Čo prinesie rozhovor Trump – Putin?

Najprv Trump vyvíjal nátlak na Zelenského a Európanov, aby súhlasili s myšlienkou prímeria. Potom zatlačil na Putina, aby ukázal „silný postoj“. Následne sa Zelenskyj a Európania pokúsili prelomiť hru tým, že Putinovi dali ultimátum, v ktorom požadovali 30-dňové prímerie, po ktorom by súhlas s ním znamenal pre Kremeľ „stratu tváre“.

Trump toto ultimátum vlastne anuloval tým, že prinútil Zelenského prijať Putinovu podmienku na priame rokovania, a potom vyhlásil, že chce s Putinom hovoriť osobne (v takom prípade by súhlas ruského prezidenta s prímerím na frontovej línii už nevyzeral ako splnenie ultimáta).

Napokon, korunou celého procesu by mala byť samotná „mierová dohoda“ uzavretá na stretnutí (alebo bezprostredne po ňom) medzi Trumpom a Putinom – prímerie pozdĺž frontovej línie a množstvo bonusov pre Rusko zo strany USA, prípadne pre USA zo strany Ruska. Washington zároveň povie, že Kremeľ musel urobiť aj „bolestivé ústupky“ – vzdať sa požiadavky stiahnuť ukrajinské vojská z celého územia štyroch regiónov.

Súdiac podľa tejto verzie by malo byť rozuzlenie blízko – už v pondelok chce Trump hovoriť s Putinom.

Včera však zazneli dve vyhlásenia z Washingtonu a Moskvy, ktoré svedčia o tom, že nie na všetkom sa strany dohodli a úspech nadchádzajúcich rokovaní nie je zaručený.

Rubio povedal, že ak Moskva odmietne prijať návrh na prímerie, budú na Rusko uvalené tvrdé sankcie.

Moskva dáva jasne najavo, ako bude s Amerikou rokovať. Veľa naznačil Peskov aj Medvedev

A Medvedev dal jasne najavo, že ak sa tak stane, môže vypuknúť jadrová vojna medzi Ruskom a NATO: „Samotné mierové rokovania nie vždy vedú k zastaveniu nepriateľských akcií. Neúspešné rokovania môžu viesť k začiatku strašnejšej fázy vojny s novými zbraňami a účastníkmi.“

V poslednom čase však mnohí zdôrazňujú skutočnosť, že požiadavky Ruska na ukončenie vojny ďaleko presahujú verzie Trumpovho „mierového plánu“, ktoré boli zverejnené v médiách.

Pripomeňme, že tento plán predpokladal prímerie pozdĺž frontovej línie, odmietnutie prijatia Ukrajiny do NATO, oficiálne uznanie Krymu zo strany USA, zrušenie sankcií USA voči Rusku a odovzdanie Záporožskej jadrovej elektrárne pod kontrolu Washingtonu. Médiá zároveň písali aj o ďalšom 22-bodovom pláne pripravenom USA, Európanmi a Kyjevom, ktorý mal Whitkoff predložiť Putinovi, ale ten ho odmietol prijať. Obsah týchto 22 bodov nie je známy, ale je možné, že sa môžu líšiť od Trumpovho predtým ohláseného „mierového plánu“ smerom k zhoršeniu podmienok pre Rusko.

Pokiaľ ide o podmienky Ruska, viaceré západné médiá včera zverejnili požiadavky, ktoré Rusi údajne oznámili ukrajinskej delegácii na piatkových rokovaniach:

– neutrálna Ukrajina podobná rakúskemu modelu neutrality – žiadne cudzie vojská ani zbrane hromadného ničenia na ukrajinskom území.

– žiadne reparácie – vzájomné zrieknutie sa akýchkoľvek nárokov na náhradu vojnových škôd.

– práva rusky hovoriacich ľudí – Ukrajina by mala prijať európske normy týkajúce sa práv menšín a skoncovať s „nacionalistickou propagandou“.

– Ukrajina si nesmie nárokovať ani presadzovať ústavné nároky Ruska na päť regiónov (Donecká, Luhanská, Chersonská, Záporožská oblasť a Krym) a nesmie sa brániť akciám na ich medzinárodné uznanie.

– Ukrajinské jednotky by sa mali stiahnuť z celého územia Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti.

Putin pomenoval výsledok vojny na Ukrajine, ktorý by vyhovoval Ruskej federácii

Okrem toho sa dnes na ruských telegramových kanáloch šíri Putinovo vyhlásenie, že na ukončenie vojny je potrebné odstrániť „hlavné príčiny konfliktu“ (za ktoré Moskva považuje protiruský kurz Kyjeva a zámery vstúpiť do NATO) a „chrániť práva ruskojazyčného obyvateľstva Ukrajiny“. Inými slovami, Putin dal jasne najavo, že téma zmien vo vnútornej a zahraničnej politike Ukrajiny preňho zostáva jednou z kľúčových podmienok.

