Bratislava 14. septembra 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš)
Medzištátna zmluva medzi Československom a Maďarskom o výstavbe Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN), ktorú podpísali pred 40 rokmi, sa mohla naplniť aj po páde komunistických režimov. Prekazila to politika a najmä Slovensko to ekonomicky poškodilo. Vyplýva to z výpovedí politikov i historikov, ktorých TASR k tejto téme oslovila.
Podľa bývalého europoslanca a ministra financií za ĽS-HZDS Sergeja Kozlíka niektorí maďarskí politici pripúšťajú, že Maďarsko neurobilo dobre, keď odstúpilo od výstavby SVDGN. „Mladšie ročníky z Orbánovej strany mi priznali, že to nebolo dobré rozhodnutie a že postoj Maďarska nebol prezieravý. Mali do toho ísť,“ povedal pre TASR Kozlík, ktorý si myslí, že Maďari poškodili Slovákov, keď odstúpili od Nagymarosu po roku 1989. „Výnosnosť diela a efektivita tým úžasne poklesla, lebo zo špičkovej energie sme prešli na priebežnú,“ vysvetlil Kozlík.
Bývalý slovenský minister pôdohospodárstva Peter Baco a zástupca maďarskej vlády, profesor János Nemcsók, v roku 1998 parafovali rámcovú dohodu o spôsobe plnenia rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu ohľadom SVDGN. Dohoda umožňovala dostavanie sústavy vodných diel na princípoch pôvodnej zmluvy z roku 1977, pričom modifikácie boli odsúhlasené oboma stranami a jej realizácii zabránila až novozvolená vláda Viktora Orbána. „Som hrdý na to, že sa nám vtedy dohoda podarila uskutočniť,“ konštatoval pre TASR Baco a dodal, že rokovania o SVDGN trvali šesť rokov a maďarská strana mala vtedy viaceré požiadavky, napríklad presunutie ich vodného diela z Nagymarosu na inú lokalitu, ktorým slovenská strana vyhovela.
„My sme tú dohodu parafovali ako predsedovia vládnych delegácií, pán Nemcsók a ja, potom sme to predložili do vlády. Slovenská vláda to schválila, ale pán Mečiar ako predseda vlády ma informoval, že premiér Gyula Horn mu telefonoval, že on to teraz nemôže podpísať, lebo v Maďarsku sú o dva mesiace voľby. Hovoril, že v Maďarsku je médiami navodená taká rozbesnená atmosféra, že Slovensko by malo ustúpiť a že keby to spravil, tak by mu to voliči po voľbách spočítali. Takže to necháva na novú vládu a dúfa, že vyhrá a po voľbách sa o tom bude dať dohodnúť,“ dodal Baco. Horn však voľby prehral a nová vláda odmietla dohodu podpísať.
Bývalý predseda SMK a súčasný europoslanec Pál Csáky stál počas konfliktu medzi Slovenskom a Maďarskom na maďarskej strane. Podľa neho je ekologickejšia. Neschvaľoval jednostranný krok Slovenska spustiť variant C s prehradením Dunaja v Čunove. „Myslím si, že jednostranný krok bol unáhlený a nesprávny. Bolo treba nechať priestor na rokovania a hľadať humánnejšie riešenie. Čunovo až také humánne nie je. Dodnes to vyvoláva problémy predovšetkým na maďarskej strane v regióne Szigetköz, lebo je tam staré koryto Dunaja,“ uviedol pre TASR Csáky s tým, že vodné dielo vníma aj v súčasnosti skepticky.
Podľa českého historika Jana Rychlíka počas sporu o SVDGN sa v roku 1992 stal precedens, ktorý v dejinách diplomacie nemá obdoby. Česká a Slovenská Federatívna Republika (ČSFR) a Maďarsko súhlasili s tým, že spor sa dostane pred Medzinárodný súdny dvor (MSD) do Haagu. Sprostredkovateľom bolo Európske spoločenstvo (ES), predchodca EÚ. „Podmienkou tribunálu bolo, aby sa obe strany zdržali nezvratných krokov. V praxi to znamenalo, že Maďarsko prestane zasypávať výkop pod Nagymarosom a ČSFR prestane pod Bratislavou prehradzovať Dunaj,“ povedal pre TASR Rychlík. Dohodu odobrila federálna vláda, keď napokon rozhodol hlas premiéra Jana Stráského.
„Premiér Mečiar sa domnieval, že existencia ČSFR mu dáva oporu v záležitosti Gabčíkova. Slovenská strana pokračovala v stavebnej činnosti a napokon aj Dunaj prehradila. ČSFR bola nútená oznámiť Maďarsku a ES, že síce prijíma podmienky Medzinárodného súdneho dvora, no nie je schopná ich naplniť,“ dodal Rychlík.
Maďarsko potom po diplomatických linkách upokojovalo Nemecko, ktoré mu naznačilo, že po rozdelení federácie Slovensko v tejto kauze nebude mať podporu Českej republiky, ktorá sa vyviaže zo všetkých záväzkov súvisiacich s vodným dielom. „Mečiar počítal v tejto kauze s podporou Českej republiky a týmto dostal diplomatický kopanec,“ poznamenal český historik.
Spor napokon navždy ostal vo verbálnej rovine a iné pokračovanie ani nehrozilo. „Nemalo zmysel, aby kvôli jednej priehrade na Dunaji vypukla stredoeurópska vojna. Taký konflikt si žiadna zo strán nemohla dovoliť,“ dodal Rychlík s tým, že v konečnom dôsledku to bol pre Slovensko diplomatický úspech. „Aj vtedy bolo jasné, že keď je už raz Dunaj prehradený, tak sa na ňom nič búrať nebude,“ uzavrel historik.
NAJČÍTANEJŠIE
NAJNOVŠIE
TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU
31.2°C
Pondelok 
Utorok 
Streda 
Streda 
FOTO DŇA
.jpg)
