Vojna na Ukrajine: Vzniká nový multipolárny svet?

Kyjev 5. júna 2023 (HSP/moderndiplomacy/Foto:TASR/AP-Libkos)

Ruská invázia na Ukrajinu vo februári 2022 je nepochybne jedným z najväčších geopolitických konfliktov 21. storočia, píše Charles Pennaforte pre Modern Diplomacy. To, čo by v našej analýze predstavovalo regionálnu záležitosť, sa zmenilo na globálnu udalosť s hospodárskymi a geopolitickými dôsledkami, ktoré budú trvať celé desaťročia. Nekritická analýza tejto témy je hlavnou prekážkou skutočného geopolitického pochopenia prebiehajúceho procesu. Naším cieľom je uviesť niekoľko úvah, ktoré by tieto medzery vyplnili

Ruské požiadavky týkajúce sa jeho geopolitickej bezpečnosti Washington alebo Brusel v posledných troch desaťročiach neustále ignorovali. Naopak. Európania a Severoameričania robili všetko pre rozšírenie Európskej únie a NATO do východnej Európy napriek tomu, že Moskva neustále vyjadrovala svoju nespokojnosť s takýmto postupom.

V skutočnosti Rusko vždy predstavovalo pre Washington *geopolitický problém* vzhľadom na jeho vojenskú a technologickú kapacitu zdedenú po ZSSR. “Ideálne” Rusko pre Západ nastalo až pod vedením Borisa Jeľcina (1991 – 1999), keď krajina náhle a dramaticky prešla na kapitalizmus a prešla jednou z najťažších hospodárskych a sociálnych kríz.

Smerovanie Kyjeva k Európskej únii a NATO urýchlilo odhodlanie Moskvy pevne si zabezpečiť, alebo sa o to aspoň pokúsiť, stále neuzavretú kapitolu po zániku ZSSR: jej geopolitickú bezpečnosť, ako aj to, že Washington využíva Ukrajinu ako budúcu vojenskú základňu NATO, čo predstavuje pre Rusko značné obavy. Druhá invázia na Ukrajinu vo februári 2022 znamenala túto druhú fázu v našej koncepcii.

Západná perspektíva má odlišný pohľad. Udržiavanie NATO vytvoreného počas studenej vojny, ktoré má čeliť hrozbe, že v scenári po studenej vojne už nebude existovať, nemá zmysel. Zmysel však má, keď si uvedomíme miliardové tržby z predaja vojenského materiálu, ktorý vyrábajú prevažne USA svojim európskym partnerom, a s tým spojené mnohomiliónové provízie pre sprostredkovateľov. Je nevyhnutné udržať Európu v politickej a vojenskej sfére Washingtonu. Po hospodárskej stránke sa rozširovanie Európskej únie o východnú Európu riadilo rovnakou logikou: “Zvýšením počtu členských štátov sa má riešiť problémová hospodárska únia, ktorá je predmetom vnútorných spochybnení, ktoré vyvrcholia v roku 2020 brexitom.

Na rozdiel od krymskej kampane v roku 2014, keď ruské víťazstvo prišlo relatívne hladko a rýchlo, inváziu v roku 2022 možno spočiatku považovať za prinajmenšom katastrofálnu. Pozornosť vzbudili početné chyby Moskvy pri posudzovaní krátkodobých a dlhodobých dôsledkov jej stratégie podmanenia si Ukrajiny. Zábery nespočetných kilometrov nákladných áut a vojenskej techniky pozdĺž ciest, počiatočný postup smerom na Kyjev a rôzne iné časti krajiny, po ktorom nasledovalo stiahnutie o niekoľko mesiacov neskôr, odhalili chybné vojenské kalkulácie a nepredvídateľné následky, ktoré z toho vyplynuli. A to aj napriek nespochybniteľnej vojenskej prevahe Ruska. Kalkulácie neboli dobre vykonané, čo viedlo k závažným nepredvídaným dôsledkom, a to napriek nespornej vojenskej prevahe Ruska.

V západnej diplomatickej oblasti sa situácia úplne vymkla spod kontroly Moskvy, keď USA nadobudli dojem, že môžu využiť moment na oslabenie vedenia Vladimira Putina, podporiť “upgrade” kritizovanej existencie NATO a uľahčiť možnú “zmenu režimu” prostredníctvom ekonomického škrcovania. Washington a jeho spojenci sa však dopustili aj niektorých nesprávnych odhadov. Podcenili neutrálny postoj Číny a niekoľkých ďalších krajín, ako je India a Brazília, okrem viacerých krajín afrického kontinentu napríklad aj A čo je najhoršie: hospodárskymi sankciami proti Rusom zabezpečili aj začiatok urýchlenia de-dolarizácie svetovej ekonomiky, čím spojili ciele viacerých krajín, ktoré už predtým spochybňovali nadvládu dolára ako dominantnej meny obchodných transakcií. Pád nadvlády by určite mohol trvať desaťročia, ale zdá sa, že už prebieha.

Opakujeme, že súčasný rusko-ukrajinský konflikt by nikdy nemohol nadobudnúť medzinárodné rozmery, ktoré vznikli pôsobením osi Washington – Brusel. Ich konanie malo priamy vplyv na Európu, ktorá nesie hlavnú ťarchu dôsledkov, zatiaľ čo USA ekonomicky profitujú z ruských sankcií a Európania trpia ich účinkami rovnako ako Moskva.

Vo vojenskej oblasti sa Ukrajine darí odolávať ťažkostiam vojny len vďaka plnej podpore zo strany NATO. Aj keď správy o vojenskej zdatnosti ukrajinských vojakov šírili západné médiá. Bez tejto podpory by sa vojna pravdepodobne skončila. Na druhej strane sa zdá, že napriek počiatočným vojenským chybám Moskva uprednostnila stratégiu zameranú na vyčerpanie nepriateľa, aj keď vedela, že čas by Kyjevu nejakým spôsobom pomohol získať viac zbraní od západnej vojenskej aliancie a oddialiť dokončenie svojich plánov.

Očakáva sa, že tento stret medzi NATO a Ruskom prinesie trvalú zmenu v dynamike moci geopolitických síl v 21. storočí. Takzvané “americké storočie” sa finalizuje vzostupom nových a budúcich mocností, ako je Čína, ktorej globálna úloha naberá na sile. Vystúpenie Pekingu v rusko-ukrajinskom konflikte dokazuje, že jeho konanie je vedené dlhodobými projektmi: spolupráca pri oslabovaní severoamerickej moci s cieľom určovať “trestanie” svojich nepriateľov ekonomickými prostriedkami, upevňovanie BRICS ako “globálneho vplyvného činiteľa”, pokles dolára ako medzinárodnej meny a podpora multipolárneho spektra ako základu medzinárodného systému v súčasnom storočí.