Bratislava 18. januára 2018 (HSP/Foto: printscreen TA3)

Podľa informácií Úradu Komisára pre deti sa poslankyňa NRSR Natália Blahová pokúsila o nezákonný výkon rozhodnutia dňa 12. januára 2018.

Udalosť sa stala na pôde základnej školy v Jakubove, okres Malacky. Poslankyňa NRSR Natália Blahová sprevádzala matku maloletej na pôdu školy spolu s osobou vydávajúcou sa za sociálnu pracovníčku a dvoma údajnými šoférmi. Podľa ich tvrdení prišli odobrať maloletú z rúk otca, hoci nie je vydané žiadne súdne rozhodnutie o tom, že by mala byť maloletá Izabela zverená do osobnej starostlivosti matky. Manželia nie sú ani rozvedení. Blahová a jej asistentka sa predstavili ako pracovníčky ÚPSVaR a oznámili, že idú robiť výkon rozhodnutia odobratím dieťaťa. Cieľom bolo vylákať maloletú z triedy počas vyučovania a zobrať ju na neznáme miesto, pravdepodobne do Ekvádoru. Viac sme písali TU.

K tejto téme diskutovali v relácii na TA3 komisárka pre deti Viera Tomanová a poslankyňa za SaS Natália Blahová. V diskusii sa predviedla hlavne poslankyňa Blahová, a to arogantným skákaním do reči, či “úctou” k starším, prezentovanou výstupmi ako “vy mi nebudete rozprávať pani Tomanová” a pod. Nechýbalo ani pre poslancov strany SaS už klasické podávanie trestného oznámenia.

Po upozornení psychologičky v štúdiu, že dieťaťu určite neprospeje medializácia, poslankyňa Blahová povedala, že nemala záujem o medializáciu prípadu. V skutočnosti  to však bola ona, ktorá ako prvá zverejnila blog plný jednostranných tvrdení a vzápätí po zverejnení sa so skupinou osôb snažila na pôde ZŠ v Jakubove nezákonne odobrať maloletú Izabelu otcovi na základe neprávoplatného rozhodnutia. Keď plán zlyhal a poslankyňa Národnej rady sa ocitla na hrane zákona, stavia prípad do politickej roviny a prišla s verziou o pomste Viery Tomanovej.

Strana SaS o vystúpení svojej poslankyne píše, že ich tímlíderka pre osobné slobody sa snažila pomôcť zúfalej matke, ktorá sa márne domáha svojho dieťaťa. “Viera Tomanová má týždeň na to, aby odstúpila z funkcie. Potom na ňu Natália Blahová podá trestné oznámenie.”

Priaznivci strany SaS to vidia rovnako a fandia svojej poslankyni. To, že dieťa chce ostať na Slovensku so svojím otcom, je mimo ich pozornosti.

Vystúpenie Bláhovej rozčúlilo aj politológa Eduarda Chmelára, ktorý napísal: “To, čo predviedla poslankyňa za SaS Blahová, sa vymyká všetkému, čo som na politickej scéne videl a zažil. Chcem jasne a dôrazne povedať, že zneužívať malé deti na vlastnú medializáciu považujem za vrchol arogancie, cynizmu a hyenizmu. Vstupovať do takých citlivých vecí, ako sú vzťahy medzi rodičmi a dieťaťom, takým hulvátskym a hochštaplerským spôsobom, akým to urobila Natália Blahová, je čisté šialenstvo, neakceptovateľný zásah do súkromia a zdravého vývinu tohto dievčatka. Absolútne som chápal prítomnú psychologičku Silviu Dančiakovú, ktorá stratila reč, normálne onemela z toho, čo tam predvádzala táto hysterická nekompetentná osoba s chorobným sklonom zviditeľňovať sa za každú cenu. Rovnako sa stotožňujem so všetkým, čo na adresu dotyčnej poslankyne nepriamo povedala, lebo nie je možné, aby sme takýmto spôsobom zaťahovali nevinnú malú dušičku do konfliktu dospelých. Natália Blahová tým ďaleko prekročila všetky mysliteľné psychologické, odborné a predovšetkým ľudské hranice. Nikdy som nedával takéto priame tvrdé výzvy, ale keďže som obzvlášť citlivý na ubližovanie deťom, táto situácia ma núti urobiť výnimku: Pani poslankyňa Blahová, ak ste svojprávna, zložte mandát alebo okamžite prestaňte s týmito chorými praktikami zneužívania malých detí na vašu pochybnú politickú reklamu! V opačnom prípade vás budem považovať za patologickú manipulátorku, ktorá je najväčšou hanbou slovenského parlamentarizmu!”

