Hlavné správy: Aká bude vaša politická strana Slovenský PATRIOT? Čo nové prinesie do ponuky politických strán na Slovensku? Čím sa bude líšiť od ostatných tzv. „národných“ strán?

Radačovský: Priority strany Slovenský PATRIOT, tak ako ich máme aj zadefinované v stanovách strany, sú ekologicky čisté a zelené Slovensko, sociálna spravodlivosť a prosperita, pripravenosť Slovenska na digitálny vek, boj proti všetkým formám extrémizmu a hnutiam smerujúcim k potláčaniu ľudských práv a slobôd, suverénne postavenie Slovenska v európskom spoločenstve suverénnych národných štátov, posilňovanie a ochrana tradičných kultúrnych hodnôt Slovenska a pamäť národa, úcta ku kultúrnym tradíciám, rodnému jazyku národnostných menšín, etnických skupín žijúcich na území Slovenska, rešpektovanie prirodzeného práva dieťaťa na otca a matku.

Ťažko povedať, či naša strana Slovenský PATRIOT spĺňa kritériá rozmýšľania tých našich „národných“ strán. My si myslíme, že ak na Slovensku existujú pronárodné strany, tak to evokuje predstavu, že musia existovať aj protinárodné strany. Ale na Slovensku neexistuje žiadna strana, ktorá by bola protinárodná: napokon, strana či hnutie, ktoré by sa zadefinovalo ako protinárodné, by ani nemohlo byť zaregistrované, resp. by muselo byť zrušené. Teda je ťažké rozlíšiť, čo je skutočne národné, a čo je protinárodné. Rozlíšiť sa to dá len podľa toho, kto má aký cieľ a akým spôsobom chce pre Slovensko pracovať.

Ak liberáli sú toho názoru, že Slovensko môže byť úspešné tým, že prijme liberálnu a bruselskú politiku, tak ešte nemožno automaticky povedať, že sú protinárodní – možno o nich len tvrdiť, že spôsob, aký zvolili, nie je správny.

My preto nechceme rozdeľovať strany na pronárodné a protinárodné – všetky sú národné, len každá má inú víziu postavenia Slovenska v Európe.

S tým súvisí aj vnímanie rozdielu medzi nacionalizmom a patriotizmom. Nacionalizmus sa viaže na národ, kým patriotizmus je o vzťahu k vlasti, k štátu, bez ohľadu na to, či som Maďar, Róm alebo Slovák.

Preto ja nerátam našu stranu medzi tie klasické „pronárodné“ strany, ktoré samy seba definujú za pronárodné, čo chápu úzko vo vzťahu s slovenskému národu. Už sa to nedá stavať do polohy „my Slováci“. Treba to vnímať inak: „my, patrioti Slovenska“.

Hlavné správy: Ako sa k tomuto vášmu vnímaniu národnej politiky stavajú ostatné národné strany?

Radačovský: Na politickej scéne nemáme partnera. Prečo? Z toho dôvodu, že napríklad súčasné vládne strany alebo liberálne strany majú iný názor na to, ako urobiť Slovensko úspešným v Európe. My ich politický názor nezdieľame. Ale takisto nezdieľame politický názor pronárodných strán, pretože si myslíme, že trochu zaspali vývoj, resp. vrátili sa kamsi do minulosti. Nemôžeme suverénne a slušné národné Slovensko budovať len „bitím sa do pŕs“, že sme Slováci.

Všetka česť aj SNS, veď je to napokon historicky najstaršia strana na Slovensku. Lenže dnes sa už predsa netreba biť za spisovnú slovenčinu, tá už tu je. Už netreba bojovať za slovenské gymnáziá, tie už sú tu. Dnes už netreba hovoriť o strachu z Maďarov, lebo dnes sa ich už nebojíme, už s nimi spolunažívame. Treba trošku pokročiť dopredu.

Máme tu Rusínov, veď aj ja mám rusínsky pôvod, ktorí chcú v tomto štáte dôstojne žiť spolu s inými národnosťami. Čiže tu je treba vnímať ten rozdiel medzi nacionalizmom a patriotizmom.

