Obranyschopnosť detí možno zvýšiť prechádzkami, umývaním rúk či vitamínmi

„S deťmi je vhodné chodiť každý deň von bez ohľadu na počasie, ale v primeranom oblečení. Pravidelné prechádzky vonku prekrvujú sliznice dýchacích ciest, očí a uší, čo podporuje ich funkciu. Slnečné žiarenie ovplyvňuje tvorbu vitamínu D, ktorý je dôležitý pre správne fungovanie imunitného systému,“ priblížili odborníci.

Apelujú aj na pravidelné umývanie rúk. „Umývanie rúk pred jedlom, po použití toalety, po ceste v hromadných dopravných prostriedkoch, pobyte na ihriskách a po príchode domov by sa pre deti malo stať samozrejmosťou. Nevyhnutnosťou je naučiť deti používať vreckovky,“ priblížil úrad.

Dôležité je tiež dbať na zdravú stravu a dopĺňať deťom vitamíny. Pre rozvoj imunity majú podľa ÚVZ najväčší význam vitamíny C, D, E a minerál zinok. „Detský organizmus oslabuje aj nedostatok nenasýtených mastných kyselín, ktoré si telo nevie vyrobiť. Deťom chýbajú predovšetkým omega 3 kyseliny, ktoré sú obsiahnuté v rybom tuku, oleji z tresčej pečene či rakytníkovom a chia oleji,“ ozrejmili odborníci.

U detí netreba zabúdať ani na odpočinok, pri ktorom telo zregeneruje a dodá energiu na boj s baktériami a vírusmi. Deti do troch rokov veku by mali ideálne spať 12 hodín denne. Mladšie batoľatá (deti do 24 mesiacov veku), ako aj deti slabšie, rýchlo unaviteľné, by okrem nočného spánku mali spať ešte dvakrát denne.

Staršie batoľatá (dva až tri roky) by mali spať okrem noci ešte raz denne.

U detí školského veku už potrebu spánku dostatočne kryje nočný spánok. Jeho dĺžka by mala byť u detí do šesť rokov najmenej 11 hodín denne, u detí mladšieho školského veku (do 12 rokov) desať až 11 hodín spánku, u detí staršieho školského veku a dospievajúcich deväť až desať hodín spánku.

„Potreba spánku u detí je vysoko závislá od stupňa vývoja a zrelosti organizmu dieťaťa. Čím je dieťa mladšie, tým sú nároky na dĺžku spánku vyššie. Potreba spánku však vykazuje veľké individuálne rozdiely,“ dodal ÚVZ.