Gešper pre HS: Treba zdôrazniť, že demokratická samospráva je tu od počiatkov Matice slovenskej a netreba zabúdať ani na to, že Matica bola pôvodne založená ako spolok, v dnešnom ponímaní možno niečo ako občianske združenie

Aké výhrady majú matičiari k predloženému návrhu? Ako sa matičná samospráva vyvíjala v čase a ako sa formovali jej demokratické volebné procesy? Kto alebo čo môže byť za týmto nečakaným krokom a prečo je veľmi nešťastný práve v tomto období?

Nielen o tomto návrhu, ale aj o histórii, súčasnosti a budúcnosti Matice slovenskej sme sa rozprávali s jej predsedom, JUDr. Mariánom Gešperom, PhD.

Matica slovenská je najstaršia verejnoprávna inštitúcia na Slovensku. V parlamente je návrh novely zákona o Matici z dielne SNS. Matica má viaceré výhrady. Čoho sa to týka a čo vám prekáža?

Matica, ako najstaršia národno – kultúrna, ale aj vedecká ustanovizeň na Slovensku, založená ešte v roku 1863, teda oveľa skôr, než sa vôbec začali formovať procesy vzniku ČSR – a podotýkam, že Slovenská republika je jej nástupcom – má voči takýmto návrhom, ktoré zásadne zasahujú do vnútornej Matičnej samosprávy, ale aj nezávislého postavenia našej inštitúcie, veľmi vážne výhrady.

Viac vo video rozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete vypočuť:

Treba zdôrazniť, že demokratická samospráva je tu od počiatkov Matice slovenskej a netreba zabúdať ani na to, že Matica bola pôvodne založená ako spolok, v dnešnom ponímaní možno niečo ako občianske združenie.

Aké sú naše najväčšie výhrady? Predovšetkým sme šokovaní tým, že v historických vzťahoch došlo k situácii, keď sa Slovenská národná strana – ktorá je tiež výnimočnou značkou z 19. storočia – snaží do samosprávneho postavenia Matice slovenskej zasiahnuť priamo zákonom.

Táto novela zákona bola do parlamentu preložená bez akejkoľvek konzultácie s Maticou slovenskou a bez vedomia jej orgánov, čo považujeme za nečestný prístup. Volali mi kolegovia, poslanci Hlasu či Národnej koalície, že v parlamente je predložená nejaká novela, či o nej vieme. Pretože si všimli, že novela rozsahom nie je veľká a týka sa práve orgánov Matice slovenskej a čiastočne aj volieb. Bol som z toho v ten deň pomerne výrazne zaskočený. Túto novelu s nami nikto nekonzultoval.

Konzultovala to SNS aspoň s koaličnými partnermi?

Podľa mojich informácií s koaličnými partnermi neboli žiadne konzultácie. Vieme, že napríklad bývalá pani ministerka, poslankyňa Ľubica Laššáková, takisto aj pán poslanec Bartek za Hlas, to v mene strany odmietli. A podľa mojich najnovších informácií aj pán Blanár, minister zahraničných vecí a samozrejme aj popredný človek Smeru, to odmietol taktiež.

Naše prekvapenie bolo teda pomerne zásadné. O to viac, že práve v tento rok – už v týchto dňoch – prebieha tzv. volebný proces, ktorý smeruje k valnému zhromaždeniu Matice slovenskej, kde sa volí nielen predseda, ale aj dozorný orgán, matičný parlamentný výbor.

V Matici to funguje celé desaťročia – dá sa povedať, že korene to má ešte v prvej Československej republike – tak, že volebný rok odštartuje miestnymi valnými zhromaždeniami odborov, takisto vlastnými zhromaždeniami vedeckých záujmových odborov. Tie si volia svoje vlastné miestne vedenie, teda svojho predsedu, svoj výbor alebo dozorný orgán. Následne svojich delegátov vysielajú na valné, ktoré má byť v novembri 2025.

