Nazdávam sa, že moje meno nie je pre vás až tak neznáme, a preto, že iniciatíva prišla od vás, ale aj preto, že kontakty medzi Poľskom a Talianskom, a najmä vzťahy so Svätou stolicou existujú už po stáročia. Pre nás Poliakov je Rím spojený s tým, že ho špeciálne vnímame ako miesto, ktoré má množstvo vzácnych pamiatok, výnimočných pre celý svet a najmä pre nás katolíkov. Okrem toho nemôžem nespomenúť, že môj súkromný život a život mojej rodiny, nie je možné pochopiť bez toho, aby som nespomenula Taliansko a Vatikán.

Obzvlášť vzácne obdobie bolo pre nás v čase, keď sme boli v tejto krajine veľmi často. Spomínam si ako žartoval svätý otec Ján Pavol II., vravieval že: ,,Žili sme s jednou nohou v Krakove a druhou v Ríme“. Dnes, keď si celý svet pripomína výročie narodenia poľského pápeža, cítime, že sme ešte bližšie k tejto krajine, pretože sme viazaní osobou tohto veľkého svätca.

Som už vo veku, že ma už nemôžu navštíviť ani moji priatelia z detstva. Musím však povedať, že mám žijúcich mladších priateľov, vlastne Talianov, pravdu povediac a to z jednoduchého dôvodu, že som prišla do Talianska neskôr. Spoznala som naozajstnú vernosť priateľstva s Talianskom, vyznáva sa v rozhovore blízka spolupracovníčka Karola Wojtylu Wanda Półtawska.

Počas pontifikátu Jána Pavla II., som mala možnosť pozorovať človeka, ktorého sme milovali a vážili si ho. V Taliansku a vo Vatikáne bol rovnako príťažlivý podobne ako v Poľsku. Bola som si istá našim vzájomným priateľstvom. Obdobie pontifikátu Jána Pavla II. nás zblížilo s Talianmi. Dnes, keď celý svet hľadá informácie o živote tohto svätého “to vy ste živými svedkami svätosti Jána Pavla II.” , dodáva Wanda Półtawska.

Mohli sme pozorne sledovať Jana Pavla II., a to nielen v televízii, ale počas jeho života. Vnímala som, ako ľudia z tejto krajiny reagovali pri pohľade na pápeža. Ste to vy, kto ste mohli zažiť a obdivovať správanie nového pápeža, ktoré svet ešte nemohol vidieť. Mnoho krát som o tom diskutovala s ľuďmi, počas mojej dvadsať ročnej práce vo Vatikáne.

Ľudia boli od počiatku očarení aj takou informáciou, že Krakovský kardinál pricestoval bez veľkej batožiny. Neskôr, keď ho poznali, zistili, čo bolo pre tohto muža najcennejšie. Vy ste o ňom rozprávala a šírila svedectvá aj o tom, čo robí nový pápež, a prvú vec, ktorú urobil bolo, že išiel do nemocnice a navštívil chorého priateľa. Boli to ľudia vašej krajiny, ktorí vnímali, že požehnal manželstvu jednoduchého mladého dievčaťa, ktoré ho o to požiadalo, a neskôr zase asistoval nádhernému svadobnému obradu španielskej princeznej.

Dnes, po jeho smrti, ľudia poznajú jeho filozofiu a učenie, ale medzi prvými, ktorí to videli, boli obyvatelia Ríma. Som presvedčená, že keď mládež na jeho počesť kričala a povedala, že ho milujú, tak vraveli pravdu. A to bolo po taliansky, že kričali po jeho smrti Santo subito! Osoby, ktoré žili v tomto čase, môžeme pokojne nazvať svedkami svätosti Jána Pavla II.

Osobnosť tohto muža bola taká bohatá, že dnes už nikto nepochybuje, že dokážeme opísať jeho skutočný život a pohľady z rôznych strán. Pre mňa je váš národ najbližšou a najpriateľskejšou krajinou práve kvôli tomuto pontifikátu a nie len preto. Zažila som dôkaz pravého priateľstva v pápežovom prostredí, ale aj mimo neho. V skutočnosti som len privilegovanou osobou, pretože mnohí Taliani sa stali mojimi priateľmi a pamätajú si nielen na Svätého otca, ale aj na mňa.

Pre mňa charakteristické je a nedávno som si to všimla, že v Taliansku mám viac žijúcich priateľov ako v Poľsku. A dnes, keď je sto rokov od narodenia Jána Pavla II., žijúcich svedkov je už čoraz menej. Dúfam, že ľudia, ktorí poznajú životopis Jána Pavla II., “Infikujú” svet jeho filozofiou.

Najdôležitejšie pre mňa je to, čo dokázal ľuďom sprostredkovať. A mojou túžbou je, aby ďalšie generácie poznali filozofiu Karola Wojtylu a jeho poéziu. Zanechal po sebe mnoho listov, dokumentov a encyklík, ktoré sú vlastne receptom na dosiahnutie toho, čo je zmyslom života, t. j. neba. Jeho túžbou bolo zachrániť všetkých ľudí. Nebolo to len prázdne gesto, ale skutočne miloval ľudí a jeho cieľom bolo dať im to, čo pre nich Stvoriteľ zamýšľal. Veril, že človek bol skutočne stvorený Bohom na jeho obraz a že sa dá očakávať, že rozvinie svoju osobnosť – to pápež učil. Veril, že kľúčom k pochopeniu človeka je práve tento aspekt stvorenia. A tiež, že je to dôkaz existencie Stvoriteľa, ktorý chce spásu celého sveta.

Zároveň bol realistom a jasne pomenoval fakt, že človek tu na zemi je uprostred vojny medzi dobrom a zlom. Nezatváral oči pred tým, čo videl. A viem, ako veľmi tým trpel, že hoci celý život sa snažil zachrániť život nevinného dieťaťa, nedokázal zachrániť svet pred týmto zločinom, teda v krajinách kde je prijatý zákon umožňujúci zabiť život nevinného, nenarodeného. dieťa. A tu sa našlo miesto aj pre mňa, pretože ako biskup pozval Inštitút Teológie Rodiny, kde som s ním mohla spolupracovať. Celý život sa trápil nad týmto.

Ak si chcú ľudia uctiť a osláviť 100. výročie narodenia, tak ja vnímam túto konverziu u dospelých. Aby sme všetci pochopili, že každé dieťa a každý človek má právo na život. Pánom života je Stvoriteľ, ktorý miluje svoje stvorenie. Som si istá, že medzinárodné právo zakazujúce zabíjanie nenarodených detí, by mohlo byť „darom“ ľudskosti pre tohto veľkého muža.

Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.