Vysvetlenie záhady chýbajúcich úmrtí na koronavírus v krajinách Západu? A čo by z neho vyplývalo?

Bratislava 17. októbra 2020 (HSP/Foto:TASR/AP-Claudio Furlan/LaPresse via AP)

Oficiálne štatistiky ukazujú, že na Západe od júla začalo umierať na koronavírus oveľa menej ľudí ako počas prvého polroka 2020. Objavilo sa zaujímavé možné vysvetlenie, z ktorého by mohli vyplývať ešte zaujímavejšie závery

Pred dvomi týždňami sme písali o zvláštnej zákonitosti: zo svetových koronavírusových štatistík (viď TU) vyplýva, že v krajinách Západu v období medzi oficiálnym začiatkom pandémie a koncom júna umieralo na koronavírus oveľa viac ľudí ako potom v nasledujúcom období, ktoré trvá až doteraz (písali sme o tom TU). Tento náš „objav“ inšpiroval viacerých odborníkov k hľadaniu vysvetlenia, prečo to tak je. Teraz sa objavila ďalšia pozoruhodná informácia, ktorá by mohla byť kľúčom k odhaleniu tejto záhady.

Inštitút CDC (Centers for Disease Control and Prevention) – federálny zdravotnícky orgán USA, ktorý má za úlohu chrániť verejné zdravie v USA a na medzinárodnej úrovni – na svojej stránke píše o jednom probléme so svojimi testmi na koronavírus (viď TU), ktorý sa týka presne toho obdobia, počas ktorého bola úmrtnosť na koronavírus v niektorých krajinách neúmerne vyššia v porovnaní so súčasnosťou.

CDC vyvinul začiatkom roku 2020 svoju prvú laboratórnu súpravu na testovanie vírusu SARS-CoV-2 (ďalej len jednoducho koronavírus alebo kovid). Od Amerického úradu pre kontrolu potravín a liečiv dostal mimoriadne povolenie (vzhľadom na mimoriadnu pandemickú situáciu) na jej použitie a rozposlal ju do štátnych a miestnych laboratórií verejného zdravotníctva.

Štandardom je, že predtým, ako použijú nový test na vzorkách od pacientov, musia overiť funkčnosť testu pomocou „pozitívnych“ a „negatívnych“ kontrolných vzoriek: pozitívna kontrola by mala dať vždy pozitívny výsledok a negatívna kontrola by mala dať vždy negatívny výsledok. V prípade testu CDC však viaceré testovacie laboratóriá zistili, že to tak nie je.

Chemikália, ktorá tam vôbec nemusela byť?

Po preskúmaní sa zistilo, že problém je s jednou z troch chemikálií testu – z dôvodu jej nespoľahlivosti test dával pozitívny výsledok aj v prípade negatívnej vzorky. Laboratóriá tento problém reklamovali. Bolo treba situáciu urgentne riešiť, lebo nie je ťažké si domyslieť, že keby verejnosť začala pochybovať o spoľahlivosti testu, bola by to blamáž, ktorá by vážne poškodila reputáciu CDC a celého federálneho zdravotného systému v USA, a najmä v zahraničí.

V CDC problém vyriešili tak, že vyhlásili, že predmetné činidlo je možné vynechať, pretože tak či onak vraj bolo nadbytočné (!), malo tam byť iba pre zvýšenie preukaznosti testu. CDC následne začal vyrábať a distribuovať nové testovacie súpravy bez tejto reagencie. Ďalšie testovanie spoľahlivosti testov už článok nespomína, faktom však je, že v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch začali byť distribuované do sveta, už iba s dvomi činidlami.

Tieto súpravy sa stále používajú, avšak obrovský dopyt po činidlách potrebných pri tomto teste spôsobil ich globálny nedostatok. Preto CDC vyvinul alternatívny spôsob spracovania testu s použitím nových činidiel, procesu a prístroja. Americký úrad pre kontrolu potravín a liečiv tieto zmeny schválil 12. júna, teda približne od tej chvíle sa test už začal vyhodnocovať iným spôsobom.