Pre nás je to veľmi negatívny signál, ak niekto do rozbehnutého volebného procesu – ktorý je tu už veľmi dlhé obdobie, desiatky a desiatky rokov – príde s novelou o najstaršej ustanovizni Slovákov vôbec, pričom je to národná ustanovizeň. SNS by teda mala veľmi dobre vedieť, v akom vzťahu môže – ako politická strana – voči nám vo svojich požiadavkách a intenvenciách vystupovať.

Opakujem, pre nás je to škandalózne, zarážajúce a veľmi negatívne. Podľa nás ide o priehľadný politický krok. Robiť to tento rok, bez vedomia orgánov Matice slovenskej, bez nejakých konzultácií. Zasahovať priamo do niekoľkých, povedal by som veľmi dôležitých funkcií, ktoré majú v Matici postavenie riadiace, dozorné alebo programové.

Navrhovatelia tvrdia, že autonómny charakter Matice meniť nechcú, chcú len upraviť jej fungovanie v zmysle modernej doby, aby to bolo „jasnejšie, prehľadnejšie a demokratickejšie“. Okrem iného navrhujú, aby predseda Matice mohol byť volený na dve 4–ročné obdobia, ako v iných verejnorávnych inštitúciách. Voči tomu máte veľké výhrady.

Treba povedať, že výhrady nemám len ja, ale rôzne zložky, ako aj celé predstavenstvo Matice slovenskej, v ktorom sú rôznorodé osobnosti. A uvedomiť si, že Matica slovenská nebola založená štátom a štátu ako takému nepatrí.

Počas 163 rokov svojej existencie bola nezávislým spolkom. Dokonca aj počas Masarykovej Prvej republiky a to od štátu dostávala dotácie. Potom bola násilne zoštátnená. Preto je to pre nás veľmi citlivá záležitosť.

V roku 1954 nás násilne zoštátnili, zobrali nám nejaké pracoviská, nejaké nám pridali a zrušili členskú základňu. Potom nám socialistický štát veľkoryso – za Alexandra Dubčeka – vrátil členskú základňu, v 1973 nám ju znovu zobrali a znovu nám ju prinavrátili… Treba povedať, že zákon, ktorý sa týka samosprávy a vnútorných demokratických záležitostí, sa nemenil od jeho prijatia v roku 1997.

Potom, v roku 2000, nasledoval veľký zásah, teda odtrhnutie a poštátnenie Slovenskej národnej knižnice, ktorú budovala Matica slovenská a samotné problematické postavenie Slovenskej národnej knižnice vyplýva z toho, že je úplne závislá od štátu.

Ale tá samospráva bola od roku 1997 plne rešpektovaná, pretože tí, ktorí ten zákon tvorili chápali, že Matica slovenská vznikla mimo štátu. A že vlastné pomery, vízie a budúcnosť si má ustanovovať vlastnými silami.

Matica rešpektuje všetky úlohy, ktoré nám štát dá. Napríklad by sme od štátu mali ako úlohu dostať zriadenie nových vedeckých ústavov a keď sa tak stane, my to budeme rešpektovať a samozrejme to budeme realizovať. A rešpektovali by sme aj ak by nám dali aj nejaké ďalšie úlohy navyše.

Ale to, ako si Matica nastavila svoje vnútorné veci, to je vyslovene len na nej a je to tak už 163 rokov – okrem totalitného režimu a uhorského režimu, ktorý do nej tiež zasiahol cenzorským spôsobom a napokon ju aj zrušil, presne pred 150 rokmi.

Takže SNS si to veľmi zle načasovala, predloženie novely priamo do parlamentu, bez vedomia orgánov Matice slovenskej, čo je samo o sebe veľký non-sense. Navyše bez vedomia Smeru, Hlasu a Národnej koalície. Smutné je to o to viac, že to podpísal dokonca predseda SNS, pán Andrej Danko, pani podpredsedníčka Kramplová a ostatní…

Samospráva nie je veľkorysosťou štátu. Samospráva a jej princípy sa tvoria vo vnútri Matice slovenskej, štát nám nemôže oktrojovať, to už by nebola tá skutočná Matica. Samozrejme, boli aj turbulentné obdobia, nebolo to vždy jednoduché, ale vždy si to samospráva – to valné zhromaždenie – vyriešila sama.

