“Platí to tak v materiálnej sfére, ako aj v duchovnej. Žiaľ, je vidieť aj to, že ľudia, akoby nevedeli spájať to, čo je dobré z minulosti, s tým, čo sa nám v dobrom ponúka zo súčastnosti. A tak sa stáva, že mnohí presadzujú len to, čo sa ‘nosí’ a je modernejšie, a iní často zachádzajú až do ‘extrémneho konzervativizmu’, ” konštatuje vladyka.
Dodáva, že je nutné poukázať na “extrémy postmodernizmu” a vyvarovať sa im, ale nedajú sa prehliadať ani postoje kresťanov, ktorí vo všetkom, čo je nové vidia poblúdenie a herézu. Vladyka pripúšťa, že treba citlivo odmietať uvoľnené postoje voči katolíckej vierouke a morálke, na druhej strane ale netreba hneď vstúpiť do boja proti “vlastným”, lebo to ničí cirkev.
Podľa vladyku je preto potrebné prosiť o ducha múdrosti a rozumu, aby veriaci svojou “horlivosťou” za tradíciu cirkvi nezničili to, čo je aj v súčasnom snažení o vieru dobré.
“Diabol totiž vie škaredo zneužiť aj naše dobre mienené postoje na liturgickom, či teologickom a pastoračnom poli proti nám samotným i proti viere človeka. Preto všetko čo sa vymyká bežnému rešpektu voči aktuálnym cirkevným nariadeniam, môže veľmi ublížiť nášmu smerovaniu za Kristom. Toto platí zvlášť o niektorých tendenciách návratu k starobylým zvykom, ktoré nie sú ‘dogmou’, ale často iba ‘nostalgiou’ za bývalými ‘lepšími časmi’, ktoré také ani nemuseli byť z hľadiska vtedajšieho veriaceho,” ozrejmuje a dodáva:
“Niet nad našu úprimnú snahu priblížiť sa k Bohu a nevzdialiť sa príliš od problému viery súčasného človeka. To sa nedá tým, že sa vrátime do minulosti, ale predovšetkým sa to dá zohľadnením toho, čo sme zdedili na poli viery a vložením sa do toho, čo od nás Boh cez potrebu súčasného človeka očakáva.”
Dodáva, že je jasné, že nesmierne zvoľňovať z cirkevnej disciplíny, lebo nám nezostane nič. Netreba však ani nútiť k sprísneniu veci tých veriacich, ktorí to nedokážu, lebo sa môže stať, že sa vzdajú aj toho, čo im z viery ešte zostalo.
Vladyka upozorňuje, že je potrebné dať si veľký pozor na to, aby sme svojimi vlastnými predstavami nechceli všetkých uviesť do “vlastného” poriadku, ktorý môže byť kontraproduktívny z hľadiska úprimnosti vo viere, lebo to môže byť iba “záľuba” niektorých .
“Preto treba vnímať to, že dnes diabol ničí cirkev často cez extrémy, či už postmoderného charakteru, alebo aj cez neposlušnosť akéhosi návratu k ‘minulosti’, ktorá už nie je možná v tých intenciách, aké boli kedysi. Všetko dobro vychádza z vnútra človeka ktorý, ak je pokorný, vie nájsť aj zlatú strednú cestu a hľadá aktuálne riešenia, ktoré sú založené aj na skúsenostiach z minulosti, aj na prostriedkoch zo súčastnosti,” dodáva v závere a vyzýva k obnove túžby po Bohu.
Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.
Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.