Ministerstvo spravodlivosti reaguje na Šaška a Pandemickú dohodu

Tieto pripomienky boli motivované našimi skúsenosťami z obdobia pandémie Covid-19, kedy niektoré prijaté opatrenia porušovali základné práva a slobody občanov. Za tieto zásahy nesú spoluzodpovednosť kompetentné orgány na národnej aj medzinárodnej úrovni. Slovenská republika preto navrhla konkrétne ustanovenia, ktoré by mali zabrániť opakovaniu takýchto porušení. Pri ich formulácii sme sa opierali o základné ľudsko-právne dokumenty, ako je Európsky dohovor o ľudských právach, Dohovor o ľudských právach a biomedicíne a rezolúcia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy 2361 (2021) o etických, právnych a praktických úvahách o vakcínach proti Covid-19. Žiaľ, tieto návrhy neboli zohľadnené v dostatočnej miere.

Dohoda tiež vytvára prekrývajúce sa záväzky popri novelizovaných Medzinárodných zdravotníckych predpisoch (IHR 2024), bez jasného určenia, ktoré záväzky majú prednosť a podľa akého právneho základu majú členské štáty konať – či na základe členstva vo WHO, na základe IHR alebo na základe tejto novej dohody. Slovenská republika opakovane žiadala jasné vymedzenie týchto kompetencií, avšak ani táto požiadavka nebola dostatočne reflektovaná.

Šaško: Pandemická dohoda nikomu neberie slobodu ani suverenitu

Slovenská republika taktiež požadovala, aby boli do textu dohody začlenené formulácie zaručujúce plné rešpektovanie práva jednotlivca na dobrovoľný, slobodný a informovaný súhlas pri použití nových pandemických vakcín a liekov a zavedenie kompenzačného mechanizmu na urýchlené odškodnenie osôb za škody na životoch a zdraví spôsobené týmito produktmi.

Ministerstvo spravodlivosti SR tiež upozorňuje, že dohodnutý text je právne neúplný. Odkaz na prílohu k článku 12 výslovne uznáva, že táto príloha tvorí neoddeliteľnú súčasť dohody, avšak táto príloha doposiaľ neexistuje, čo vyvoláva právnu nejasnosť ohľadom kľúčových mechanizmov, ako je zdieľanie patogénov.

Pribúdajúce výbory, finančné mechanizmy a globálne systémy dohľadu túto neprehľadnosť ešte prehlbujú. Osobitnú pozornosť si zasluhuje postavenie členských štátov Európskej únie. Pandemická dohoda umožňuje, aby sa organizácie regionálnej hospodárskej integrácie – vrátane EÚ – stali jej zmluvnými stranami. EÚ však nie je členským štátom WHO a nemá plnú suverenitu v oblasti zdravotnej politiky. Tento precedens vyvoláva závažné otázky ústavného a demokratického charakteru, vrátane nejasností, ako sa právo EÚ – napríklad aj v oblasti hospodárskej súťaže a verejného obstarávania – zosúladí s ustanoveniami dohody.