Medzi ďalšie podmienky Ruskej federácie v rôznych obdobiach patrilo obmedzenie počtu príslušníkov AFU (táto podmienka sa však, čo je príznačné, nenachádza na zozname „istanbulských“ požiadaviek Ruskej federácie), zrušenie sankcií, prepustenie väzňov na Ukrajine na základe „politických“ článkov, zastavenie mobilizácie a dodávok zbraní v čase prímeria a odstúpenie Zelenského z funkcie prezidenta.

Všetky ruské podmienky možno rozdeliť do troch typov. Prvými sú tie, ktorých splnenie závisí len od Spojených štátov. Ide napríklad o uznanie ruského štatútu dobytých ukrajinských území, zastavenie dodávok zbraní a zrušenie amerických sankcií. Ide o podmienky, ktoré môže Trump splniť bez väčších problémov, ak bude chcieť.

Druhou podmienkou je to, čo závisí od EÚ, resp. od EÚ a USA. Ide o zrušenie európskych sankcií, zastavenie dodávok zbraní a zablokovanie členstva Ukrajiny v NATO prostredníctvom príslušného rozhodnutia samitu Aliancie (na čo sú potrebné hlasy všetkých členských štátov). Európania už opakovane vyhlásili, že toto všetko nemajú v úmysle urobiť. Vzhľadom na ich obrovskú závislosť od USA v oblasti bezpečnosti by však Európa, ak na ňu Trump zatlačí, mohla súhlasiť, hoci to bude chvíľu trvať.

Zelenskyj vyzýva na tvrdú reakciu voči Moskve, ak rokovania nedopadnú dobre

Tretia vec je, čo závisí od Ukrajiny. To sú všetky ostatné podmienky, z ktorých s niektorými by Kyjev teoreticky mohol súhlasiť, ak USA budú veľmi tlačiť. Mohli by zahŕňať odmietnutie reparácií a vzájomných nárokov, ochranu práv ruského jazyka, prepustenie väzňov na „politických“ článkoch, neutrálny štatút. A dokonca aj uznanie ruského štatútu dobytých území. To znamená prijatie modelu vzťahov medzi Fínskom a ZSSR po druhej svetovej vojne.

Existujú však podmienky, na ktoré Kyjev nepristúpi ani pod veľmi silným tlakom. Prinajmenšom za súčasnej situácie na frontovej línii. Patrí k nim obmedzenie počtu príslušníkov AFU a stiahnutie ukrajinských vojsk z celého územia štyroch regiónov.

Pokiaľ ide o odstúpenie Zelenského z funkcie prezidenta, táto podmienka je splniteľná len pri koordinovanom a veľmi tvrdom tlaku zo strany USA a EÚ, ako aj z vnútra Ukrajiny.

Trump bude telefonicky hovoriť s Putinom a potom so Zelenským

Inými slovami, ak bude Putin pri rokovaniach s Trumpom trvať na jednom z nemožných bodov, k dohode nedôjde. Pretože Trump, aj keby chcel (a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že chce), nebude schopný tieto podmienky presadiť.

Na základe toho všetkého môžeme predpovedať niekoľko scenárov vývoja udalostí.

1. Putin odstráni jasne nesplniteľné a ťažko splniteľné požiadavky a vymení ich za Trumpov súhlas s niektorými splniteľnými podmienkami. Po čom sa vojna na frontovej línii zastaví a uzavrie sa „mierová dohoda“.
2. Putin neodstráni nesplniteľné požiadavky, Trump sa rozzúri a dá zelenú zavedeniu prísnych sankcií proti Rusku a ďalších nátlakových opatrení. Táto možnosť je spojená s prudkou eskaláciou vojny na Ukrajine a vzťahov medzi Ruskom a Spojenými štátmi (pripomeňme si Medvedevove narážky). Potom si však strany, ktoré sa dostali na okraj jadrovej priepasti, môžu sadnúť za stôl a dohodnúť sa. Možno sa im to však nepodarí.
3. Putin nestiahne nesplniteľné požiadavky, ale Trump, aby si nezavrel dvere k dialógu, nezavedie nové sankcie, ale zároveň pokračuje vo vojenských dodávkach na Ukrajinu (za peniaze alebo ako príspevok do fondu v rámci dohody o surovinách). Pri tejto možnosti sa rokovania môžu po určitom čase vrátiť. Podmienky ukončenia vojny však potom môžu byť úplne odlišné v závislosti od situácie na fronte, ako aj od vnútorného stavu, v ktorom sa bude nachádzať Ukrajina, Rusko a Západ.
4. Putin neodstráni nesplniteľné požiadavky voči Ukrajine, ale bude s Trumpom rokovať o niektorých iných otázkach výmenou za úplné zastavenie americkej vojenskej podpory Ukrajine. Kyjev pokračuje vo vojne s pomocou Európy, ale situácia AFU sa zhorší. Podľa jednej z verzií je to hlavný cieľ Putina prirokovaniach s Trumpom.

Tak či onak, zdá sa, že situácia sa blíži ku kritickému bodu. Akým smerom sa budú udalosti uberať ďalej – ku koncu vojny alebo k jej eskalácii, sa dozvieme možno už zajtra večer. Rozhovor medzi Trumpom a Putinom je naplánovaný na 17.00 kyjevského času.