Stanovisko právneho zástupcu Petra Gajdára, otca maloletej Izabely, ku skutočnostiam uvádzaných Natáliou Blahovou:

“1. Maloletá nie je zverená do starostlivosti matky
Do dnešného dňa nebolo vydané žiadne rozhodnutie o tom, že by mala byť maloletá Izabela zverená do osobnej starostlivosti matky. Zo strany poslankyne Blahovej sa jedná o lož. Ani na území Slovenska a ani v Ekvádore nie je meritórne rozhodnuté, ktorým by ktorýkoľvek z justičných orgánov rozhodol o tom, že by sa maloletá mala nachádzať v osobnej starostlivosti matky.

2. Rodina sa na živote na Slovensku dohodla pred svadbou

Rodičia sa ešte pred sobášom dohodli, že budú maloletú vychovávať na Slovensku. Matka s týmto súhlasila, nemala žiadne výhrady a tak v čase, keď mala maloletá 2 a ½ mesiaca spolu vycestovali na Slovensko. Od batoľaťa žila Izabela na Slovensku, chodila do škôlky aj školy, mala tu krúžky, záujmy a kamarátov. Materinským jazykom je slovenský jazyk, španielsky jazyk sa Izabela učila ako cudzí jazyk, ovláda ho, dorozumie sa.

3. Nie otec, ale matka uniesla dcéru ako prvá

Dňa 12.12. 2014 ako po iné roky vycestovala mladá rodina Gajdárovcov do Ekvádora na Vianoce. V deň plánovaného návratu v polovici januára 2015 matka 30 minút pred odletom zobrala dcéru bez vedomia a súhlasu otca na jemu neznáme miesto a telefonicky mu oznámila, že sa na Slovensko nevráti, maloletú mu nedá a zostáva s ňou žiť v Ekvádore. Otec v psychicky náročnej situácii ostal v Ekvádore a hľadal dcéru, o ktorú sa nesmierne obával. Matka sa po dvoch dňoch vrátila do rodičovského domu, kde otcovi zakázala s Izabelou hovoriť o Slovensku, pripomínať jej ho a rozprávať o návrate. Ak by zákaz porušil, dcéru už nikdy neuvidí a znemožní mu styk s ňou. Izabela matku poldruha roka prosila o možnosť vrátiť sa domov – na Slovensko. Prvýkrát si v tomto období matka vymyslela na otca, že je násilný a za výdatnej pomoci miestnych justičných orgánov a vlastnej rodiny začali proti otcovi trestné konanie a predbežným opatrením mal otec zákaz priblížiť sa k dcére. Bez dôvodne. Prvý raz sa Izabela dostala na Slovensko až v januári 2016.  Obvyklý pobyt mal. Izabely je a vždy bolo Slovensko, nikdy Ekvádor.