Hlavné správy: Niektorí vám vytýkajú, prečo používate slovo patriot, patriotizmus, že to nie je slovenské slovo. Ako to vysvetlíte?

Radačovský: Ani republika, ani prezident nie je slovenské slovo, ani parlament, ani demokracia nie sú slovenské slová. Ale vo svete ľudia vedia, čo tie slová znamenajú, a vedia aj, čo znamená slovo patriotizmus. Ten názov sme vybrali preto, lebo je presne tým, čo potrebuje súčasné Slovensko. Lebo hrdé, národné Slovensko musí patriť do Európy.

Keď hovorím „do Európy“, tým nehovorím „do Bruselu“. My za Európu považujeme celú Európu. My neuznávame Európu, ktorá sa nenávistne delí na Východ a Západ – my uznávame Európu za celok hodný dialógu, spolupráce, hodný konzultácie akýchkoľvek problémov. Vychádzame z toho, čo povedal svojho času Charles De Gaulle, že Európa je od Uralu po Lisabon. A vychádzame tiež z toho, čo povedal Ján Pavol II., že Európa má dvoje pľúca, východné a západné. Ak je jedno choré, Európa nemôže existovať.

Preto, na rozdiel od niektorých iných politikov, tvrdím, že práve náš názor je proeurópsky. A názor tých, ktorí o sebe tvrdia, že sú proeurópski, ale rozdeľujú Európu na dve časti, my za proeurópsky nepovažujeme.

Problém našej novo vzniknutej strany Slovenský PATRIOT je v tom, že vidíme postavenie Slovenska už na iných základoch. My zároveň aj myslíme na pamäť národa, na všetko dobré, čo sa tu urobilo, ale sme presvedčení, že nesmieme zaostať. Vývoj musí pokračovať. A preto sme toho názoru, že nám je ťažko spolupracovať s akoukoľvek jestvujúcou stranou či hnutím, pretože sa naše názory v určitých veciach asi neprekrývajú.

My si vážime všetkých politikov a všetky politické strany a hnutia z jednoduchého dôvodu: zvolili ich ľudia. Nevážiť si nejakú politickú stranu či hnutie znamená nevážiť si voličov. A to si my nemôžeme dovoliť. My si ich teda vážime. Ale žiaľbohu, vývoj za posledných desať rokov ukázal, že tie pronárodné strany akosi nič nedokázali ani jednotlivo, ani sa nedokázali spojiť, ba práve naopak, sú rozhádané, navzájom na seba útočia. Preto jedinú reálnu možnosť vidíme vo vzniku strany Slovenský PATRIOT. Bez ohľadu na to, aký budeme či nebudeme mať úspech vo voľbách o tri roky. Pri tom starom nemôžeme ostať.

Ja prajem veľa šťastia a úspechov aj tým novo vznikajúcim stranám, každej strane. Ak oslovia občanov, tak všetka česť. Ale spolupráca by asi nebola možná.

Hlavné správy: Vylučujete teda spoluprácu s jestvujúcimi subjektmi na politickej scéne?

Radačovský: O tom ja ako predseda strany ani nemôžem rozhodnúť. Ja nechcem byť „otcom“ strany, nechcem, aby to bola strana Radačovského. Nechcem, aby sa hovorilo o tom, že som ju ja založil – ja som žiadnu stranu nezaložil: založilo ju niekoľko desiatok tisíc občanov tým, že dali súhlas na jej vznik. Ja som tejto strane skôr škodil tým, že moje názory médiá dobre poznajú, a preto na nás od začiatku jednak útočili, a jednak sa snažili nás ignorovať.

Máme v sneme ľudí, ktorí pochádzajú z celého Slovenska. My nepotrebujeme ako tvár strany nejakú herečku alebo modelku. Pre mňa je tvárou strany napríklad jeden z členov snemu, ktorý 22 rokov pracoval ako kováč a dnes má dôchodok dvesto eur. Pre mňa sú tvárou strany ženy, ktoré chodia dennodenne pracovať do Rakúska, aby uživili rodinu. Teda toto je zmyslom tejto strany, nechcem, aby to bola strana jedného muža.

