To je správne, no kandidáti musia v zásadných otázkach Cirkvi podať uspokojivé odpovede predtým, než zameriame pohľad na iné oblasti. A tu sú skutočne veľmi závažné  rozdiely, ako ukázal biskup Laun.

Alexander Van der Bellen, rovnako ako jeho Strana zelených, ktorej bol mnohé roky predsedom, sa vždy zasadzoval za liberálnu úpravu potratov a dokonca žiadal potrat hradený zdravotnou poisťovňou – akoby tehotenstvo bolo chorobou.

Norbert Hofer oproti tomu kritizoval, že počiatok života od zavedenia lehoty pre potrat, už vôbec nie je chránený. Vyslovil sa jasne proti ideológii gender, ktorú pápež František v rozhovore s biskupom Launom označil ako „démonickú“.

Zelení boli aj pod predsedníctvom Van der Bellena priekopníkmi tejto ideológie. Môže katolícky volič naozaj s dobrým svedomím dať hlas Alexandrovi Van der Bellenovi, keď pozná postoje oboch kandidátov k týmto otázkam? Veď pri potrate ide o piate prikázanie. Inak povedané: Van der Bellen sa svojím postojom pre katolíckych voličov diskvalifikoval, akonáhle proti nemu stál kandidát kritický voči potratu. Kongregácia pre náuku viery uverejnila v r. 2002 vieroučnú nótu, v ktorej sa presne toto uvádza.

Van der Bellen sa okrem toho zasadzuje za „manželstvo“ homosexuálov a je (ako mimochodom aj nový kancelár Christian Kern) členom právnej komisie Lambda, ktorá sa v Rakúsku zasadzuje za zavedenie „manželstva“ homosexuálov. Aj tento postoj ho robí pre katolíkov nezvoliteľným, ak sa orientujeme nótou kongregácie. Strana FPÖ naproti tomu odmieta homosexuálne „manželstvo“.

No sledujme Schönbornove argumenty ďalej. Dokonca, aj keď sa odhliadne od zásadných bodov poslania Cirkvi, pre Alexandra Van der Bellena sa rozhoduje len ťažko. Keď sme posúdili postoj kandidátov voči slabým v spoločnosti, patria k tomu iste aj napríklad Schönbornom uvedení migranti. No k nim patria v prvom rade nenarodení, ktorí v prvých 12 týždňoch tehotenstva majú ešte menej zákonnej ochrany ako migranti – a síce žiadnu! Položme otázku aj inak: Musí katolík rozhodne diferencovaný postoj Norberta Hofera k migrácii odmietať, zatiaľ čo potratovú politiku Alexandra Van der Bellena môže akceptovať??? Kardinálovi Schönbornovi ako predsedovi BKR iste pripustíme isté ohľady na verejnú mienku, no v tomto ho len ťažko dokážem chápať.

Ak sa pomocný biskup Laun diví nad tým, ako málo sa mnohí katolíci orientujú zásadnými postojmi Cirkvi, tak to podľa môjho názoru nie je odsúdenie či dokonca hanobenie inak zmýšľajúcich. To druhé tvrdili vo vyhlásení dekan a prodekan Katolíckej teologickej fakulty Univerzity v Salzburgu. Biskup Laun vraj svojím odporúčaním porušil „ústredné princípy a postoje Druhého vatikánskeho koncilu“ a nedokáže „plniť úlohu pastiera otvárať dialóg“, uvádza sa vo vyhlásení.

Druhý vatikánsky koncil odsudzuje potrat ako „ohavný zločin“ (GS 51). Chcú obaja salzburskí profesori skutočne „otvárať dialóg“? Je smutné, do akej miery sa predstavitelia cirkvi a teológie už zmierili s bezprávím potratu. Tak veľmi sa už časti cirkvi v Rakúsku prispôsobili spoločnosti a prijali zmeny ostatných desaťročí. Nijaký dialóg nemá existovať na témy „polarizovanie spoločnosti“, „človekom opovrhujúca rétorika“, „nacionalizmus“ a „politické nástroje vytvárané z obáv a naivného populizmu“. Tu má byť kresťan proti tomu, žiadajú predstavitelia Katolíckej univerzity v Salzburgu. V poriadku, ale prichádza to skutočne iba zo Strany slobody FPÖ? Či nie je rétorika, ktorá k ochrancom života často od zelených prúdi, rovnako „človekom opovrhujúca“, ako tá smerom k slobodným? Či si zelení nikdy nerobili nástroje z obáv v otázkach životného prostredia a génovej techniky?

Tu sa zviditeľňuje zaujímavý aspekt verejnej diskusie. Keď sa kritizuje „polarizovanie“, „populizmus“, „podnecovanie obáv a ich používanie ako politických nástrojov“, myslí sa väčšinou FPÖ, bez konkrétneho menovania. Voľba slov je všeobecne dostačujúca, aby sa nemuselo nikoho menovať, no napriek tomu každý vie, koho sa tým myslí. Podobné kódy poznáme aj z cirkevných diskusií, ale to len na okraj.

Príspevok biskupa Launa treba vidieť v časovom kontexte, aby sme ho mohli vhodne zaradiť. Biskup Laun sa nevyjadril pred prvým kolom volieb, keď bolo šesť kandidátov, ale až pred druhým. Jeho hlas nebol vôbec prvý z katolíckej cirkvi, ktorý sa vyjadril k voľbám. Predtým sa už Katolícke hnutie žien Rakúska (KFBÖ) a Katolícky zväz akademikov Rakúska (KAÖ) vyjadrili za voľbu Van der Bellena. Aj Katolícka mládež odporúčala voľbu kandidáta, ktorý koná „s veľkým rozhľadom“ a „stavia mosty“. Odmietnuť treba naproti tomu „separovanie sa, nedôveru a štvanie“. Nuž koho len týmito označeniami mohli myslieť?

Od katolíckych teologických fakúlt vo Viedni a Innsbrucku prišli rovnako skryté odporúčania voliť Van der Bellena. Dogmatik Jan Heiner Tück varoval pred „starosti vzbudzujúcou polarizáciou“ v Rakúsku a vyslovil sa proti používaniu strachu ako nástroja politiky. Podobne sa vyslovil innsbrucký teológ Willibald Sandler a viedenská sociálna etička Ingeborg Gabrielová. Paul Zulehner a Regina Polaková varovali podľa „Kathpressu“ pred „voči Európe nepriateľským separovaním sa, príp. silnejúcim pravicovým populizmom“.

Až po týchto vyjadreniach za kandidáta zelených sa objavil príspevok  biskupa Launa na „kath.nete“ – mimochodom ako odpoveď na odporúčania KAÖ a KFBÖ. Na záver nám zostáva otázka: Bolo by rozhorčenie rovnako veľké, keby sa biskup Laun vyslovil za milého, uvážlivého profesora Van der Bellena???