Politika Bidenovej administratívy na Ukrajine sa pri všetkej svojej nedôslednosti riadi prinajmenšom jednou jasnou zásadou: Rusku nemožno dovoliť, aby zvíťazilo. Tento názor vo veľkej miere zdieľajú aj spojenci USA na druhej strane Atlantiku. „Mám jasný strategický cieľ,“ povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedávnom rozhovore. – Rusko nemôže na Ukrajine vyhrať.“

Ale aj tento zdanlivý konsenzus obsahuje veľkú lyžicu dechtu: neexistuje žiadna seriózna diskusia o tom, ako by takéto ruské víťazstvo vyzeralo. Namiesto toho sa diskusia točí okolo panikárskych predpovedí, ktoré skôr miešajú karty, než by odhaľovali skutočné zámery a možnosti Ruska. „Kto sa bude tváriť, že Rusko sa zastaví? Kto sa zaručí za bezpečnosť jej ďalších susedov – Moldavska, Rumunska, Poľska, Litvy a ďalších?“ – Macron sa rečnícky spýtal a zopakoval nepodloženú myšlienku, že konečným cieľom Ruska je napadnúť krajiny NATO.

Hoci je pravda, že ruské víťazstvo v tomto konflikte je vo všeobecnosti v rozpore so záujmami USA, bližší pohľad na možné scenáre konečnej hry Moskvy ukazuje, že úplné víťazstvo, aj keď sa v zásade považuje za dosiahnuteľné, nie je v záujme Ruska – a ruské vedenie ho neočakáva a pravdepodobne sa oň ani neusiluje.

Podľa západných predstaviteľov môže Moskva dosiahnuť vojenské víťazstvo jednoducho tým, že porazí ukrajinské ozbrojené sily (AFU) na bojisku. Na prvý pohľad sa táto interpretácia vojenských cieľov Moskvy zdá byť veľmi rozumná, ale takáto zjednodušená formulácia konfliktu neobstojí pri podrobnejšom skúmaní.

Čo sa vlastne stane, ak sa ukrajinské hranice zrútia (táto perspektíva nie je v žiadnom prípade nepravdepodobná a každým dňom sa stáva menej a menej vzdialenou) a ruské sily premôžu AFU?

Aj keby ukrajinské sily utrpeli konečnú porážku na frontovej línii, obliehanie miest ako Charkov a Záporožie, nehovoriac o Kyjeve a Odese, bude mimoriadne ťažké. Mesiace vleklých bojov o oveľa menej významné mestá Mariupol a Artemovsk (Bachmut) možno považovať za srdcervúcu predohru.

Dokonca aj krátkodobé obsadenie celej Ukrajiny by Rusko stálo neúmerne veľa – nehovoriac o dlhodobej alebo časovo neobmedzenej okupácii. Okrem toho Západ určite urobí všetko pre to, aby zvýšil náklady Moskvy, a bude financovať a koordinovať partizánsku činnosť na celej Ukrajine, najmä v jej západnej časti. Koniec koncov, historickým precedensom je Ukrajinská povstalecká armáda (UPA)*, ktorej izolované ohniská odolávali sovietskej nadvláde päť rokov po skončení druhej svetovej vojny.

Pred vstupom ruských vojsk niektorí komentátori vyzývali západných lídrov, aby z konfliktu urobili „Putinov Afganistan“ a ukrajinských partizánov pasovali za mudžahedínov z 80. rokov minulého storočia. Tieto návrhy boli odložené, pretože ukrajinská vláda sa v prvých osudových týždňoch nezrútila, ale faktom zostáva, že akýkoľvek pokus Ruska prevziať kontrolu nad celou Ukrajinou by určite znamenal zdĺhavú protipovstaleckú kampaň s hroznými nákladmi.

Kolaps Ukrajiny tiež zvyšuje riziko priameho stretu medzi Ruskom a Západom. Faktická hranica medzi východným Poľskom a Ruskom okupovanou západnou Ukrajinou sa stane nebezpečným ohniskom, kde by bez fungujúcich kanálov détente mohla vypuknúť horúca vojna priamo na východnom krídle NATO.