V našom 27-člennom sneme nie je žiadna osoba, ktorá by niekedy pôsobila aktívne v politike. Myslíme si, že je to tak správne. Tí, ktorí doteraz robili politiku, nech si ju robia aj naďalej, ale ich výsledky sú veľmi zlé.

Hlavné správy: Chcete teda robiť politiku úplne od bodu nula?

Radačovský: Keď sme zakladali stranu, ja osobne som bol napríklad zásadne proti tomu, aby sme stranu kupovali. Kto nemá odvahu vyzbierať minimálne desaťtisíc podpisov, tak potom je to zlé.

My sme začali zbierať podpisy v auguste, uprostred koronavírusovej pandémie. Nikdy sme sa neviezli na vlne koronavírusu, ani sme ju nespomínali. My sme sa neviezli na vlne zastrelených dvoch mladých ľudí. Nikdy sme sa neviezli na vlne populizmu potom, ako niekto prijímal nesystémové opatrenia v boji s pandémiou.

Ja, odkedy som začal zastupovať rodinu Lučanských, radšej ani nevystupujem v médiách, aby ma neobviňovali, že si prihrievam politickú polievočku na kauze Lučanský. To aj napriek tomu, že generál Lučanský zomrel až potom, keď už my sme mali zozbierané podpisy. My nechceme, aby nás ktokoľvek obviňoval zo zneužívania nejakých tém.

A predsa sme vznikli a sme tu: bez akejkoľvek pomoci, bez finančnej podpory, bez mediálnej podpory, bez oligarchov. My sme to dokázali. Takže keď niekto hovorí, že sa to nedá, tak my sme dôkazom, že sa to dá.

Hlavné správy: Dá sa robiť politika bez peňazí, bez sponzorov, bez oligarchov? Áno, vzniknúť strana môže, máme napokon na Slovensku veľa drobných straničiek. Ale dá sa potom bez podpory niekoho ekonomicky silného robiť reálna politika s dopadom na ľudí?

Radačovský: Keď sa začalo rozprávať o vzniku nového politického subjektu, tak – samozrejme, veď nežijeme vo vzduchoprázdne – stretol som sa s množstvom ľudí. A tí mi hovorili, že je to všetko pekné, ale na vznik strany treba veľa peňazí, minimálne tristotisíc eur. A ja som sa zišiel s tou našou partiou mladých ľudí, a to sú naozaj odborníci z rôznych oblastí, ľudia z celého Slovenska, a oni hovorili to isté. Ja som im vtedy povedal, pamätám si to ako dnes: „A čo keby sme to skúsili? Čo keby sme to skúsili bez podpory médií, bez peňazí, ktoré napokon ani nemáme? Veď máme myšlienku a entuziazmus!“ Skúsili sme to a predstavte si, je to úspešné. Sila myšlienky je väčšia než sila peňazí.

Sme rodina, strana Vlasť, ĽSNS, nové hnutie Republika… nikto z nich to ani len neskúšal. A my sme to dokázali, sme tu a naša strana je úspešná. A išlo to veľmi rýchlo, napriek tomu, že sme počas koronakrízy nemohli ísť medzi ľudí a rozprávať sa s nimi. Mohli sme robiť len to, čo bolo vtedy dovolené: ja som sa sám vybral do niektorého mesta, do Prešova, Liptovského Mikuláša a ďalších miest, okolo mňa sa zhromaždili ľudia, lebo ma poznali a podpisy nám chodili.

Hlavné správy: Čo bude ďalej? Ako si predstavujete budúcnosť?

Radačovský: Do volieb sú tri roky. Treba pracovať. Nech každý vo svojom regióne presadzuje myšlienky, ktoré sú pre Slovensko aktuálne. A základ je robiť to bez nadávania, útočenia, dehonestovania kohokoľvek, bez tvrdých slov, vykrikovania, zneužívania rôznych vecí. Slovensko už toho má plné zuby.

A ja si myslím, že sa to podarí. Vychádzam z toho, ako sa nám podarilo zozbierať podpisy: podporu ľudí bolo naozaj cítiť.

