Za posledné dni radikálne hnutie Taliban obsadilo provinčné metropoly, na koniec v nedeľu vstúpili i do Kábulu, z ktorého už predtým utiekol prezident Ašraf Ghaní. Talibanci následne obsadili aj prezidentský palác.

V Kábule vypukol chaos a mnohé strany sa z Afganistanu snažia dostať pracovníkov z ambasád. Prvé české armádne lietadlo v Prahe pristálo dnes ráno, na palube priviezlo 46 Čechov a spolupracovníkov s ich rodinami.

“Postupujeme so zodpovednosťou pri každom kroku a dbáme na to, aby sme mali mier so všetkými… Sme pripravení venovať sa obavám medzinárodného spoločenstva cez dialóg,“ uviedol hovorca politického krídla Talibanu.

.

Zároveň podľa neho Taliban žiada všetky krajiny, aby s ním zasadli na rozhovory v snahe urovnať akékoľvek otázky.

Agentúra Reuters predtým informovala, že dvaja zástupcovia Talibanu uviedli, že hnutie chce v Afganistane prevziať moc a nepočíta s prechodnou vládou.

“Vojna v Afganistane skončila,“ uviedli zástupcovia Talibanu s tým, že hnutie dosiahlo to, o čo sa usilovalo. Čím je oslobodenie krajiny a nezávilosť afganského ľudu.

Na letisku v Kábule sú tisícky Afgancov; padli varovné výstrely

Americkí vojaci vypálili v pondelok varovné výstrely do vzduchu na Medzinárodnom letisku Hámida Karzaja v Kábule, kde sa zhromaždili tisíce Afgancov v nádeji, že sa im podarí odletieť z krajiny. Informovala o tom agentúra AFP.

“Cítim sa tu veľmi vystrašený. Veľa strieľajú do vzduchu,” povedal pre AFP svedok.

Vedenie letiska v tejto súvislosti podľa televízie TOLOnews v pondelok oznámilo, že všetky komerčné lety boli pozastavené.

Militantné hnutie Taliban po rýchlej ofenzíve z posledných dní v nedeľu bez boja obsadilo kľúčové mesto Džalalabad a vstúpilo do metropoly Kábul, kde jeho bojovníci obsadili aj prezidentský palác. Afganský prezident Ašraf Ghaní z krajiny utiekol.

Letecké spoločnosti United Airlines, British Airways a Virgin Atlantic v tejto súvislosti presmerovali svoje lety tak, aby sa vyhli vzdušnému priestoru Afganistanu, uviedla v pondelok agentúra Reuters.

Nemecko evakuuje svojich občanov z Kábulu, let plánuje na pondelok i Francúzsko

Nemecko spustilo evakuáciu svojich občanov z Afganistanu po tom, čo militantné hnutie Taliban v nedeľu ovládlo i hlavné mesto Kábul. V noci na pondelok pristálo podľa agentúry DPA v katarskej Dauhe americké lietadlo, na palube ktorého bolo 40 spolupracovníkov nemeckého veľvyslanectva a štyria členova švajčiarskej diplomatickej misie.

O niekoľko hodín neskôr odletelo do Kábulu z dolnosaského vojenského letiska Wunstorf prvé lietadlo nemeckej armády s vojakmi, ktorí majú zaistiť evakuáciu. Odcestovali s nimi i vojenskí policajti a zdravotníci Bundeswehru. Nemecko stiahlo svoje jednotky z Afganistanu koncom júna po 20 rokoch.

Francúzsko do pondelka večera uskutoční prvú evakuáciu svojich občanov z Kábulu na základňu v Spojených arabských emirátoch, uviedla podľa agentúry AFP ministerka obrany Florence Parlyová. Pre rozhlasovú stanicu France Info povedala, že z krajiny plánujú evakuovať desiatky Francúzov, ako aj “ľudí pod našou ochranou”.

Český minister zahraničných vecí Jakub Kulhánek na sociálnej sieti Twitter napísal, že Česko pokračuje v “evakuačnom úsilí”. Ďalšie podrobnosti odmietol poskytnúť z bezpečnostných dôvodov, dodal však, že v pondelok predpoludním zvolal ďalší krízový štáb rezortu českej diplomacie.

