Víťazstvo Ruska na Ukrajine bude pre autoritu Západu znamenať katastrofu

Moskva 9. apríla 2024 (HSP/pecat/Foto:TASR/AP-Libkos)

Nie je to tak dávno, čo Západ považoval Rusko za “Hornú Voltu vyzbrojenú jadrovými zbraňami”, píše Boris Džuranin pre noviny Pečat. Očakával na Ukrajine ľahké víťazstvo, ale bol porazený. Západné elity, nepripravené na tento zvrat udalostí, reagujú odmietaním a hnevom 

ŠVO hrozí Západu neočakávaným výsledkom – porážkou. Touto špeciálnou operáciou, porovnateľnou so salvami krížnika Aurora, ktoré odštartovali boľševickú revolúciu, sa vlastne začalo skutočné 21. storočie. Ruské víťazstvo v ukrajinskom ozbrojenom konflikte síce neohrozí existenciu Spojených štátov, ale aj tak znamená konečnú porážku, ba dokonca katastrofu pre “medzinárodné postavenie Západu a Spojených štátov a ich záujmy vo svete.

Svet sa dnes čoraz jasnejšie a výraznejšie polarizuje a hlavným kameňom úrazu je postoj k Rusku. Na jednej strane stojí Západ a na druhej strane väčšina krajín globálneho Juhu. Rusko a Čína sú na čele tohto protizápadného hnutia. Prvé z nich dominuje vojensky a druhé hospodársky. Západ sa v snahe izolovať Rusko sám dostáva do čoraz väčšej izolácie. Uvedomuje si to aj chorvátsky geopolitik Zoran Meter: “Či si to Západ chce priznať alebo nie, Rusko teraz podporuje väčšina štátov globálneho Juhu, ktoré si uvedomujú, že výsledok ozbrojeného konfliktu na Ukrajine rozhodne o tom, či budú môcť vo svete zohrávať nezávislejšiu úlohu mimo stáročnej dominancie Západu.

Ako dodáva chorvátsky geopolitik, “pre Západ je hlavným problémom toto, nie to, aké bude mať Ukrajina hranice alebo či vstúpi do NATO alebo Európskej únie”.

Preto všetka tá agresívna politická rétorika na Západe a dokonca aj hrozby francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o vojne NATO proti Ruskej federácii. Nie je to tak dávno, čo bolo niečo také dokonca ťažko predstaviteľné. Komu bol tento pokusný balónik vypustený?

Iste, NATO je napriek nafúknutému vojenskému rozpočtu, nekonečným cvičeniam a počtu obyvateľov, ktorý vysoko prevyšuje počet obyvateľov Ruska, na vojnu úplne nepripravené.

Bezradné západné politické elity

Napriek všetkému sa na Rusko v jeho zápase s Ukrajinou usmieva šťastie. Ukrajinskej armáde hrozí kolaps, a to napriek dodávkam “zázračných západných zbraní” v hodnote desiatok miliárd dolárov. Ruská ekonomika sa nezlomila pod tlakom západných “pekelných sankcií”. Naopak, ruská ekonomika sa posilnila. Potvrdzuje to aj americký miliardár David Sachs: “Západ (USA) urobil ruskú armádu silnejšou, väčšou ako predtým. Rusko vyrába oveľa viac zbraní (ako Západ), jeho priemyselná základňa sa rozšírila. Okrem toho sú teraz ich zbrane vyskúšané v boji, čo je v porovnaní so západnými zbraňami mimoriadne výhodné.”

Zatiaľ čo sa Rusko čoraz sebavedomejšie približuje k víťazstvu, krik na Západe neutícha. V skutočnosti prerastá do hystérie. Ako si vysvetliť túto bezradnosť mysle západných elít? Meter odkazuje na článok amerického profesora Andrewa Lathama, ktorý bol uverejnený 15. februára v časopise Hill. Prečo západné elity tak tvrdohlavo odmietajú prijať realitu? “Rusko vyhráva vojnu,” tvrdí Latham a je jasné, že “je nepravdepodobné, že by akékoľvek politické, ekonomické, taktické alebo technologické riešenie mohlo túto realitu zmeniť”.