Veľa ľudí nám hovorilo, že bez skúsených politikov to nepôjde. Ale kto je skúsený politik? Ten, kto 10 – 15 rokov pôsobil v politike a jeho výsledok je nulový? Sú to politici, ktorí pôsobili v nejakej politickej strane a jediný výsledok ich politiky je ten, že sa ako strana rozbili? Skúsení politici, to je tá bratislavská kaviareň? Tá, ktorá sa nám snažila nahnať strach, že to nedokážeme, že nemáme šancu? Ale my sme tu a vidíme, že šanca je.

Budeme presadzovať to, čo Slovensko potrebuje. Slovensko sa neubráni digitalizácii, Slovensko sa neubráni zelenej Európe, neubráni sa tomu, že bude „bezuhlíkové“, čo bude znamenať stratu mnohých doterajších odvetví a pracovných miest. Zmenia sa aj automobilky, možno nebudú ani železiarne… Tomu všetkému sa bude treba prispôsobiť. Predovšetkým sa bude treba venovať malému a strednému podnikaniu. A tiež, podľa môjho názoru, poľnohospodárstvu.

Hlavné správy: Máte ľudí, odborníkov, ktorí majú riešenia pre jednotlivé oblasti? Spomínali ste tváre vašej strany a naznačili ste, že nechcete sprofanovaných ľudí, ktorí sú v politike už dlho a nič nedokázali. Na druhej strane, ľudia predsa len potrebujú vidieť nejaké tváre, počúvať konkrétnych ľudí, ktorí by ich presvedčili o tom, čo treba robiť a čo je alebo nie je správne. Máte takýchto odborníkov? Na stránke vašej strany slovenskypatriot.sk zatiaľ konkrétni ľudia predstavení nie sú. Kto sú tváre vašej strany, okrem vás?

Radačovský: Ja sa necítim nejako špeciálne byť tvárou strany. Áno, na začiatok tam musí byť niekto, koho ľudia poznajú, ale ja sa necítim byť lídrom, ktorý by mal rozhodovaciu právomoc, ja všetko konzultujem s predsedníctvom. Považujem to takto za správne. Akonáhle si osvojíte prístup, že ste šéfom a majiteľom strany, tak ste skončili – nikto nie je taký geniálny polyhistor, ktorý by bol vo všetkom dobrý, ani ja sa necítim byť odborníkom na všetko.

Tváre strany budú predstavené už čoskoro, momentálne pripravujú svoje profily, zbierajú fotografie, je to otázka veľmi krátkeho času. Členov snemu je 27, sú to ľudia z najrôznejších oblastí života a z rôznych regiónov, od Malaciek až po Sninu, a sú to príslušníci najrôznejších povolaní.

Hlavné správy: Spomenuli ste, že váš „patriotický“ prístup sa od „nacionalistického“ prístupu tzv. národných strán líši tým, že nie je striktne viazaný na slovenský národ, ale je o vzťahu k vlasti, čiže k územiu Slovenskej republiky. A hovoríte, že na tejto vlasteneckej platforme by sa mohli stretnúť a zjednotiť príslušníci všetkých národov a národností žijúcich na Slovensku. Ako v tomto kontexte vnímate tzv. maďarskú otázku? Veľa ľudí z juhu Slovenska hovorí, že maďarizácia tam stále existuje, že sú problémy so slovenskými školami… Máte v sneme aj niekoho z niektorého južného regiónu s vysokým podielom maďarskej menšiny? Alebo aj etnického Maďara?

Radačovský: Máme aj ľudí z týchto končín, z Betliara, z Nových Zámkov a pod., máme tam napríklad aj Róma, ktorý je známy v rómskej komunite, máme aj člena židovského pôvodu. Nechcem do toho vnášať etnickú otázku, nevyberali sme to špeciálne podľa tohto kritéria.