Koľko evakuačných letov z Afganistanu česká vláda ešte plánuje, nie je v tejto chvíli známe. Podľa informácií predsedu zahraničného výboru Poslaneckej snemovne Ondřeja Veselého sa záchranná operácia týka necelej stovky osôb.

Televízia ČT24 uviedla, že české úrady zatiaľ nezverejnili podrobnosti o tom, aký bude osud evakuovaných Afgancov. Po pristátí prvého letu ich autobus podľa očitých svedkov odviezol na neznáme miesto. Českí vojaci museli ísť po príletoch z Afganistanu do špeciálneho komplexu v Těchoníně, kde absolvovali test na koronavírus a prečkali tam karanténu. Je preto zrejmé, že karanténnym opatreniam sa nevyhnú ani Afganci.

Holanďanov pomohli evakuovať z Kábulu Ukrajinci; Belgicko vyšle štyri lietadlá

Holandskí občania z Kábulu odleteli z Afganistanu na palube ukrajinského vojenského lietadlá ešte v nedeľu. Belgicko eviduje najmenej 50 svojich občanov, ktorým sa zatiaľ krajinu ovládnutú hnutím Taliban nepodarilo opustiť.

Holandský spravodajský server DutchNews.nl v pondelok uviedol, že Ukrajina v nedeľu vyšla v ústrety občanom viacerých európskych krajín a na palube svojho vojenského lietadla odviezla do bezpečia aj občanov Bieloruska, Holandska a Chorvátska, ako aj viacerých obyvateľov Afganistanu.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na Twitteri uviedol, že všetci evakuovaní sú v bezpečí. “Neopúšťame svojich ľudí a pomáhame ostatným,” opísal situáciu Kuleba. Nespresnil však, koľko ľudí sa ocitlo na palube ukrajinského lietadla, a ani to, či medzi nimi boli aj zamestnanci ambasád.

Holandský premiér Mark Rutte počas uplynulého víkendu v dôsledku rapídne sa zhoršujúcej situácie v Afganistane zvolal krízové rokovanie vlády. Následne vyhlásil, že jeho kabinet použije všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii, aby zaistil bezpečnosť zamestnancov ambasády, ale aj domácich afganských tlmočníkov a ich rodín.

Evakuovať svojich občanov z Afganistanu sa podľa televíznej stanice RTBF snaží aj Belgicko. Ministerstvo zahraničných vecí v pondelok evidovalo okolo 50 Belgičanov v tejto krajine – 34 osôb s trvalým pobytom vrátane pracovníkov mimovládnych organizácií a osôb s dvojitým občianstvom, a 11 až 13 Belgičanov, ktorí krajinu navštívili súkromne. Ich odchod z Afganistanu je komplikovaný, belgická armáda však už potvrdila, že zmobilizuje niekoľko lietadiel, aby pomohla pri evakuácii osôb, ktoré chcú z krajiny odísť.

Viacero Belgičanov, ktorým sa v pondelok ráno nepodarilo odletieť z preplneného a chaosom poznačeného kábulského letiska, požiadalo o pomoc belgické veľvyslanectvo v pakistanskom Islamabade.

RTBF oznámila, že federálna ministerka obrany Ludivine Dedonderová navrhla poslať do Kábulu štyri vojenské transportné lietadlá – A400 M, dve C130 a Falcon7X –, aby pomohli s organizáciou evakuačných operácií na kábulskom letisku.

“Hľadáme riešenie pre každý prípad a pre každého Belgičana. Rokujeme aj s inými krajinami o organizácii čo najefektívnejších repatriácií,” opísal situáciu hovorca ministerstva zahraničných vecí Wouter Poels.

Podľa informácií RTBF najmä Spojené štáty, Nemecko, Francúzsko a Holandsko presunuli vrtuľníkmi svoj diplomatický personál na kábulské letisko, kde čakajú na evakuáciu z krajiny.

Letisko v Kábule je strážené americkými jednotkami, uviedla tlačová agentúra Reuters. Aj napriek tomu vládne na letisku chaos a panika a v pondelok dopoludnia bolo hlásených najmenej päť ľudí, ktorí zomreli počas tlačenice, keď sa pokúšali nastúpiť do lietadiel odlietajúcich z Kábulu.

