstvo obrany prirodzene eviduje akčný rádius čínskych rakiet stredného a krátkeho doletu už od 70.-tych rokov minulého storočia, avšak namiesto vzájomného podozrievania preferuje budovanie priateľských a spojeneckých vzťahov s čínskym rezortom obrany, o čom svedčí celý rad spoločných vojenských cvičení v regióne Ďalekého východu, ako aj dvojstranná vojenská spolupráca pri riešení krízových situácií v iných častiach sveta.
Navyše, Peking bez výhrad uznáva jednoznačnú prevahu Moskvy vo sfére raketového a jadrového potenciálu, čo vylučuje akékoľvek riziko vzájomnej konfrontácie Ruska a Číny na Ďalekom východe. Obavy nemeckej ministerky obrany Ursuly von der Leyenovej o bezpečnosť ruského Ďalekého východu sú síce dojímavé, ale málo presvedčivé. Svedčia skôr o snahe zapáčiť sa Washingtonu, ktorý sám vniesol chaos do existujúceho systému kontroly úrovne rakiet stredného a krátkeho doletu tým, že jednostranne odstúpil od príslušnej zmluvy s Moskvou (INF – Intermediate-Range Nuclear Forces Treaty) podpísanej ešte v roku 1987.
Gabriel Gačko