My to nerozlišujeme, my tieto veci špeciálne neriešime. My sme ľudia, ktorí majú radi svoj štát, svoje územie, a je preto absolútne vylúčené, aby niekto nejakým spôsobom čo len minimálne naznačil obmedzenie suverenity. V tomto smere niet obáv, my nepovažujeme našich Maďarov za extrémistov a pokiaľ nejakí sú, tak ich treba skrotiť. My považujeme Maďarov za našich spoluobčanov, žijeme tu s nimi tisíc rokov, oni uznávajú naše územie, našu suverenitu a naše hranice, a my zase hranice Maďarska a jeho suverenitu.

Ak by sa vyskytli občania nášho štátu, ktorí by sa na našom území necítili komfortne, tak nech to pomenujú, ale my si myslíme, že všetci majú dostatočné práva. A ak by sa vyskytli nejaké iredentistické snahy, tak samozrejme, tam už by sme museli zaujať tvrdý postup patriotov Slovenska. Ale verím, že taká situácia nenastane, tieto vzťahy sú dobré. Podobne nie je problém ani s Rusínmi, ale oni tiež potrebujú svoju kultúru trošku viac zviditeľniť. A to sa týka všetkých národov a národostí. Vrátane Rómov.

Hlavné správy: Spomínate Rómov. Ako by ste riešili rómsku otázku?

Radačovský: Pokiaľ ide o Rómov, my sme za pozitívnu diskrimináciu. Pozitívna diskriminácia je síce nepopulárna pre väčšinové obyvateľstvo, ale položme si otázku: a dokedy bude rómsky problém? Donekonečna to budeme tlačiť pred sebou a nabaľovať ako snehovú guľu? Dá sa to vyriešiť jedine pozitívnou diskrimináciou. To je momentálne nepopulárne, ale do budúcnosti je to, podľa nášho názoru, jediný spôsob ako situáciu vyriešiť.

Hlavné správy: Keď už o tom hovoríme, ako konkrétne si predstavujete tú pozitívnu diskrimináciu?

Radačovský: Poviem príklad. Ako europoslanec s mojimi asistentmi spolupracujeme aj s niektorými slovenskými obcami, napríklad s Gemerskou Polomou, Dobšinou a pod. Pripravili sme jeden program pre mladých Rómov. Títo mladí ľudia majú často problém so vzdelaním: mnohí ukončili základnú školu a nemajú odborné vzdelanie, ale chcú pracovať. Je však veľmi ťažké ich zamestnať, keďže doba pokročila, už aj kanály kopú stroje a oni nemajú vodičský preukaz, nemajú pilčícky kurz, nemajú kurz na vysokozdvižný vozík, zváračský kurz a pod.

Títo ľudia, keby sa sami, individuálne prihlásili do autoškoly, tak buďme objektívni, mnohí z nich nebudú schopní si vodičský preukaz urobiť: majú problém sa to naučiť, zvládnuť testy. A po druhé, nemajú na to ani finančné prostriedky.

A tu by mal štát zaujať jednoznačné stanovisko a aplikovať pozitívnu diskrimináciu. Rómskym chlapcom a dievčatám, uchádzajúcim sa o získanie vodičského preukazu alebo niektorého z vyššie spomenutých kurzov, by mohol poskytnúť výhodnejšie podmienky ako tým ostatným: individuálny prístup, väčšiu pozornosť a prípadne tieto kurzy zafinancovať.

Nehovorím, že by sa tým vyriešil celý rómsky problém, ale s určitosťou by títo mladí ľudia inak pôsobili vo svojom prostredí: takýto človek, keby mohol robiť s pílou v lese, jazdiť na aute či vysokozdvižnom vozíku, byť zváračom, by bol vzorom aj pre ostatných, nadobudol by vážnosť, sebaúctu, ambície, kultúru. Každý jeden z nich by bol pre svoju komunitu prínosom.

Samozrejme, niekto by mohol namietnuť: a prečo takto nezvýhodniť aj bielych? No pretože je to tak ako to je, inak sa táto situácia riešiť nedá. Problém Rómov sa dá riešiť iba vzdelaním a možnosťou zamestnať sa – tak im teda tú možnosť zamestnať sa dajme! Aj za cenu zvýhodnenia oproti bielym.