Andrew Latham odporúča posúdiť situáciu z hľadiska jednoduchej psychológie. Ide o koncept “zostrovania lojality”. Jednotlivci alebo skupiny, keď čelia nepríjemným alebo šokujúcim udalostiam, ich začnú popierať. Ich argumenty neobstoja pred faktami, ale v tej chvíli fakty odmietajú. Takéto správanie západných elít z ekonomického hľadiska len zvyšuje “utopené náklady”. Inými slovami, keď sa jednotlivci alebo skupiny odmietajú opierať o dôveryhodné a racionálne argumenty, dochádza k ich “psychologickému zrúteniu”.

Tvárou v tvár mimoriadne nepríjemným a neočakávaným skutočnostiam ukrajinského konfliktu, v ktorom očakávali ľahké víťazstvo, ale boli porazení, západné elity reagujú popieraním a hnevom. Rusko bolo donedávna považované za “Hornú Voltu, na nešťastie (pre Západ) vyzbrojenú jadrovými zbraňami”. Nekonečnú aroganciu Západu možno chápať z univerzálnej ľudsk
ej perspektívy, ale je to až príliš subjektívny postoj.

Odložená pomsta založená na závisti

Ruský geopolitik Leonid Savin zašiel vo svojich článkoch o krok ďalej a situáciu skúmal v širšom kontexte. Vo svojom článku Začiatok 21. storočia uvádza príklad kubánskej revolúcie, ktorá dala podnet mnohým ďalším oslobodzovacím hnutiam na celom svete a zároveň vyvolala veľkú nevôľu v Spojených štátoch. Savin sa odvoláva na tento zložitý pocit, o ktorom písal nemecký filozof Max Scheler a nazval ho ressentiment. Je to “oneskorená pomsta založená na závisti”.

Keď bol yankeeovský imperializmus napokon porazený, “americká politika bola postavená na tomto ressentimente. “Výsledkom boli sankcie, hospodárske embargo a úplne neopodstatnené zaradenie Kuby na zoznam štátov sponzorujúcich terorizmus.”

Víťazná kubánska revolúcia, ktorá bola otvorene protiburžoázna (pripomeňme si vyhlásenia Fidela Castra z decembra 1961, že je marxista-leninista a že ním zostane až do smrti), povzbudila členov oslobodzovacích a protikoloniálnych hnutí a dala signál ostatným revolučným silám. A to nielen v krajinách Latinskej Ameriky, ktoré boli pod priamou a nepriamou okupáciou Spojených štátov.

Niečo podobné sa stalo v Rusku počas Októbrovej revolúcie. Duchovný otec moderného Pakistanu v britskej Indii, básnik a filozof Muhammad Iqbal, sa nadšene vyjadroval o ruskom októbri. V Latinskej Amerike sa robotnícke hnutie inšpirovalo úspechmi ruskej revolúcie. V ázijských krajinách so záujmom sledovali udalosti v Rusku. A dokonca aj v Spojených štátoch sledovali udalosti v Sovietskom zväze so žiarlivosťou a závisťou.

Na politickom Západe však táto revolúcia vyvolala hlboké rozhorčenie, o ktorom písal nemecký filozof. Európske demokracie sa okamžite zmenili na fašistické diktatúry. Niet sa čomu čudovať: západná demokracia a fašizmus nie sú antipódy, ale dvojčatá. Sovietskemu Rusku bolo treba čeliť za každú cenu, dokonca so zbraňou v ruke, a Západ sa na to začal pripravovať.

Pokračovanie “éry boja” – duch zmien, obratov a revolúcií

Práve preto je revolúcia v Rusku, ktorá nakoniec viedla k vzniku Sovietskeho zväzu, kľúčovým referenčným bodom. Je to vlastne miesto, kde sa začalo dvadsiate storočie.

