Hollande, ktorý bol vo funkcii v rokoch 2012 až 2017, má s Putinom bohaté skúsenosti z prvej ruky. Spolu s bývalou nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou viedol rokovania s ruským lídrom v rámci tzv. normandského formátu v roku 2014 po tom, ako Moskva anektovala Krym od Ukrajiny a podporovala proruských separatistov v regióne Donbas.

Tieto snahy o dialóg sa však ukázali ako neplodné, čo Putina odhalilo ako vodcu, ktorý rozumie len sile, a spochybnilo všetky neskoršie pokusy o rozhovory – vrátane kontroverzného samostatného úsilia vedeného súčasným francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, povedal Hollande v rozhovore vo svojej parížskej kancelárii.

“On [Putin] je radikálne racionálny človek, alebo racionálne radikálny človek, ako chcete,” povedal bývalý francúzsky líder na otázku, či by sa Putin mohol snažiť rozšíriť konflikt aj mimo Ukrajiny. “Má svoje vlastné uvažovanie a v tomto rámci je pripravený použiť silu. Je schopný pochopiť iba dynamiku sily, ktorú sme schopní proti nemu nastaviť.”

Pred ročným výročím ruskej invázie na Ukrajinu, ktoré pripadá na 24. februára, Hollande dodal, že Putin sa bude snažiť “upevniť svoje zisky s cieľom stabilizovať konflikt a dúfať, že verejná mienka sa unaví a že Európania sa budú obávať eskalácie, aby v tejto fáze nastolili perspektívu rokovaní”.

Ale na rozdiel od obdobia, keď bol pri moci a rozhovory s Putinom viedli Paríž a Berlín, tentoraz úloha sprostredkovateľa pravdepodobne pripadne Turecku alebo Číne – “čo nikoho nepoteší,” povedal Hollande.

Macron, ktorý pôsobil ako Hollandov minister hospodárstva pred tým, ako opustil jeho vládu a v roku 2017 vyhral prezidentské voľby, sa pokúsil o vlastnú diplomaciu s Ruskom a s Putinom absolvoval množstvo rozhovorov medzi štyrmi očami pred inváziou na Ukrajinu aj po nej.

Tieto kontakty však nepriniesli žiadne jasné výsledky, čo vyvolalo kritiku zo strany Ukrajiny a východoeurópskych krajín, ktoré sa tiež ohradili proti Macronovým slovám, že Rusko bude po skončení vojny požadovať “bezpečnostné záruky”.

Hollande sa zastavil pri kritike svojho nástupcu v súvislosti s Putinovým oslovením. Podľa neho malo zmysel hovoriť s Putinom pred inváziou, aby ho “pripravil o akékoľvek argumenty alebo zámienky”. Ale po “krátkom období neistoty” po invázii sa “otázka o užitočnosti dialógu, žiaľ, vyriešila”.

Frustrácia z vedenia alebo jeho nedostatku zo strany Francúzska a Nemecka počas vojny na Ukrajine posilnila argumenty, že moc v Európe sa presúva na východ do rúk krajín, ako je Poľsko, ktoré Ukrajinu podporujú najúprimnejšie.

Hollanda to však nepresvedčilo a tvrdil, že severné a východné krajiny si na vlastné riziko hádžu karty so Spojenými štátmi. “Tieto krajiny, v podstate Pobaltie, Škandinávia, sú v podstate naviazané na Spojené štáty. Americkú ochranu vnímajú ako štít.”

“Až do dnešného dňa,” pokračoval, americký prezident Joe Biden preukázal “príkladnú solidaritu a dokonale splnil svoju úlohu v transatlantickej aliancii. Budú však zajtra, keď bude iný americký prezident a Kongres bude viac izolacionistický alebo aspoň menej nadšený pre výdavky, Spojené štáty zastávať rovnaký postoj?”

“Musíme našich partnerov presvedčiť, že Európska únia je o zásadách a politických hodnotách. Nemali by sme sa od nich odchyľovať, ale partnerstvo môže ponúknuť aj cenné a pevné bezpečnostné záruky,” dodal Hollande.

Hádzanie tieňa

Hollande bol počas svojho pôsobenia vo funkcii jedným z najnepopulárnejších francúzskych prezidentov, pričom jeho ratingy sa pohybovali v nízkom jednocifernom čísle. Po odchode z Elyzejského paláca však zažil akési oživenie a v súčasnosti je druhým najpopulárnejším politikom v krajine po bývalom premiérovi Edouardovi Philippovi, o päť miest pred Macronom – v súlade s príslovím, že Francúzi majú radšej svojich lídrov, keď sú bezpečne mimo úradu.