4. Otec pristal na dohodu pod hrozbou, že príde o dcéru

Blahovou spomínaná Mediačná dohoda medzi manželmi Petrom a Marielou nebola nikdy schválená ekvádorským súdom a už vôbec nie  podpísaná z podnetu otca. Na území cudzej krajiny bola zo strany otca uzatvorená pod nátlakom, v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Obával sa, že mu matka za výdatnej pomoci miestnych autorít a orgánov styk s dcérou neumožní a už ju nikdy neuvidí. Právnikmi matky pripravená dohoda bola len v španielskom jazyku, ktorému Peter nerozumie. Jeho žiadosť o spísanie v anglickom jazyku bola notárom aj matkou odmietnutá. Dohoda teda nebola uzavretá na podnet otca, to je len ďalšie z množstva lží. Navyše dohoda nebola nikdy schválená súdom a teda nikdy nebola riadne záväzná pre jej účastníkov. Advokát Robert Xavier Andrade Male pôsobiaci v Ekvádorskej republike v súdnom konaní uviedol, že: „Dohoda o sprostredkovaní v nijakom prípade nemá vplyv na rodičovskú právomoc žiadneho z rodičov, pretože sa nejedná o právne rozhodnutie.“ Blahová klamala, keď tvrdila, že potvrdenie mediačnej dohody je uvedené aj v rozsudku. V rozsudku nie o mediačných dohodách potvrdených ekvádorským súdom napísané nič.

5.  Vymyslené a účelové je aj tvrdenie, že Peter pil alkohol a Marielu bil

Otec sa k matke správal vždy úctivo, rešpektoval ju, v žiadnom prípade – na Slovensku ani v Ekvádore – nebol agresívny alebo by vo večerných hodinách chodil do krčiem či pil alkohol. Namiesto očakávaného ústretového prístupu matky po podpísaní spomenutej mediačnej dohody, manželka podala na súde v Ekvádore Návrh na zákaz priblíženia sa otca k Izabele. Odôvodnila to údajným napadnutím jej osoby zo strany otca. Predmetný návrh nebol otcovi nikdy doručený, nemal ani vedomosť o nejakom konaní na súde v Ekvádore, a ani mu nebolo umožnené vyjadriť sa k jeho zneniu a k vymysleným tvrdeniam v návrhu. V tomto čase sa ocitlo spolužitie páru v stave rozvratu a už sa ho nepodarilo nikdy napraviť, hoci Peter a Mariela nie sú rozvedení. Otec na slovenskom súde síce inicioval konanie o rozvod manželstva v júny 2017, ale manželka právomoc slovenského súdu neuznala, tú na súde namietala a žiadala súd, aby konanie okamžite zastavil. Súčasne vyhlásila, že s rozvodom manželstva zásadne nesúhlasí.  Otec v rokoch 2015 a 2016 kontaktoval viacerých právnikov a advokátov v Ekvádorskej republike s úmyslom iniciovať konanie o návrat maloletej domov na Slovensko. Dopytovaní právnici ho upovedomili, že s takýmto návrhom v Ekvádore neobstojí a súd mu s ohľadom na ich miestne špecifiká nevyhovie. Peter je slušný človek a džentlmen, preto neuvádza prípady, keď bol práve on a dcéra Izabela obeťou fyzického útoku zo strany Mariely.

6. Súd na Slovensku nezvážil, kde a s kým chce vlastne Izabela žiť

Súd na Slovensku pozval maloletú Izabelu na zisťovanie jej názoru, čím nezvratne potvrdil, že ju považuje za schopnú vyjadriť sa k svojej situácii, že je schopná vyjadriť svoj názor a dokáže posúdiť dôsledky svojej výpovede. Súd však nijako nezisťoval pri výsluchu názor maloletej: kde a s kým chce žiť, či chce ísť do Ekvádoru, či súhlasí s tým, že odíde zo Slovenska, prípadne aké sú dôvody toho, že nechce ísť do Ekvádora. Je teda zrejmé, že napriek tomu, že súd považoval za potrebné zisťovať názor maloletej, tento názor i napriek jej výsluchu nezisťoval. Z viacerých výpovedí Izabely u psychológov je pritom zrejmé, že by súdu poskytla záporné stanovisko k návratu do Ekvádora a súčasne by toto záporné stanovisko súdu aj odôvodnila. Súd svojim postupom zamedzil maloletej vyjadriť svoj názor k jej prípadnému navráteniu do Ekvádoru, nakoľko túto otázku jej nepoložil, čím zásadne negatívne ovplyvnil celkovú výpovednú a obsahovú hodnotu uvedeného úkonu.

