Nerovnomerné štatistiky úmrtnosti

Tak napríklad vo Veľkej Británii bolo na konci júna evidovaných 283 tisíc prípadov a 40 tisíc úmrtí, v súčasnosti tam evidujú 446 tisíc prípadov a 42 tisíc úmrtí, teda za posledné tri mesiace pribudlo 163 tisíc nových prípadov, ale iba dvetisíc úmrtí. Čiže pomer medzi evidovanými prípadmi a úmrtiami bol do júna 7:1, ale od júla sa zmenil na 80:1 (čísla sú pre lepšiu prehľadnosť veľmi hrubo zaokrúhlené).

V Spojených štátoch bolo na konci júna evidovaných 2,7 milióna prípadov a 130 tisíc úmrtí, v súčasnosti tam evidujú 7,4 milióna prípadov a 211 tisíc úmrtí, teda za posledné tri mesiace pribudlo 4,7 milióna nových prípadov, ale iba 81 tisíc úmrtí. Čiže pomer medzi evidovanými prípadmi a úmrtiami sa zmenil z 21:1 na 58:1.

V Španielsku bolo na konci júna evidovaných 274 tisíc prípadov a 28 tisíc úmrtí, v súčasnosti tam evidujú 758 tisíc prípadov a 32 tisíc úmrtí, teda za posledné tri mesiace pribudlo 484 tisíc nových prípadov, ale iba štyritisíc úmrtí. Čiže pomer medzi evidovanými prípadmi a úmrtiami sa zmenil z 10:1 na 120:1.

Vo Francúzsku bolo na konci júna evidovaných 165 tisíc prípadov a 30 tisíc úmrtí, v súčasnosti tam evidujú 550 tisíc prípadov a 32 tisíc úmrtí, teda za posledné tri mesiace pribudlo 385 tisíc nových prípadov, ale iba dvetisíc úmrtí. Čiže pomer medzi evidovanými prípadmi a úmrtiami sa zmenil z 5,5:1 na 190:1.

V Taliansku bolo na konci júna evidovaných 241 tisíc prípadov a 35 tisíc úmrtí, v súčasnosti tam evidujú 313 tisíc prípadov a 36 tisíc úmrtí, teda za posledné tri mesiace pribudlo 72 tisíc nových prípadov, ale iba necelých tisíc úmrtí. Čiže pomer medzi evidovanými prípadmi a úmrtiami sa zmenil z 7:1 na 70:1.

Podobné čísla by sme získali, keby sme sa pozreli aj na ďalšie západné krajiny ako Nemecko (z 22:1 na 170:1), Holandsko (z 8,2:1 na 220:1), Belgicko (z 6,4:1 na 150:1), Rakúsko (z 25:1 na 290:1), či dokonca Švédsko, ktoré experimentovalo s kolektívnou imunitou (z 12:1 na 64:1), atď.

Všetky uvedené čísla si môžete odvodiť z údajov na renomovanej štatistickej stránke worldometers.info (viď tu ).

Nejasné príčiny

Čo je príčina toho, že v Európe a Severnej Amerike ľudia na Covid-19 menej umierajú? Lepšia starostlivosť, viac prístrojov, ročné obdobie? Iste sú to relevantné vplyvy, ale asi sotva by mohli spôsobiť takú dramatickú zmenu. Vysvetlenie by sa dalo hľadať aj v časovom posune štatistiky evidovaných a zomrelých, lenže u zomrelých na Covid-19 priemerný čas od prvých príznakov po smrť sú dva týždne, a to je príliš málo, aby to dostatočne vysvetlilo uvedený nesúlad pri takto dlhom skúmanom časovom úseku.

Niekto by tiež mohol povedať, že nepomer by sa dal jednoducho vysvetliť tým, že pribudlo testov, je testovaných viac negatívnych ľudí. To by mohlo byť: lenže prečo potom tento efekt pozorujeme viacmenej len v krajinách kolektívneho Západu? V iných krajinách sa predsa tiež oveľa viac testuje a tam počet evidovaných prípadov rastie takým tempom ako počet úmrtí, ako napríklad v Turecku (z 39:1 na 39:1), na Ukrajine (z 38:1 na 55:1), v Brazílii (z 23:1 na 24:1), alebo sa dokonca zhoršuje ako v Rusku (z 72:1 na 43:1), Saudskej Arábii (z 115:1 na 47:1) či v Iráne (z 21:1 na 8,7:1).

O príčinách tohto zvláštneho nepomeru môžeme iba špekulovať. Ak však vychádzame z predpokladu, že sa viac testuje a pritom v niektorých krajinách menej ľudí umiera, možné sú dve základné vysvetlenia: buď z nejakého dôvodu vírus slabne (resp. má menej šancí nás zabíjať, napríklad vďaka nejakým opatreniam či liečbe), alebo v tých niektorých populáciách musel byť už na začiatku roka omnoho viac rozšírený než teraz, keď tam naň teraz umiera podstatne menej ľudí. Predstavu, že populácia ľudí v Európe a severnej Amerike je už dávno premorená koronavírusom Covid-19, by však oficiálne miesta označili za dezinformáciu a hoax.

Tak potom je tu ešte jedno logické možné vysvetlenie. Keďže vieme, že spôsoby liečby sa za ten čas nejako revolučne nezlepšili, a ani reprodukčné číslo (koeficient nákazlivosti) vírusu sa dramaticky nezmenilo, dá sa teda rozumne predpokladať, že v niektorých krajinách vírus z nejakého dôvodu „stráca silu“.

Vysvetlenie evolučného biológa

Prečo? Možnú odpoveď na to dáva evolučný biológ, profesor Jaroslav Flégr z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovy v Prahe. On hovorí, že evolúcia „zo súťaže“ vylúči všetkých hráčov, ktorí zvolia nevhodnú stratégiu. Cieľ vírusu je jasný: vyhráva ten, ktorý dokáže včas nakaziť čím viac ďalších obetí. Aby sa mu to podarilo, musí nájsť optimálnu rýchlosť množenia, a tá sa s časom mení. Na začiatku, keď sa ešte nič netušiaca obeť nevie brániť, je výhodou čím rýchlejšie množenie (ktoré o to rýchlejšie aj obeť zloží). Avšak neskôr, keď si začneme dávať pozor (používať rúška, dezinfikovať, izolovať sa), vtedy rýchle množenie nie je výhodné: nakazený je rýchlo veľmi chorý, ostane doma a nenakazí ostatných. Vtedy majú šancu skôr „nenápadnejšie“ kmene, ktoré „si nás šetria“, ktorým trvá dlhší čas, kým obeť viditeľne ochorie. Ak by príliš ubližovali, zmenšili by si šancu šíriť sa ďalej.

Inými slovami, podľa Flégra platí zákonitosť: ak vírusu sťažíme prenos z človeka na človeka, tak sa prirodzeným výberom vyselektujú menej virulentné (agresívne, nákazlivé) kmene – a naopak, keď sa opatrenia uvoľnia, začne stúpať aj nákazlivosť a smrteľnosť choroby (písali sme o tom tu).

Alebo ešte inak: podľa tohto vysvetlenia ľudia v niektorých častiach sveta svojimi ochrannými opatreniami (rúškami, dezinfekciou, menším počtom kontaktov) „odfiltrovali“ tie najhoršie kmene vírusu, a „v obehu“ v tých krajinách ostali len tie miernejšie. Čo poviete, mohlo by to tak byť?

Ivan Lehotský