Môj profil 
Predplatné
Jesenná notifikácia Eurostatu zvýšila údaje slovenského dlhu a deficitu. Podľa jarnej notifikácie bol dlh tesne pod 49 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo by znamenalo úroveň pod sankčnými pásmami dlhovej brzdy. Vlaňajší schodok verejných financií skončil na úrovni 1,06 % HDP, vyššie ako pôvodne rozpočtovaný deficit (0,8 % HDP), ako aj jarná notifikácia (0,7 % HDP).
“Aktuálna revízia dostala Slovensko bližšie na cestu vedúcu ku krajinám s problémovými verejnými financiami. Revízia nakoniec potvrdila významnejšie zhoršenie bilancie verejných financií Slovenska, spolu s revíziou HDP až o 0,36 % HDP, čo znamenalo po Veľkej Británii druhú najvýznamnejšiu revíziu v smere zhoršenia bilancie spomedzi všetkých krajín EÚ,” konštatuje analytik banky Ľubomír Koršňák.
Slovensku sa tak už nepodarilo vylepšiť historicky najnižší deficit z roku 2017. “Vlani sa pritom Slovensko zaradilo do horšej polovice krajín EÚ, či už z pohľadu výšky deficitu, tak aj jej zmeny. Horšiu bilanciu zaznamenalo len sedem z 28 krajín EÚ,” doplnil Koršňák.
Aktuálny vývoj verejných financií pritom naznačuje, že verejné financie sa nezlepšili ani v tomto roku a vyrovnané hospodárenie je už len utópiou. V nasledujúcich rokoch návrh rozpočtu počíta s deficitmi, hospodáriť vyrovnane by mal štát až v rokoch 2021 – 2022. “Pre dosiahnutie tohto cieľa je však potrebné ešte nájsť dodatočné zdroje v objeme 0,75 % HDP v roku 2021 a 1,15 % HDP v roku 2022. Návrh rozpočtu naďalej atakujú predvolebné opatrenia, ktoré do parlamentu predkladajú poslanci,” vyčíslil analytik banky.
Podľa analytikov banky je tak pravdepodobný scenár, podľa ktorého Slovensko ani v budúcom roku nebude schopné dodržať rozpočtom stanovený deficit. Preto predpokladajú, že v tomto i v budúcom roku by mohol presiahnuť jedno percento HDP.
“Ďalšej konsolidácii už na rozdiel od predchádzajúcich rokov nepomáha silný ekonomický rast. Bohužiaľ, slovenské vlády v minulých rokoch, na rozdiel od viacerých iných krajín EÚ, nevyužili ekonomicky priaznivé roky na významnejšiu konsolidáciu verejných financií,” podotkol Koršňák.
Budúcu vládu tak čaká séria ťažkých rozhodnutí v tejto oblasti. Hoci priestor na domáci fiškálny impulz je výrazne obmedzený, ekonomika by sa aj napriek tomu predsa len mohla v nasledujúcich rokoch dočkať podpory zo strany verejných rozpočtov. Či už v podobe dočerpávania eurofondov, tak aj nepriamo cez významný fiškálny impulz ostatných krajín EÚ, najmä Nemecka,” dodal Koršňák.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