Jeho pôsobenie v úrade bolo poznačené krízami. Okrem neúspešnej diplomacie v súvislosti s Ukrajinou Hollande viedol reakciu Francúzska na sériu teroristických útokov, spolu s Merkelovou predsedal európskej kríze štátneho dlhu a čelil masovým pouličným protestom proti reformám v oblasti zamestnanosti.

Pokiaľ ide o posledný bod, Macron teraz pociťuje časť horúčavy, ktorú Hollande pociťoval počas posledných mesiacov svojho prezidentovania. Viac ako milión francúzskych občanov sa zapojilo do pochodov proti plánovanej reforme dôchodkového systému a plánujú sa ďalšie štrajky. Hollande kritizoval plány reformy, ktorá by zvýšila vek odchodu do dôchodku na 64 rokov, ako zle naplánované.

“Vybral si prezident správny čas? Vzhľadom na sled kríz a pri zvýšenej inflácii chcú byť Francúzi upokojení. Navrhla vláda správnu reformu? Ani ja si to nemyslím – vnímajú ju ako nespravodlivú a brutálnu,” povedal Hollande. “Ale teraz, keď sa spustil parlamentný proces, bude musieť exekutíva nájsť kompromis alebo riskovať, že pôjde až na doraz a zvýši hladinu hnevu.”

Výrazným rozdielom medzi ním a Macronom je kvalita francúzsko-nemeckých vzťahov. Zatiaľ čo Hollande a Merkelová sa usilovali prezentovať istú formu politického priateľstva, za Macrona sa obe strany očividne rozchádzajú – čo bývalého vrchného veliteľa podnietilo k starostlivo formulovanému varovaniu.

“V týchto chvíľach, keď sa všetko nanovo definuje, je francúzsko-nemecký pár nevyhnutným jadrom, ktoré zabezpečuje súdržnosť EÚ. Je však potrebné nanovo definovať prínos oboch strán a stanoviť nové ciele – vrátane európskej obrany,” povedal Hollande.

“Nejde o to, aby sme sa častejšie stretávali alebo hovorili otvorenejšie, ale o zohľadnenie novej situácie, pretože ak sa táto práca nevykoná a ak tento politický základ nebude bezpečný a ak budú pretrvávať nedorozumenia, nebudeme mať len bilaterálne nezhody medzi Francúzskom a Nemeckom, ale Európsku úniu v slepej uličke,” povedal a dodal, že “dúfa”, že nedávny francúzsko-nemecký samit “vyjasnil nedorozumenia”.

Líder socialistov mal pre Macrona aj niekoľko vybraných slov v súvislosti so spôsobom, akým sa snaží zjednotiť Európanov okolo ráznej reakcie na Bidenov zákon o znížení inflácie (IRA), ktorý ponúka veľké dotácie americkému zelenému priemyslu. Viaceré krajiny EÚ sa postavili proti plánom, ktorými sa oháňa Paríž, vytvoriť “Buy European Act” a získať nové peniaze na podporu priemyselných odvetví EÚ.

Macron a holandský premiér Mark Rutte sa v pondelok na spoločnej tlačovej konferencii dohodli, že sa na reakcii EÚ nezhodnú.

“Na IRA Francúzsko zisťuje, že jeho partneri sú väčšinou liberálne vlády. Keď poviete Holanďanom alebo Škandinávcom, že počujú o priamej pomoci [pre podniky], počujú niečo, čo je v rozpore nielen s duchom, ale aj literou zmlúv,” povedal Hollande.

Ďalším problémom, ktorý v poslednom čase otriasa európskou politikou, je korupčný škandál Qatargate, v ktorom sú súčasní a bývalí poslanci Európskeho parlamentu, ako aj lobisti obvinení z brania peňazí výmenou za ovplyvňovanie práce Európskeho parlamentu v prospech Kataru a Maroka.

Hollande pripomenul, že jeho vlastnú administratívu zasiahol škandál, keď sa zistilo, že jeho minister pre rozpočet klamal o švajčiarskych bankových účtoch, ktoré nezverejnil pred daňovými úradmi. Škandál viedol Hollanda k zriadeniu Haute autorité pour la transparence de la vie publique – nezávislého orgánu, ktorý vykonáva audit verejných činiteľov a má právomoc postúpiť akékoľvek pochybenia prokurátorovi.

Podľa Hollanda je teraz vhodný čas, aby EÚ nasledovala tento príklad a zriadila vlastný nezávislý etický orgán.

“Myslím si, že je to dobrá inštitúcia, ktorá by mala v Bruseli zohrávať svoju úlohu,” povedal. “Niektoré krajiny budú úplne za, pretože integrita a transparentnosť sú súčasťou ich základných hodnôt. Iné, ako napríklad Poľsko a Maďarsko, v tom budú vidieť výzvu pre svoju suverenitu.”