V prvom okamihu, keď mi návrh tej novely preposlali páni Bartek, Malatinec a iní poslanci, som si myslel, že je to novela ešte od Natálie Milanovej. Treba povedať, že táto liberálna ministerka sa sama vyjadrila v zmysle, že jej „historický osud“ je zrušenie Matice slovenskej. Ale ani ona si netrúfla vstúpiť do jej štruktúr. Chcela nám obmedziť financie, možno aj úlohy, aj právomoci. Ale do toho, ako si matičiari majú formovať svoju vnútornú demokraciu, nevstúpila ani ona. Takže pre nás je to nepochopiteľné, veľmi zarážajúce a berieme to ako nepriateľský krok.

Predseda Matice slovenskej nemôže zasahovať do miestnych odborov, ich orgánov, nemôže ani ovplyvniť voľbu. To znamená, že na rozdiel od politických strán, my máme naozaj demokratickú štruktúru zdola.

Ja sám ešte analyzujem, do akej miery je to iniciatíva pána Michelka, do akej iniciatíva Slovenskej národnej strany. Neverím, že by to bolo zbrklé rozhodnutie a pravdepodobne ide o pokus zasiahnuť do volieb v roku 2025.

Máte informácie o tom, ako sa na návrh novely pozerajú poslanci strán zastúpených v parlamente?

Priznám sa, že bližšie informácie nemám. Ako som už povedal, Hlas sa voči tomu vymedzil. Čo sa týka Smeru, tiež som zatiaľ na túto novelu počul iba negatívne ohlasy. Z opozičných strán som zachytil len reakciu pani Zory Jaurovej ktorá hovorila, že by privítala úplne inú novelu v zmysle tej progresívnej ideológie. Úplne by Maticu slovenskú prekopala, čo je zvláštne, keďže je to dcéra predsedu Matice slovenskej Markuša.

Mala by teda vedieť, že autenticita Matice stojí práve na jej autonómii a samospráve. Aj čo sa týka pána Markuša, Matica si problémy vedela vyriešiť úplne sama. Podotýkam, že pán Markuš bol ako predseda populárny, aj keď ku koncu už tam boli aj nejaké negatíva. A keď hnutie došlo k záveru, že treba urobiť zmenu, tak ho prevolilo, bez zásahov štátnych orgánov, aj bez politických zásahov.

Ak by sme takýto precedens pripustili, tak predsedníctvo Matice slovenskej už nemôže zaručiť ochranu matičných hodnôt. Pre nás je to veľmi ťažké, lebo aj za minulej vlády sme od roku 2020 zažili známe útoky finančného, ideologického aj morálneho charakteru. Mal sme mediálne embargo, ktoré ešte čiastočne doznieva, v Slovenskej televízii sme, ale aj nie sme.

Keď sa nám toto obdobie podarilo prežiť, tak sme boli šťastní, že ideme do ďalšieho obdobia. A odrazu musíme čeliť podobným atakom.

Ako prebiehali výmeny na poste predsedu Matice v uplynulých desaťročiach a ako fungovala jej samospráva v zložitejších obdobiach? Ako sa vo voľbách na post predsedu Matice darilo Romanovi Michelkovi?  

Aké aktivity vlastne Matica slovenská vyvíja a ako to vyzerá s členskou základňou? Má núdzu o členov z radov mládeže?

O ďalších podrobnostiach a problémových pasážach nového návrhu novely zákona o Matici slovenskej sa dozviete viac vo videorozhovore s jej predsedom, JUDr. Mariánom Gešperom, PhD.