Falošne pozitívne testy?

Od začiatku jari približne do obdobia na prelome júna a júla sa teda v mnohých krajinách sveta používali testy, pri vyhodnocovaní ktorých bola jednoducho vynechaná reagencia – údajne ako nepotrebná – ktorá pôvodne mala zabezpečovať, aby vzorka človeka, ktorý nemá koronavírus, nebola vyhodnotená ako korona-pozitívna. Toto obdobie sa presne prekrýva s obdobím, keď bola v mnohých krajinách, najmä západných, evidovaná ťažko vysvetliteľná zvýšená úmrtnosť na koronavírus.

Je to náhoda? No možno áno. Asi áno. Ale je to prinajmenšom ospravedlnenie pre špekuláciu (či konšpiráciu), čo ak by to náhodou náhoda nebola. Predstavme si, že by, dajme tomu, dotyčná inštitúcia CDC, zo strachu z blamáže, prípadne z nejakého iného dôvodu, poskytla laboratóriám v USA a vo svete testy, ktoré v časti prípadov označujú za korona-pozitívnych aj ľudí, ktorí pozitívni nie sú.

Ako by sa to prejavilo v praxi? V takom prípade by štatistiky vykázali väčší počet korona-pozitívnych ľudí, a takisto by vykázali viac falošných úmrtí na koronavírus. Zároveň by počet infikovaných silne závisel na počte vykonaných testov – čím viac testov, tým viac prípadov. Samozrejme, úzko to súvisí aj s metodikou uznávania, čo je úmrtie na koronavírus, keď v niektorých krajinách boli označované za obete koronavírusu už pomaly aj pozitívne testované obete dopravných nehôd.

Je takéto vysvetlenie v súlade s overiteľnými faktmi?

Keď berieme do úvahy selektívnosť testovania – že testovaní sú väčšinou chorí ľudia a prakticky všetci tí, ktorí umrú s určitým typom príznakov – potom by predpokladané použitie testov, ktoré nejakému percentu kovid-negatívnych ľudí priraďujú pozitívny výsledok, sedelo s pozorovaným faktom, že počas prvého polroka 2020 bol pomer medzi evidovanými prípadmi a úmrtiami užší ako potom neskôr, keď sa už, predpokladajme, pracovalo s korektnými testmi. Je logické predpokladať, že pri použití spoľahlivých testov by malo byť zaznamenaných oveľa menej úmrtí na kovid, keďže by neboli zarátané tie falošné.

Začiatkom leta počet zaznamenaných úmrtí na kovid klesol, čo by aj pri tomto scenári mohlo súvisieť s blahodarným vplyvom ročného obdobia na pacientov s respiračnými ochoreniami, a teda celkovo nižšou úmrtnosťou na tieto diagnózy. Príliš však do neho nezapadá fakt, že v lete bol počet pozitívnych prípadov nižší, napriek tomu, že počet urobených testov v jednotlivých krajinách by viacmenej mal stúpať, a s nimi aj počty falošne pozitívnych výsledkov. K bližšiemu preskúmaniu tohto javu však nemáme dostupné dáta.

Čo by to mohlo znamenať pre nás?

Ak by svetové koronavírusové štatistiky boli významne ovplyvnené širokým používaním testov, ktoré označujú za infikovaných koronavírusom aj ľudí, ktorí infikovaní neboli, a za úmrtia na koronavírus aj úmrtia na iné diagnózy, tak by to znamenalo, že koronavírusová pandémia je zveličená.

Minimálne dva faktory by týmto zistením boli dotknuté: prvým je infekčnosť nákazy, keďže reálny počet infikovaných počas prvého polroka by bol menší než deklarovaný. To však je v tejto chvíli nepodstatné, pretože je to už minulosťou. Čo je dôležitejšie, je druhý faktor: smrtnosť nákazy. Koeficient smrtnosti by v takom prípade bol reálne oveľa nižší, než je oficiálne deklarovaný, ktorý bol na základe štatistík (aj z prvého polroka, čiže potenciálne skreslených) vyrátaný veľmi približne vo výške 2,5 percenta.