Savin píše o zmene veľkých historických epoch. Pripomína veľkého kubánskeho spisovateľa Aleja Carpentiera, ktorý vo svojej prednáške “Cesta polstoročia”, prednesenej 20. mája 1975 vo Venezuele, poznamenal, že astronomické epochy sa líšia od historických. Napríklad pätnáste storočie podľa neho trvalo len 50 rokov, pretože v tomto čase sa podľa neho nachádzali všetky dôležité udalosti, ktoré toto storočie poznačili, od dobytia Konštantínopolu až po objavenie Ameriky.

Alejo Carpentier označil dvadsiate storočie za “éru boja” a hovoril o duchu zmien, zvratov a revolúcií.

Dvadsiate storočie sa začalo buržoáznymi protestmi v rôznych častiach sveta, a preto boli salvy z ruského krížnika Aurora jeho “bodom obratu”.

Antikoloniálne boje, ktoré po druhej svetovej vojne zachvátili tri kontinenty, sú len pokračovaním dlhej “éry boja” proti kolonializmu. Dôležité je, že všetky tieto konflikty neboli len stretmi medzi impériami a národnými štátmi. Nie, boli procesom oslobodzovania od buržoáznej hegemónie, ktorá sa čoraz viac stávala otroctvom.

Čínsky komunistický vodca Lin Biao raz vyslovil veľmi dôležitú myšlienku: “Ak sa rozhliadneme po svete, môžem Severnú Ameriku a západnú Európu nazvať ‘mestami sveta’ a Áziu, Afriku a Latinskú Ameriku ich ‘vidiekom'”. Po druhej svetovej vojne proletárske revolučné hnutie v kapitalistických krajinách Severnej Ameriky a západnej Európy na istý čas utíchlo, zatiaľ čo národné revolučné hnutia v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike sa rozvíjali v plnej sile.”

Severná Amerika a západná Európa sú teda “mestami sveta”, v ktorých vládne “buržoázia”. Ázia, Afrika a Latinská Amerika sú “vidiekom”, teda tým, čo sa dnes nazýva globálnym Juhom, ktorý sa stavia proti hegemónii kolektívneho Západu alebo globálneho Severu.

Takto zanikajú veľké svetové civilizácie. Z toho je jasné, prečo je Západ taký rozhorčený voči Rusku. Špeciálna vojenská operácia, ktorú
Ruská federácia vedie na Ukrajine, hrozí Západu nečakaným výsledkom – porážkou. Touto špeciálnou operáciou, porovnateľnou so salvami krížnika Aurora, ktoré odštartovali boľševickú revolúciu, sa vlastne začalo skutočné 21. storočie.

To je dôvod, prečo Západ prežíva resentiment. Ruské víťazstvo v ukrajinskom ozbrojenom konflikte by síce neohrozilo existenciu Spojených štátov, ale aj tak by znamenalo definitívnu porážku a dokonca katastrofu pre “medzinárodné postavenie a záujmy Západu a Spojených štátov vo svete.

Je však zrejmé, že ide len o jednu vojnu v celom dlhom rade vojen. Požiar sa (zatiaľ) rozšíril do západnej Ázie.

Stojí za zmienku, že ozbrojený konflikt na Ukrajine, ktorý si už vyžiadal státisíce obetí, vyvolal sám Západ (Spojené štáty) tým, že odmietol rokovať s Ruskom ešte v decembri 2021. Západ rozdúchal to, čo nedokáže kontrolovať. Džina vypustil z fľaše. Ako poznamenáva Savin, “keďže sa mu nepodarilo podplatiť a oklamať ruskú elitu (ako to, žiaľ, bolo v 90. rokoch), keďže sa mu nepodarilo oslabiť ju pokusmi o farebné revolúcie a destabilizáciu okolo ruských hraníc v roku 2000, poslednou možnosťou bolo vytvoriť konflikt na území susedného štátu, ktorý sa nachádza na historickom ruskom území”.

Takto sa menia historické epochy a zanikajú veľké svetové civilizácie.

Prečítajte si tiež:

• Ukrajina odpískala vojnu na ruskom území
• Nočné údery na Ukrajine: to je už systém…