Vzostup a pád hnutia Republika. Čo sa naozaj udialo?

Bratislava 2. októbra 2023 (HSP/Foto:Screenshot Facebook)

Snáď najväčším prekvapením tohtoročných parlamentných volieb je neúspech hnutia Republika Milana Uhríka prebojovať sa do parlamentných lavíc. Hnutie, ktorého popularita dlhodobo oscilovala v rozmedzí siedmich až ôsmich percent, samo o sebe malo potenciál prekročiť 5% kvórum do parlamentu a dostať sa doňho až s desiatimi percentami. Faktory, ktoré sa však spolupodieľali na neúspechu hnutia nastali práve v záverečnej fáze kampane

Napriek tomu, že sa politickí súperi i mimovládne organizácie snažili hnutie Republika zafarbiť do hneda a prišiť jej nálepku fašistickej strany, hnutie sa podľa prieskumov verejnej mienky dlhodobo nachádzalo nad hranicou zvoliteľnosti. Členská základňa sa zväčšovala a hnutie postupne získavalo oveľa väčší koaličný potenciál, ako tomu bolo u Kotlebovej ĽSNS. Možný núdzový (teoretický) povolebný variant –  pre stranu Smer, kedy by sa Pellegriniho Hlas mohol nahradiť práve Republikou (ak by šéf Hlasu vajatal) sa vyparil ako ranná rosa. Vypadnutie hnutia Republika však môže mrzieť aj prípadnú budúcu vládnu koalíciu SMER-HLAS-SNS, ktorej by Republika pomohla v parlamente zabezpečiť tichú ústavnú väčšinu, ktorá je tak veľmi potrebná pri prijatí akéhokoľvek ústavného zákona. Príčiny, ktoré dopomohli k tomu, že sa Republike nepodarilo prekročiť päťpercentný prah vstupu do parlamentu sú viaceré.

Aj keď Republika pôsobila ako parlamentná strana, oficiálne neprešla voľbami, keďže vznikla odštiepením od ĽSNS, nedisponovala finančným príspevkom od štátu za minulé voľby ktoré by mohla použiť na rozvoj a chod svojich štruktúr a taktiež ich použiť aj vo volebnej kampani, čo bolo minimálne na reklamnej bilboardovej predvolebnej kampani (napríklad oproti PS, portréty Šimečku zaplavili celé Slovensko), poriadne cítiť.

Republike z časti uškodilo aj vytiahnutie informácie z minulosti na predsedu Milana Uhríka, podľa ktorej mal ako študent pôsobiť v štruktúrach SDKÚ Mikuláša Dzurindu. Informáciu vytiahol tesne pred voľbami Jaroslav Naď (Demokrati), ktorý zároveň prosil i vyzýval voličov „nech volia hocikoho len nie Republiku”.

Nečakaný faktor, ktorý zapôsobil na potencionálnych voličov Republiky, ktorí sa rozhodovali medzi Smerom a Republikou nastal vo väčšej miere až v závere kampane, keď mnohí voliči Republiky odskočili na poslednú chvíľu a hlasovali za Smer. Tým faktorom bolo paradoxne pasovanie sa Progresívneho Slovenska do úlohy hlavného vyzývateľa strany Smer, ktoré malo ako jediné dokázať poraziť Fica a vyhrať voľby. V intenciách logiky vyhlásenia prezidentky Čaputovej, ktorá nakoniec chtiac – nechtiac privolila, že poverí zostavením vlády víťaza volieb, sa viacerí potencionálni voliči menších strán sústredili na boj medzi dvoma hlavnými súpermi Smer – SSD a PS.

Uvažovanie mnohých voličov, ktorí na poslednú chvíľu odskočili od Republiky k Smeru poznačila snaha na jednej strane -zabezpečiť, aby sa PS nestalo víťazom volieb a nedostalo výhodu prvotného pokusu o zostavenie vlády, na strane druhej – nepociťovali tlak mobilizácie „zachraňovať Republiku” pred tým, aby neostala pred bránami parlamentu, keďže dlhodobé vyššie preferencie strany vytvárali predpoklad bezproblémového vstupu do parlamentu. „Syndróm” záchrany strany a zabezpečenie budúceho koaličného partnera pre Smer sa naopak prejavil u voličov SNS, ktorí sa zaktivizovali (volili ich aj bývalí voliči Smeru), práve z týchto pragmatických dôvodov – zábezpeky vhodného budúceho koaličného partnera pre Smer.

Posledné vyhlásenie Milana Uhríka o zorganizovaní referenda ohľadom vystúpenia zo štruktúr NATO a vojenskej neutralite síce u skalopevných sympatizantov Republiky i jej členov odhodlanie voliť hnutie posilnilo, ale u váhajúcich voličov, ktorí sa rozhodovali medzi Republikou, Smerom a SNS to vyvolalo skôr hlavybôľ a to z jednoduchého pragmatického dôvodu – vyhlásenie o referende spôsobilo rozporuplné reakcie budúcich koaličných partnerov a to hlavne Hlasu, ktorý definitívne vylúčil koaličné spojenectvo s hnutím. Viacerí voliči preto na poslednú chvíľu prehodnocovali svoje stanoviská a volili niekoho práve z tábora najreálnejšej možnej budúcej vládnej koalície SMER- HLAS- SNS.

Obavy z návratu doby panovania „Igora Hrozného”, či zavedenie nových progresivistických pomerov v krajine, paradoxne nepomohlo Republike, ale práve trom stranám možnej budúcej vládnej koalície, ktorých predstavitelia majú skúsenosti so spoločným vládnutím a to z nie až tak dávnej minulosti.

Prečítajte si tiež:

• NAŽIVO: Deň po voľbách sa začína veľká hra. Šimečka: Urobíme všetko pre to, aby Smer-SD nezložil vládu
• Víťazná strana Smer reaguje na výsledky volieb. Na ťahu je niekto iný