Takže koronový armagedon sa nekoná?

Spomínate si, čo tvrdil premiér Igor Matovič pred týždňom na večernej nedeľnej tlačovke? Povedal, že podľa odhadov odborníkov po Slovensku chodí dvestotisíc ľudí infikovaných pandemickým koronavírusom. To bolo pred týždňom. To by znamenalo, že na päťmiliónovom Slovensku už mal pred týždňom každý 25. človek infekciu Covid-19. Teda už pred týždňom bol koronavírus v priemere v každej školskej triede, v každej fabrike, v každom úrade, v každom preplnenom autobuse, v každom vlaku, v každom supermarkete, v každom paneláku.

Lenže ak to máme v rodine, na pracovisku, v školskej lavici, tak ani najlepšie preventívne opatrenia vírus nezastavia, ale iba čiastočne stlmia koeficient jeho šírenia (počet ďalších ľudí nakazených od jedného pozitívneho). Ak nám to tak divoko narástlo, to znamená, že doteraz bol ten koeficient vysoko nad číslom jedna. A teda sa dá predpokladať, že teraz, keď sme o týždeň ďalej, to už nie je dvestotisíc, ale ešte oveľa viac.

Premiérovo tvrdenie o dvestotisíc pozitívnych na Slovensku neskôr iní odborníci dementovali, tvrdiac, že je to nanajvýš päťdesiattisíc. Tak či onak, tieto čísla naznačujú, že už najbližšie týždne nám dajú odpoveď na to, aká nebezpečná koronavírusová pandémia naozaj je.

Ak by bolo jedno či druhé číslo pravdivé, a ak by bol pravdivý aj vyššie spomínaný koeficient smrtnosti 2,5 percenta, tak by na koronavírus mali na Slovensku v týchto dňoch už umierať desiatky alebo skôr stovky ľudí denne. Vidíme však, že stále sa jedná denne iba o jednotky prípadov. A teda, zatiaľ to vyzerá tak, že nebezpečnosť pandémie mohla byť, možno aj na základe nesprávnych štatistík vytvorených na základe nespoľahlivých testov, zveličená. Ak sa už v najbližších málo týždňoch situácia dramaticky nezhorší, tak to bude v podstate silné potvrdenie tohto záveru.

Jedna zlá a jedna dobrá správa na záver

Každému je jasné, že dramatické antivírusové opatrenia nie sú prijímané kvôli tým niekoľkým úmrtiam denne, ktoré sa ani zďaleka nemôžu porovnávať s počtami úmrtí na civilizačné choroby – tie opatrenia sú prijímané pre prípad, že by sa situácia dramaticky zhoršila, že by počty chorých a umierajúcich rádovo narástli. Tá zlá správa je, že ak sa to stane, tak vzhľadom na vyššieuvedené čísla sa to nezadržateľne musí stať už v najbližších týždňoch, resp. niekoľkých málo mesiacoch.

Ale zároveň tu sú aj dve dobré správy: tým, že premorenie dosiahne vrchol a už nebude mať kam ďalej rásť, stratí sa nebezpečenstvo exponenciálneho pádu krajiny do koronovej apokalypsy. A zároveň bude úplne jasná reálna smrtnosť vírusu – teda jeho možnosti škodiť budú plne odhadnuteľné, vírus bude čara tajomnosti zbavený. A všetci uvidíme svetielko na konci tunela, nádej, že život už čoskoro bude môcť opäť začať bežať tak, ako ho poznáme…

Ivan Lehotský

P.S. Iba celkom na okraj: v Nemecku je pokuta za nenosenie rúška 50 eur, český prezident Zeman uvažuje o čiastke 2 – 3 tisíc českých korún, čo je rádovo okolo sto eur. U nás je pokuta 1659 eur. Pre väčšinu Slovákov by to bola pohroma oveľa väčšia ako ochorieť na koronavírus…