Ja sa s Rómami veľa rozprávam, veď ovládam aj rómsky jazyk. Pôsobil som aj ako učiteľ v rómskej škole. Som s nimi dosť často v kontakte. A viem, že taký mládenec, keby mal vodičský preukaz, bol by jednak „frajer“, mohol by pracovať v kuriérnej službe, na traktore, všelikde, teda sám by sa povzniesol, lenže okrem toho by to bolo aj pre spoločnosť prospešné.

Ibaže on na ten vodičák nemá (hovoríme teda o tých, ktorí sú nezamestnaní). Kde na to má zarobiť, keď je nezamestnaný? A nezamestnaný je preto, lebo nemá žiadnu kvalifikáciu, teda napríklad ten vodičák. Ak mu niekto nepomôže, tak sa z tejto pasce nikdy nedostane.

Tá pomoc, popri tom, že mu niekto ten kurz pomôže zafinancovať, môže spočívať povedzme aj v tom, že napríklad nebude chodiť do autoškoly s ostatnými, ale osobitne, s tým, že sa mu budú venovať podrobnejšie: pomôžu mu prečítať si a pochopiť, čo je v učebných textoch napísané, aby mohol urobiť test.

Nemôžeme riešiť rómsky problém tým, že budeme donekonečna platiť mimovládky a rôzne organizácie – už ich vyučujeme „tisíc“ rokov, robíme školenia, tam sa každoročne vyhodí zbytočne kopa peňazí a k čomu to vedie? Oni potrebujú konkrétnu, opakujem, konkrétnu pomoc. Oni nepotrebujú šesť hodín počúvať ako sa majú správať, ako sú diskriminovaní – oni potrebujú vodičský preukaz, pilčícky preukaz. Tak im ten preukaz dajme, tak im kúpme tú pílu!

A to sa týka aj bielych, nielen Rómov – všetkých, ktorí nemajú peniaze. Musíme ich zvýhodniť oproti tým, ktorí na to majú. Viem, že je to nepopulárne, že ľudia budú nadávať, ale iná cesta nie je. To je tá pozitívna diskriminácia.

Hlavné správy: Vráťme sa ešte k spájaniu národných síl. Ak to berieme čisto politologicky, je tu určité percento voličov, ktorí volia „národné“ strany: možno pätnásť percent – môžeme sa prieť o to, či viac alebo menej, ale o to teraz nejde. A je tu celý rad „národných“ strán: SNS, ĽSNS, Republika, Vlasť, SĽS, SHO, PSN… Je teda jasné, že nielen že sa všetci s touto agendou do parlamentu nemôžu dostať, ale dokonca, ak sa rozumným spôsobom nepospájajú a nedohodnú, tak sa ani nemusí dostať nikto z nich a budúci parlament môže byť pre vlastencov ešte väčšia katastrofa ako súčasný. Ako sa na tento problém pozeráte vy?

Radačovský: Naša strana je ochotná spolupracovať s akýmkoľvek sympatizantom, podporovateľom akejkoľvek politickej strany na Slovensku. S každým občanom. Ale nie sme – zatiaľ, podľa stanoviska predsedníctva – ochotní spolupracovať s politickými stranami a s ich vedením, pretože sa nezhodneme. Nezhodneme sa s nikým z nich napríklad v riešení rómskej otázky.

Nezhodneme sa napríklad ani v otázkach Európy – my sme za rekonštrukciu EÚ, nie za hlúpe a nedomyslené výkriky, že „odídeme z EÚ“. Čo to je za heslo: odídeme z EÚ? Veď niekto musí iniciovať nejaký článok, sú tu nejaké záväzky… Nigelovi Farageovi trvalo 12 rokov, kým vôbec došlo k Brexitu. My chceme aby Európa bola spoločenstvom suverénnych národných štátov, vzájomne kooperujúcich, ale rešpektujúcich suverenitu druhých.