7. Blahová prišla do školy so zámerom odobrať dieťa

Riaditeľka Základnej školy v Jakubove, ktorú navštevuje Izabela, uviedla policajtom a rovnako tak aj vo svojom  písomnom vyjadrení k incidentu, že poslankyňa Blahová a jej asistentka sa predstavili ako pracovníčky UPSVaR a oznámili, že idú robiť výkon rozhodnutia odobratím dieťaťa. Cieľom bolo vylákať maloletú z triedy počas vyučovania a zobrať ju na neznáme miesto – pravdepodobne do Ekvádoru. Dvojica cielene navodzovala dojem legitímneho a bežného výkonu súdneho rozhodnutia formou odobratia dieťaťa. Blahová a jej asistentka tak oklamali tretie osoby a úmyselne ich uviedli do omylu. Predstierali, že sú oprávnené uskutočniť výkon súdneho rozhodnutia odobratím dieťaťa. Tomuto aktu zabránilo až aktívne konanie duchaprítomného otca a starého otca – starostu obce Jakubov, ktorí toto konanie a zámer dvojice odhalili a pri slovnej konfrontácii prinútili dvojicu „sociálnych pracovníčok“ priznať, že nemajú oprávnenie vykonať odobratie dieťaťa. Blahová klamala, keď tvrdila, že matku len doprevádzali, naopak matka doprevádzala Blahovú a jej asistentku, nakoľko riaditeľka, keď otvorila dvere, stála pred ňou Blahová s asistentkou a až za nimi stála vzadu matka aj s Blahovej šoférmi. Rozprávala Blahová a asistentka, matka bola ticho. Teda aktivitu mali vo svojich rukách Blahová a jej asistentka pod klamstvom, že sú sociálne pracovníčky.

8. Sudkyňa odobratie Izabely zastavila, rozhodnutie o návrate Izabely do Ekvádore nie je právoplatné

Rozhodnutie o navrátení dieťaťa do Ekvádoru nie je právoplatné. Poslankyňa konala len na základe jednostranných tvrdení matky, pričom si neoverila skutočnosti ňou tvrdené. Rozhodnutie odvolacieho súdu do dnešného dňa nebolo doručené otcovi ako účastníkovi konania. Pritom on sám súd upozornil na pochybenie pri doručovaní a žiadal ho o zaslanie súdnej zásielky. Otec sa o pravdepodobnom súdnom rozhodnutí dozvedel až pri výkone samotného rozhodnutia, ktoré sa uskutočnilo dňa 9.11.2017 na podklade neprávoplatného a nevykonateľného exekučného titulu. Keďže sudkyňa uskutočňujúca výkon súdneho rozhodnutia pri jeho výkone zistila, že zrejme nedisponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ten prerušila a ďalej nepokračovala.

9. Záznam dokazuje, že starého otca Izabely napadli Blahovej „šoféri“

Blahová si do školy zorganizovala 2 mužov, označila ich za šoférov. Títo muži najskôr zatarasili chodbu v škole, aby otec nemohol s maloletou odísť, následne zatarasili dvere do triedy Izabely a nepustili ich ani späť do triedy a po opustení budovy fyzicky zaútočili pri snahe nastúpiť do auta na starého otca – starostu obce. Neboli tam preto, aby volali políciu (ani ju nevolali), ako tvrdí Blahová. Aj tvrdenie z obavy o bezpečnosť pred agresívnym otcom je vykonštruované. Políciu privolal starý otec v obave o zdravie a život svoj, svojho syna a vnučky Izabely. Pred políciou obaja agresori privezení poslankyňou Blahovou utiekli. Rodina Petra Gajdára disponuje videozáznamom zachytávajúcim dianie pred školou, ktorý už poskytla polícii spolu s trestným oznámením. Záznam uskutočňovali aj členovia skupiny poslankyne Blahovej, ale nepredpokladáme, že ho celý zverejnia, keďže by to bol dôkaz usvedčujúci ich z protiprávneho konania.

