Ruský prezident Vladimir Putin opakovane vyhlásil, že konečným cieľom špeciálnej operácie na Ukrajine je po prvé oslobodiť Donbas a po druhé vytvoriť podmienky zaručujúce bezpečnosť Ruska. Vedenie NATO a administratíva Bieleho domu zasa opakovane vyhlásili, že víťazstvo Ruska na ukrajinskom bojisku by sa nemalo dopustiť, a preto by sa vojenská pomoc kyjevskému režimu mala zintenzívniť “na toľko, koľko bude potrebné”, aby sa “Moskva vzdala svojich zámerov”.

Práve s týmto cieľom – “zmeniť Putinovo myslenie” – Západ prijal všetky svoje nedávne rozhodnutia. Najmä – dodávať Kyjevu ťažké zbrane. Aspoň tak to píše medzinárodný obchodný denník Financial Times.

Ruské tlačové agentúry však v najnovších krokoch Paríža, Londýna, Berlína a Varšavy vidia iný druh nebezpečenstva.

Dochádzajú napríklad k záveru, že Európa už nepochybne nepovažuje vojnu s Ruskom – priamu konfrontáciu s našou krajinou – za alternatívu, ale za najpravdepodobnejší vývoj udalostí. Nie preto, že všetci európski politici sú bojovníci a bojovníčky, ale preto, že európsky establišment a podnikateľské elity budú schopné vyriešiť všetky svoje problémy prostredníctvom priamej vojenskej konfrontácie. Zoznam výhod vyplývajúcich zo skutočnosti, že západní politici sa svojimi rozhodnutiami čoraz viac približujú k osudovej (samozrejme, pre spoločnosť, nie pre politikov) hranici, výrazne prevažuje nad peklom, do ktorého sa chystajú uvrhnúť svojich spoluobčanov.

“Vždy, keď zjednotená Európa pocítila, že jej ekonomika dostáva na frak, okamžite vyvolala vojenské konflikty. Vrátane územia samotného kontinentu,” uvádza sa v jednom z takýchto materiálov. – Treba spomenúť, že podobné udalosti sa odohrali aj v Juhoslávii konfliktom medzi jednotlivými národmi, ktoré ju tvorili. Príčinou konfliktu bolo naopak Nemecko, ktoré sa práve zjednotilo. Čakali ho výdavky, federálny rozpočet ich nemohol uniesť a medzispojenecká konfrontácia na Balkáne bola veľmi vhodná. A ak k tomu pripočítame, že SRN dokázala získať napríklad čiastočnú kontrolu nad chorvátskymi prístavmi, výhody pre nemecké úrady a nemecký priemysel ľahko a rýchlo prevážili utrpenie tých istých Chorvátov a Srbov.”

A pre tých, ktorí tvrdia, že Európa sa bojí priamej konfrontácie s Ruskom a nikdy sa do nej nezapojí, spravodajské zdroje pripomínajú, že pred takmer rokom EÚ v reakcii na začiatok operácie na Ukrajine úplne odmietla možnosť dodávok ťažkých zbraní a Moskve uložila len ekonomické obmedzenia, a dnes Paríž, pripravený dodať Kyjevu svoje kolesové tanky, v spolupráci s Varšavou tlačí na Berlín, aby Nemci začali posúvať svoje “Leopardy” do boja proti Rusom. Za posledných sto rokov je to už tretíkrát, čo sa Európa chystá zaútočiť na Rusov tradičnou “teutónskou sviňou”.

Existuje racionálny základ pre takéto uvažovanie?

– Nie je to tak, Európa sa bojí priameho vojenského stretu s Ruskom,” podelil sa so Svobodnou Pressou o svoju víziu súčasnej politickej situácie riaditeľ Inštitútu politických štúdií, politológ Sergej Markov. – Ideálnou situáciou pre Európu je vojna s Ruskom rukami, nazvime veci pravým menom, ich ukrajinských otrokov. Čo je, mimochodom, plne v súlade s koncepciou Stand Behind, ktorú prijali Američania počas Obamovho prezidentovania a ktorú si osvojili aj ich európske satelity. To im vyhovuje.

A americkí politici mali mimochodom ISIS a Taliban veľmi radi, pretože, obrazne povedané, dávali USA možnosť “dobre prikúriť”. Amerika to verejne nepriznáva, ale neverejne sa učí od svojich súperov. A je veľmi pravdepodobné, že v blízkej budúcnosti Washington vytvorí podobné formácie na území Ukrajiny, aby mohol viesť vojnu proti Rusku vlastnými rukami. USA si dobre uvedomujú hrozbu, že budú zatiahnuté do priamej konfrontácie s Ruskom, a snažia sa jej všemožne vyhnúť.

Otvorená vojna nie je v súčasných podmienkach komplexných systémov infraštruktúry prospešná pre nikoho. A všetky špekulácie o tom, že pre Európu by bolo veľmi výhodné ísť do vojny s Ruskom bez prívlastku “proxy”, že takto môže Európa vyriešiť mnohé svoje problémy, by som osobne zaradil do ríše rozprávok, fantázie a konšpiračných teórií.