Namiesto toho dnešná EÚ by každého len trestala: Rusko za Navaľného, Bielorusko za Cichanovskú, Poľsko, Maďarsko, Čínu, Slovinsko… My by sme sa mali radšej zaoberať hlavne hospodárskou politikou. Ak budeme naďalej postupovať tak ako doteraz, tak nakoniec tú EÚ rozbijeme, a to by nebolo dobré.

Hlavné správy: No ale napríklad v týchto európskych otázkach by ste sa povedzme s Uhríkovcami viacmenej zhodli. Na niektoré témy, aby ste ich mohli presadzovať, budete potrebovať partnerov. Opýtam sa priamo: Máte ambíciu byť parlamentnou stranou?

Radačovský: Samozrejme, že máme ambíciu byť parlamentnou stranou, ale odpoviem aj inak: podľa názoru našej strany prinášame niečo nové, čo treba najprv vybudovať, a na čom treba tri roky pracovať. Ja osobne som presvedčený, že my sa do parlamentu dostaneme. Jasné, že nebudeme vládnou stranou, ale dostaneme sa. Ale pripúšťam aj situáciu, že sa do parlamentu nedostaneme. Ale sa o to aspoň pokúsime! Pokúsime sa vytvoriť niečo nové.

Ja, keď som išiel do Európskeho parlamentu, tiež som nemal žiadnu podporu. Išiel som síce na kandidátke ĽSNS, ale keďže som nebol straník, mne nikto nepomohol ani centom, ani propagáciou, ba práve naopak, propagovali sa iní. A tiež mi mnohí hovorili, že nemám šancu – a nakoniec som skončil šiesty na Slovensku skoro s päťdesiattisíc hlasmi, ako nepolitik.

Dá sa to, ak človek niečo úprimne myslí a úprimne chce. Ja som Slovák, narodil som sa tu a myslím to úprimne, nie kvôli preferenčným hlasom, ktoré získam. Tak som celý život žil, tak ma rodičia vychovali, tak som ja vychoval moje deti. Mám moju slovenskú vlasť rád. Musím však aj priznať, že v tejto mojej slovenskej vlasti žijú aj neslováci, či sa mi to páči alebo nie. Žili tu s nami tisíc rokov. Žijú tu s nami Rómovia, Maďari, Židia a ďalší a my s nimi musíme spolužiť a spolupracovať.

Preto hovorím: my sme patrioti. Sú tu s nami Rusíni. Ja som pôvodom polovičný Rusín. A my sme tiež národovci. Máme túto zem radi viac ako ktokoľvek iný. Preto si myslím, že už bolo dosť strán, ktoré len opakujú slovo národ. Mali by sme byť patrioti.

Hlavné správy: Aký bude teda váš postoj ku spolupráci s inými stranami?

Radačovský: My nebudeme útočiť na iné politické strany. Budeme útočiť na Matoviča, že je blázon, že je šialený? To sú výrazy hodné slovenského patriota? No dobre, je nesystémový, ale kto na neho útočí, tak útočí na státisíce ľudí, ktorí ho zvolili – a to si oni nezaslúžia. Môžeme kritizovať, ale nie kritizovať bezbreho.

Keď kritizujeme, tak by sme mali aj dať návrh na riešenie. Je veľmi jednoduché vykrikovať po ulici: rúška dole, nedajme sa zaočkovať! Ale čo ďalej? Ako to teda riešiť?

Pán Korčok a spol. sa idú zblázniť z toho, že Matovič si dovolil doviezť ruskú vakcínu a klamú, že ten cirkus, to nie je kvôli tomu. No ale s pravdou von, páni: vy ste sa zľakli toho, že sa tu objavil nejaký iný postoj k Rusku. Ale to sú naši slovanskí bratia! Ja viem, že majú problémy: majú problém s Krymom, majú problém s Ukrajinou. Ale to sa rieši takýmto spôsobom?

Veď aj svetová vojna sa ukončila tak, že sa podpísala mierová dohoda – tak sadnime za stôl a rokujme! Alebo chceme ďalších tisíc rokov existovať rozdelení na nepriateľské tábory a mať proti sebe namierené raketové základne, ako si to predstavujú páni Bilčík alebo pán Naď? Poďme spolupracovať – tam kde sa spolupracuje, tam sa nebojuje. O tom je Nord Stream: Rusi chcú predať, Nemci chcú kúpiť. O tom je priateľstvo v Európe.