10. Blahová si sťažuje na medializáciu, ktorú sama spustila

Poslankyňa Blahová presviedča, že nemala záujem o medializáciu prípadu. Pritom to bola ona, ktorá ako prvá zverejnila blog plný jednostranných tvrdení, klamstiev a osočovania voči otcovi maloletej Izabely. Vzápätí po zverejnení sa so skupinou osôb snažila na pôde ZŠ v Jakubove nezákonne odobrať maloletú Izabelu otcovi na základe neprávoplatného rozhodnutia. Keď sa ukázalo, že celý plán zlyhal a poslankyňa Národnej rady sa ocitla na hrane zákona, stavia prípad do politickej roviny a prišla s verziou o pomste Viery Tomanovej. Máme za to, že poslankyni Blahovej nejde o dobro maloletej Izabely. Inak by v posudkoch neprehliadla dlhodobo a vytrvalo opakované vyjadrenia dievčatka, že chce byť spolu s otcom – v najlepšom prípade aj s matkou – a to jedine a výlučne na Slovensku. Že nechce ísť s do Ekvádora. Prečo sa v tomto emotívnom prípade nestará „zástankyňa“ práv detí Blahová o to, čo je nad všetkým – a to je záujem dieťaťa? V opakovaných výpovediach u psychológov, ktoré súd nepochopiteľne prehliadol, Izabela jednoznačne a zrozumiteľne formuluje svoje postoje a hlavne vysvetľuje, prečo. Vytrhnutie z domova na Slovensku môže mať pre jej psychický vývoj nepredvídateľné a hlavne nenapraviteľné následky.Pani Blahová však už rozohrala veľkú hru, na konci ktorej môže byť zničený život nevinného dieťaťa a mnohých ďalších ľudí naokolo: Stojí jej táto obeť stojí za pár potenciálnych hlasov vo voľbách?11. Výkon rozhodnutia bol vo veci návratu do Ekvádoru, výkon rozhodnutia vo veci styku robený nebolBlahová tvrdila, že matka sa nevie stretnúť s dcérou, nakoľko jej otec v tom bráni a vraj matka už vyčerpala všetky možnosti. Ide o klamstvo, nakoľko matka do dnešného dňa súdu ani len návrh na výkon rozhodnutia nedoručila, styku s dcérou sa vôbec nedomáhala až cez Blahovú, bol to otec, ktorý jej v decembri volal, či nechce prísť za dcérou. Ide o rozhodnutie z decembra 2017, ktoré otec neporušil, matka ho však nevyužila a zrejem aj preto súdu nedoručila návrh na výkon rozhodnutia.”

Do redakcie sa nám ozvala advokátka matky JUDr. Daniela Ježová so žiadosťou o zverejnenie stanoviska, pretože stanovisko otca má byť podľa nej vo viacerých bodoch nepravdivé. Zverejňujeme preto toto stanovisko v plnom znení:

1. Zverenie maloletej matke: Dohoda medzi rodičmi uzatvorená v Ekvádore je riadne vykonateľná a platná v Ekvádore, s čím sa stotožnili aj súdy Slovenskej republiky. Vyjadrilo sa k tomuto aj veľvyslanectvo Ekvádoru vo Viedni. Cituje z rozsudku súdu SR: Dohoda bola spísaná formou „zápisnice o mediácii, ktorá obsahovala dohodu a táto má rovnaký účinok ako právoplatný a vykonateľný rozsudok a vykoná sa rovnakým spôsobom ako sa vykonávajú rozsudky posledného stupňa“ Ekvádorský advokát nie je štátna inštitúcia a jeho výklad nemožno považovať za záväzný. Ďalej citujem zo súdneho rozhodnutia súdu SR: Tvrdenia otca ostali nepreukázané, „a v rozpore s preukázanými skutočnosťami, z ktorých jednoznačne vyplýva, že dohoda bola uzatvorená na žiadosť otca, otec bol zastúpený advokátkou s miestom výkonu profesie v Ekvádore, znalej ekvádorského práva, uzavretú mediačnú dohodu rešpektoval a pri výkone rodičovských práv a povinností k Izabele sa ňou riadil.“ Maloletá je v osobnej starostlivosti matky. Otec len hľadá publikum pre otváranie otázok, ktoré sú už uzatvorené a rozhodnutie o nich je konečné. Každopádne stav v Ekvádore je potrebné nechať aby riešili súdy a úrady v Ekvádore. Povinnosťou Slovenskej republiky je zabezpečiť bezpečný návrat maloletej Izabely do Ekvádoru. 

2. Maloletá má obvyklý pobyt v Ekvádore, kde má rodinu, priateľov, zázemie, lekárov, krúžky, kde má svoje sny a plány do budúcna. Maloletá nikdy neprosila o jej život na Slovensku. Mala v Ekvádore plány do budúcna, ktoré aj spísala, bola veľmi inteligentné a nadané dieťa. Jej materinským jazykom je španielčina. Matka s ňou od malička hovorila iba v tomto jazyku, keďže matka slovenčinu veľmi neovláda a ona bola s dcérkou na materskej a rodičovskej dovolenke, ona ju učila hovoriť, chodiť, kojila ju.

3. Podstata problému je taká, že otec je rodič únosca, dieťa protiprávne zadržiava na Slovensku. Obvinenia otca o únose dcéry matkou sú zavádzajúce. Neexistuje ani jediný dôkaz, ktorý by tvrdenia otca podporil, neexistuje žiadne rozhodnutie žiadneho orgánu, ktorý by preukazoval správnosť tvrdení otca o udalostiach v Ekvádore. Opakujeme, že súdny spor trval dlhú dobu, prebehlo dokazovanie, všetky tieto tvrdenia otec uvádzal a súd predmetné uzatvoril: „Pokiaľ otec spochybňoval nadobudnutie obvyklého pobytu maloletou v Ekvádore z dôvodu, že mediačnú dohodu uzavrel z dôvodu, že matka údajne dohodou podmieňovala jeho styk s maloletou, toto tvrdenie zostalo v konaní nepreukázané a navyše v rozpore s preukázanými skutočnosťami…“

4. Otec dieťaťu bráni vycestovať potom, ako prišla Izabela na prázdniny vo februári 2017 na Slovensko k otcovi. Otec ešte aj bráni kontaktu matky s dcérou. Otec sa stretával s maloletou pravidelne od jeho odchodu z Ekvádoru, aj pred podpisom mediačnej dohody. Nebol mu upretý ani jeden jediný kontakt. Otec mal prístup k dcére podľa jeho požiadaviek tak telefonický ako aj osobný. Matka by nikdy neodoprela druhého rodiča dcérke, lebo vie, aké je pre ňu dôležité mať oboch rodičov. Otec potrebuje nejako ospravedlniť svoje správanie pred verejnosťou a preto uráža a opovrhuje matku a klame. Z jeho vyjadrenia nie je zrejmé, že rozumie tomu, že dieťa potrebuje oboch rodičov a keď dieťaťu uprie matku následky na dieťati budú fatálne. Rovnako aj po príchode dcérky do Ekvádoru sa otec bude aj naďalej stretávať s dcérou. Matka doplatila na svoju ústretovosť voči otcovi. Umožnila mu predĺžiť prázdniny s dcérkou na Slovensku o jeden celý mesiac nad rámec dohody a otec dcérku už nevrátil. Napriek tomu sa však matka dokáže povzniesť nad túto situáciu a po jej vyriešení sa otec bude naďalej stretávať s dcérou. Nikdy by dcére nespravila to, čo jej teraz robí otec. Otec nikdy nečelil rovnakej situácii ako teraz vystavil matku. Otcovi bola vždy poskytnutá plná podpora zo strany matky, keď pricestoval do Ekvádoru. Svojím dnešným správaním ubližuje v prvom rade dcérke. Dieťa má právo na rodinný život s oboma rodičmi.