Na ceste do Kábulu je ďalšie evakuačné lietadlo českej armády

Česká republika vyslala v pondelok predpoludním ďalšie lietadlo do afganskej metropoly Kábul, ktoré má pomôcť s evakuáciou. Informovala o tom televízia ČT24.
V pondelok ráno už pristál na vojenskom letisku v pražských Kbeloch stroj so 46 evakuovanými českými občanmi a ich afganskými spolupracovníkmi, ktorý odštartoval v nedeľu pred polnocou (SELČ) z medzinárodného letiska v Kábule.

Vyše 60 krajín na čele s USA vyzýva Taliban, aby umožnil ľuďom bezpečný odchod

“Afgancom a cudzincom, ktorí chcú odísť, to musí byť umožnené,” uviedla v spoločnom vyhlásení zverejnenom americkým ministerstvom zahraničných vecí skupina viac ako 60 krajín.

Afganský ľud si podľa nich zaslúži žiť v bezpečí a dôstojnosti a medzinárodné spoločenstvo je pripravené im pomôcť.

Vo vyhlásení sa ďalej uvádza, že “cesty, letiská a hraničné priechody musia zostať otvorené a v regióne musí byť zaistený pokoj”.

Podľa agentúry AFP sa v dokumente okrem iného píše, že “tí, ktorí majú v Afganistane moc a autoritu, nesú zodpovednosť za ochranu ľudských životov”.

Medzi signatármi vyhlásenia je okrem USA aj Rakúsko, Británia, Kanada, Nemecko, Španielsko či šéf európskej diplomacie Josep Borrell.

Militantné hnutie Taliban po rýchlej ofenzíve z posledných dní v nedeľu bez boja obsadilo kľúčové mesto Džalalabad a vstúpilo do metropoly Kábul, kde podľa záberov televízie al-Džazíra jeho bojovníci obsadili aj prezidentský palác.

Z Kábulu sa momentálne snažia dostať tisícky ľudí. Mnoho západných štátov tam uzavrelo svoje ambasády a evakuuje svojich občanov i miestnych spolupracovníkov. (viac o tom, ako sa situácia vyvíjala počas nedele si môžete prečítať TU).

BR OSN v pondelok mimoriadne zasadne ohľadom situácie v Afganistane

Mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN o Afganistane sa uskutoční v New Yorku v pondelok od 10.00 h miestneho času (16.00 h SELČ). Informovala o tom v nedeľu večer agentúra AP.

Generálny tajomník OSN António Guterres bude členov rady informovať o najnovšej situácii v Afganistane po tom, čo militantné hnutie Taliban počas nedele preniklo i do hlavného mesta Kábul a obsadilo i prezidentský palác.

Guterres v piatok vyzval Taliban, aby okamžite zastavil svoju vojenskú ofenzívu v Afganistane a rokoval v “dobrej viere” s cieľom odvrátiť dlhotrvajúcu občiansku vojnu. Vyjadril tiež hlboké znepokojenie zo správ, že toto fundamentalistické hnutie na dobytých územiach zaviedlo prísne obmedzenia práv žien a dievčat. Kritizoval i opatrenia namierené voči novinárom.

O aktuálnej situácii v Afganistane hovoril v nedeľu s členmi bezpečnostného tímu USA i americký prezident Joe Biden, uvádza agentúra DPA. Ako sa píše na účte Bieleho domu na Twitteri, predmetom videorozhovoru bola evakuácia civilných zamestnancov, afganského pomocného personálu či iných spojencov z Afganistanu.

Z Afganistanu boli medzičasom evakuované stovky zamestnancov amerického veľvyslanectva v Kábule, uviedla agentúra AFP s odvolaním sa na predstaviteľa ozbrojených síl.

Predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Mark Milley v telefonáte so senátormi podľa stanice CNN varoval, že v Afganistane môže dôjsť k opätovnému vytvoreniu teroristických skupín, akou je napríklad al-Káida omnoho skôr než sa očakáva.

AFP: Kto je štvorica mužov, ktorých treba poznať v hnutí Taliban

Militantné hnutie Taliban, ktoré v nedeľu obsadilo aj afganskú metropolu Kábul, sa chystá vyhlásiť Islamský emirát Afganistan (IEA). Tlačová agentúra AFP v tejto súvislosti pripomína, kto sú hlavní lídri a stratégovia tohto radikálneho islamistického hnutia.