Hlavné správy: No lenže existuje „vyššia geopolitika“, záujem kohosi spoza oceánu, komu priateľstvo Európanov s Rusmi robí veľký problém v jeho plánoch vládnuť celému svetu…

Radačovský: Ale áno, lenže to treba tak pomenovať, ako ste to teraz pomenovali. A tých, ktorí nás chcú rozoštvať, sa treba pýtať: o čo vám ide? Veď aj za tou mlákou sú ľudia. Aj tam sú otcovia a matky, ktoré nechcú, aby ich deti zomierali, tak ako ich zomrelo 50 tisíc vo Vietname. Spolupracujme aj s nimi – ale nie na princípe nadvlády, hegemónie. Veď aj tam sú naši priatelia! Veď sa na niečom dohodnime, sadnime si za rokovací stôl. Hovorme o tom: vy máte záujem byť hegemónom v dnešnom globálnom svete?

Máme spoločného nepriateľa, tým je pandémia. Ľudstvo môže dobývať Mars – a my tu máme poloidiotov, našich quislingov, nebudem ich menovať, ktorých životným krédom a snom je rozdeliť Európu na zlú a dobrú. Im to nahustili do hlavičiek a oni v tom žijú, ale bolo by ich treba už poučiť, že takto sa to v 21. storočí už ďalej nedá. A toto vyvoláva reakciu: na druhej strane sú prílišní rusofili. Treba hľadať balans, nejaký stred.

O sto rokov, keď si naši potomkovia budú pozerať film z tohto obdobia, povedia si, že tu žili blázni, ktorí sa pohybovali v kovových krabiciach, stavali proti sebe navzájom rakety, chodili poobliekaní ako terminátori. A preto sa chcem aspoň pokúsiť s tým niečo urobiť, niečo tu zanechať. Pýtali ste sa, či sa chceme dostať do parlamentu – no možno sa nedostaneme. Ale chcem, aby tu po mne táto myšlienka zostala. Chcem priviesť do parlamentu ľudí s týmito myšlienkami a je mi jedno, či mi niekto bude predpovedať, že sa to nedá. Nie je otázka života a smrti byť v parlamente či vláde.

Myslíte si, že by som nedokázal aj v europarlamente vykrikovať aká je Únia skvelá, aké je euroatlantické partnerstvo skvelé? Keby som to robil, tak možno by som o pol roka bol eurokomisárom a nosili by ma na rukách. Veď to by bolo také ľahké! Ale ja tu chcem zanechať niečo, čo má zmysel.

Hlavné správy: Ibaže ak nenájdete spojencov, politických partnerov, s ktorými by ste sa spoločne mohli dostať do parlamentu a prípadne do vlády, tak vaše myšlienky nebudete môcť dostať do zákonov, do reálnej politiky, do života…

Radačovský: Viem, to si uvedomujem, som v tomto smere realista. Ale aspoň sa o to pokúsime. Budeme tvrdo pracovať, máme na to pred sebou tri roky. Výhodou je, že tých 27 ľudí, ktorí do toho išli, to urobilo s vedomím, že sa do parlamentu nemusia dostať. Im nikto nič nesľúbil, ale napriek tomu do toho išli. Varoval som ich, že môžeme zažiť fiasko, ale ani to ich neodradilo. Je to veľká sila. A preto tomu verím a veria tomu aj tí ľudia okolo mňa.

Médiá nás okázalo ignorujú. Iných europoslancov oslovujú, chcú vedieť ich názory, ja akoby som bol pre nich vzduch. Ale to je ich vec. V europarlamente sú aj ľudia, ktorí, naopak, sa so mnou radi porozprávajú, pretože si máme čo povedať. Ako napríklad katalánsky patriot Carles Puigdemont, ale aj iní europoslanci z Čiech, Chorvátska, Poľska a pod. Títo ľudia ma nazývajú „slovenský patriot“. A na to som hrdý.

Ivan Lehotský