5. Ako je známe súd za prítomnosti psychológa a kolízneho opatrovníka vypočul adekvátne maloletú a tak vo veci rozhodol. Podotýkame, že pred výsluchom maloletej otec zamedzil maloletej akýkoľvek kontakt s matkou aj telefonický. Súdne rozhodnutia je potrebné dodržiavať a rešpektovať, inak sa poprú zásady právneho štátu, na ktorých je SR postavená.

6. Rozhodnutie súdov SR je stále právoplatné a vykonateľné, doložka právoplatnosti a vykonateľnosti na predmetných rozhodnutiach stále figuruje a nebola zrušená. Konanie o výkon nebolo zastavené ako mylne uvádza otec v stanovisku. Každopádne rozhodnutie je už nemenné, keďže naše právne predpisy vylučujú podanie mimoriadnych opravných prostriedkov voči rozhodnutiam o návrate.

Pýtame sa, či Slovensko podporuje rodičov únoscov a nerešpektuje rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, ktoré zhodne rozhodli o tom, že sa má dieťa vrátiť do Ekvádoru.

Pýtame sa, či Slovensko podporuje správanie otca, ktorý svojpomocou a svojvoľne bez právneho titulu bráni vykonaniu týchto súdnych rozhodnutí, maloleté dieťa zadržiava a  odmieta sa podrobiť súdnym rozhodnutiam.

Matka je primárnou osobou v živote dcéry a nemá teraz možnosť sa s ňou ani len stretnúť osamote na Slovensku. Haagsky dohovor je medzinárodný dokument, ktorým je Slovenská republika viazaná a je povinná plniť z neho záväzky. Je povinnosťou Slovenskej republiky zabezpečiť bezpečný návrat maloletej Izabely do Ekvádoru.

Všetky orgány Slovenskej republiky sa na splnení tohto cieľa musia podieľať spoločne, keďže ide o prípad, kde otec zobral zákon do svojich rúk.

1. Dieťa otec prehlásil po rozhodnutí súdu o tom, že sa má vrátiť do Ekvádoru do novej školy, ktorú má pod kontrolou jeho otec ako starosta a zriaďovateľ školy.
2. Otec sa v tejto novej škole po rozhodnutí súdu o tom, že dieťa má ísť naspäť do Ekvádoru, zamestnal ako asistent Izabely.
3. Otec fyzicky stráži a kontroluje Izabelu 24 hodín denne.

Je toto konanie otca v poriadku?

Ako uvádzal aj sudca v reportáži súdne rozhodnutia musí verejnosť rešpektovať. Aj asociácia rodinných sudcov v inom prípade uviedla: „Nerešpektovanie právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia nemôže byť spoločensky akceptované a mediálne podporované. Asociácia rodinných sudcov vyzýva médiá, aby informovali o súdnych rozhodnutiach, najmä tých, ktoré sa týkajú maloletých vecí objektívne, pravdivo, ….“ Žiadame, aby bolo vždy daná možnosť druhej strane na vyjadrenie ak sa vyjadruje otec alebo jeho právny zástupca tak, aby verejnosť dostala objektívne informácie.

Máme si vyvodiť záver, že aktuálny stav je v poriadku, dieťa bude po zbytok života v 24-hodinovom strážení otcom a matka nech ide naspäť do Ekvádoru, pričom dcéru už neuvidí? A to všetko aj potom, ako súdy Slovenskej republiky už rozhodli?“