Podľa AFP je súčasným vodcom Talibanu mulla Hajbatulláh Áchúndzáda, ktorý sa doteraz držal v úzadí a túto pozíciu získal v máji 2016 po smrti svojho predchodcu Mansúra. Ten bol zabitý pri útoku amerických dronov v Pakistane. Do mája 2016 bolo málo informácií o Áchúndzádovi, ktorý sa dovtedy zaoberal viac súdnymi a náboženskými záležitosťami než bojovými akciami. Podľa niektorých analytikov je úloha tohto “učenca” na čele hnutia viac symbolická než operatívna.

Áchúndzáda je synom moslimského teológa, pôvodom z Kandaháru, paštúnskej oblasti v južnom Afganistane a kolísky hnutia Taliban. Sľub vernosti mu zložil aj vodca teroristickej organizácie al-Káida Ajman Zawáhirí, ktorý šéfa Talibanu nazýva “emirom pravoverných”. To Áchúndzádovi pomohlo získať dôveryhodnosť v džihádistickom svete.

AFP uviedla, že Áchúndzáda má za úlohu zjednotiť rôzne krídla hnutia Taliban, ktoré sa rozhádali po Mansúrovej smrti a po odhalení, že hnutie takmer dva roky tajilo smrť svojho zakladateľa, mullu Umara, ktorý zomrel v roku 2013.

Ďalším vplyvný menom hnutia je Abdal Ghaní Barádar, spoluzakladateľ Talibanu spolu s mullom Umarom. Jeho život zmenila sovietska invázia z roku 1979, ktorá z neho urobila mudžahedína a podľa všetkého aj bojovníka po boku mullu Umara. V roku 2001, po intervencii Spojených štátov a páde Talibanu, bol súčasťou malej skupiny povstalcov pripravených na dohodu o uznaní novej administratívy v Kábule. Táto iniciatíva sa však ukázala ako neúspešná. Ako jeden z vojenských lídrov Talibanu bol v roku 2010 zatknutý v pakistanskom Karáči. V roku 2018 bol prepustený na slobodu, najmä pod tlakom Washingtonu. Vďaka rešpektu rôznych frakcií Talibanu bol vymenovaný za vedúceho ich politického úradu so sídlom v Katare, odkiaľ viedol rokovania s Američanmi, ktoré nakoniec viedli k stiahnutiu zahraničných jednotiek z Afganistanu. Bol aj súčasťou mierových rozhovorov s afganskou vládou, ktoré sa však skončili bez úspechu.

Za muža číslo dva v hnutí je považovaný Sirádžuddín Hakkání, šéf mocnej skupiny, ktorá nesie jeho priezvisko. Skupinu Hakkáníovcov, ktorú založil jeho otec, protisovietsky mudžahedín Džaláluddín Hakkání, označuje Washington za teroristickú organizáciu a jednu z najnebezpečnejších frakcií bojujúcich za posledné dve desaťročia – aj za pomoci samovražedných atentátnikov – proti jednotkám USA a NATO v Afganistane.

Členovia tejto skupiny majú na svedomí vraždy viacerých vysokých afganských predstaviteľov a angažovali sa v rukojemníckych aférach týkajúcich sa občanov západných krajín. Sú známi svojou nezávislosťou, bojovými schopnosťami a operáciami v horských oblastiach východného Afganistanu. Podľa AFP ide o skupinu, ktorá bude mať silný vplyv na budúce rozhodnutia Talibanu.

Za “dediča” hnutia je považovaný mulla Jakúb, syn zavraždeného zakladateľa Talibanu mullu Umara. Je vedúcim vplyvnej vojenskej komisie Talibanu, ktorá rozhodovala o stratégii boja proti afganskej vláde. Jeho rodinné puto na uctievaného zakladateľa Talibanu ho stavia do úlohy zjednocujúcej postavy v širokom a rôznorodom hnutí.

Podľa AFP však pretrvávajú špekulácie o jeho skutočnej úlohe v hnutí, lebo niektorí analytici špecializujúci sa na Taliban sa domnievajú, že jeho vymenovanie za šéfa vojenského výboru v roku 2020 bolo čisto symbolické.