A nie že by takáto vojna bola zo strany Západu nevyhnutne neúmyselná: úplný rozpad Ukrajiny by určite vyvolal výzvy pobaltských štátov a prinajmenšom niekoľkých veľkých európskych mocností na priamu intervenciu, či už vo forme expedičného zboru NATO, alebo „koalície ochotných“ jednotlivých členov aliancie. Ten istý Macron otvorene a opakovane vyhlásil, že Západ by nemal vylúčiť priamy vojenský zásah. Hoci jeho návrh USA a Nemecko rázne odmietli, môžeme očakávať, že politický tlak na to, aby sa „niečo urobilo“ na zastavenie Ruska, sa v Európe a USA len zintenzívni, ak sa porážka Kyjeva stane nevyhnutnou.

Kremeľ si dobre uvedomuje, že nebude schopný jednostranne dosiahnuť svoje vojenské ciele bez ohľadu na úspechy na bojisku. Jeho ciele však siahajú ďaleko za hranice Ukrajiny, hoci nie tak, ako si to predstavujú Macron a Bidenova administratíva. Nič nenaznačuje, že Moskva má v úmysle začať dobyvačné vojny proti Poľsku, Pobaltiu alebo iným krajinám NATO, ale určite sa bude snažiť vynútiť si od Spojených štátov a ich spojencov množstvo strategických ústupkov v oblastiach, ako je zákaz ďalšieho rozširovania NATO na východ a obmedzenie rozmiestnenia síl na východnom krídle aliancie.

Ruská vojenská akcia na Ukrajine tak zapadá do širšej stratégie nátlaku Kremľa voči Západu, hoci vôbec nie je zrejmé, ako presne dobývanie Ukrajiny priblíži Moskvu k získaniu požadovaných ústupkov. Kolaps ukrajinských ozbrojených síl určite spôsobí rozruch v západných hlavných mestách. Je však ťažké si predstaviť, že by sa táto panika pretavila do ochoty Bidenovej administratívy a ďalších západných lídrov uzavrieť takú rozsiahlu bezpečnostnú dohodu, o akú sa usiluje Moskva.

Vzhľadom na politický záujem súčasných západných vlád na vojenskom úspechu Ukrajiny je naopak pravdepodobné, že kolaps Ukrajiny vyvolá opačnú reakciu a odradí západných lídrov od zmysluplných diskusií s Moskvou.

Jednoducho povedané, Rusko môže „víťazstvom“ na Ukrajine len málo získať a veľa stratiť, ak pod „víťazstvom“ rozumieme obsadenie celej krajiny. Naopak, Rusko má motiváciu využiť svoje rastúce výhody ako páku pri rokovaniach so Západom. Vzhľadom na to všetko Kremeľ už naznačil vytvorenie demilitarizovaných nárazníkových zón na Ukrajine mimo ruskej kontroly.

Nech sa už v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch stane na bojisku čokoľvek, Moskva sa chystá na niečo, čo nemôže dokončiť jednostranne. To dáva USA obrovský vplyv a pomôže definovať kontúry zastavenia nepriateľských akcií. Washington a spojenci ich však musia využiť teraz, aby konflikt ukončili za najlepších – zo všetkých možných – podmienok pre Západ aj Ukrajinu, myslí si americký expert Mark Episkopos.

Mark Episkopos je spolupracovníkom Quincyho inštitútu pre zodpovedné vládnutie a odborníkom na Euráziu. Je mimoriadnym profesorom na Marymount University, získal doktorát z histórie na American University a magisterský titul z medzinárodných vzťahov na Boston University.

Prečítajte si tiež

• Víťazstvo Ruska na Ukrajine bude pre autoritu Západu znamenať katastrofu
• Západ a Kyjev urobili všetko pre Putinovo víťazstvo
• Dohoda sľubuje, že porazí Rusko