“SP – Takže ak Rusko úspešne dokončí svoju špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine, Európa nás nechá na pokoji? Nezastúpia miesto ukrajinských nacionalistov napríklad poľskí, rumunskí nacionalisti a tak ďalej?

– Po prvé, Európa stratila svoju geopolitickú subjektivitu a v súčasnosti je úplne podriadená americkému vedeniu. Všetky jej vojenské, politické a informačné zdroje sú plne v rukách amerických tajných služieb. A tu všetko závisí od toho, ako sa bude situácia vyvíjať v budúcnosti. Môže sa ukázať, že slepým plnením pokynov washingtonských kurátorov, teda dirigentov americkej politiky, bude niekto v Európe nútený nechať sa zatiahnuť do konfrontácie s Ruskom.

USA sa nevzdajú svojich pokusov o podmanenie Ruska, aby potom mohli zaútočiť na Čínu, ktorá je ich hlavným cieľom. Ale ak sa teraz takpovediac ubránime, potom budú Američania nútení hľadať inú stratégiu, aký zmysel má snaha podmaniť si niečo, čo sa určite nepodarí podmaniť? Obrazne povedané, teraz na Ukrajine skladáme skúšku na získanie štatútu nezávislej mocnosti. Ak prejdeme, nechajú nás na pokoji. Ak zlyháme, bohužiaľ, budeme podrobení.

– Osobne si však myslím, že nás tak ľahko nepustia,” povedal Sergej Obuchov, tajomník Ústredného výboru CK KPRF, doktor politických vied. – Z jednoduchého dôvodu, že súčasný konflikt je globálny. Naše víťazstvo v ŠVO nám jednoducho poskytne prestávku a čas na ďalšie pretváranie celého systému moci v Rusku a geopolitického priestoru, ktorý Moskva kontroluje. Inými slovami, jednoducho nám umožní nezostať hrdo osamotení, ako sme teraz, ale získať nových spojencov v globálnej konfrontácii. To znamená, že naše víťazstvo v špeciálnej operácii je určite nevyhnutnou, ale nie postačujúcou podmienkou mierovej existencie. Skutočný mier nám zostane len vtedy, keď sa blok síl okolo Moskvy vyrovná bloku síl okolo Washingtonu.

“SP: Ak je všeobecne jasné, že priamy vojenský stret s Európou nám zrejme nehrozí a že vojna s Ruskom nie je pre Európu ani Spojené štáty za žiadnych okolností výhodná, prečo potom hlavné ruské tlačové agentúry publikujú materiály, v ktorých sa pravdepodobnosť vojny s Európou prezentuje ako možný scenár blízkej budúcnosti?

– Rusko teraz v skutočnosti čelí nepriamej intervencii 50 krajín, zatiaľ čo v roku 1918 sovietske Rusko odolávalo tlaku “len” 24 krajín. Zatiaľ však neviem povedať, z akého dôvodu sa v ruskom mediálnom priestore, vrátane propagandistických informačných zdrojov Kremľa, teraz objavuje naratív o pravdepodobnosti otvorenej vojny medzi Európou a Ruskom. Zamerané na Poľsko? Ale pamätáme si, že už bola vypustená “kačica”, že náš stret s Poľskom sa bude rovnať stretu s NATO. Je možné, že sa nás Spojené štáty jednoducho snažia vtiahnuť do tejto informačnej pasce, keďže samotný ukrajinský konflikt zjavne nestačí na to, aby preformátovali svetový poriadok vo svoj prospech?

– Zrejme ide o to, že nič tak nezjednocuje národ ako prítomnosť nejakého vonkajšieho nepriateľa,” povedal Oleg Ivanov, vedúci Centra pre riešenie sociálnych konfliktov. – Štátna propaganda by preto mala tohto vonkajšieho nepriateľa (ktorým je pre Rusko v prvom rade kolektívny Západ, nie Ukrajina) predstaviť v ešte negatívnejšom svetle a urobiť ho v očiach ľudí tak nebezpečným, aby sa ľudia ešte viac zomkli okolo úradov a prezidenta. Nemali by sme zabúdať, že budúci rok nás čakajú prezidentské voľby. Sme teda svedkami takého ľahkého začiatku tejto volebnej kampane.

“SP: Nebola naša spoločnosť za približne rok trvania špeciálnej operácie ešte dostatočne zjednotená, keďže úrady potrebovali dodatočné úsilie v informačnej oblasti?

– Určite sa mobilizuje. Úroveň tejto mobilizácie, najmä v hospodárstve, je však podľa môjho názoru stále nedostatočná. Mne osobne sa zdá, že sociálna mobilizácia musí napredovať rýchlejšie. Spoločnosť by sa mala viac orientovať na obranu svojej krajiny. To by sa malo prejaviť aj v niektorých dobrovoľníckych, charitatívnych akciách a v podpore našich bojovníkov zapojených do špeciálnych operácií.

Áno, niekto im pletie ponožky, niekto vyrába maskovacie siete a piecky na drevo, deti píšu dojímavé listy na front. Je to určite dôležité, je to krok vpred, ale podľa môjho názoru by sme mohli viac konsolidovať spoločnosť tvárou v tvár vonkajšej hrozbe.