Kým na Slovensku máme oficiálne stále len tie dve staré, nemoderné pohlavia, vo vyspelých demokratických krajinách sú v tomto už oveľa ďalej. Napríklad v Spojených štátoch ich majú až 50 a rovnako veľa ich bývalo vo Veľkej Británii, kým do ponuky nepridali ďalších 21 pohlaví, medzi ktorými sú aj naozajstné bizarné zvrátenosti ako sú napríklad archaické možnosti muž či žena.
Keby ste pod dojmom tejto informácie zneisteli, že čo vlastne ste, tu máte kompletný ponukový list. Výber je veľký, iste si aj vy vyberiete. A navyše je to všetko celkom zdarma, bez príplatku!
Pravda, s výberom pohlavia sú občas spojené aj problémy. V USA napríklad teraz federálne úrady vyšetrujú miestnu atletickú asociáciu v štáte Connecticut za to, že dovoľuje chlapcom súťažiť v dievčenských súťažiach (zdroj TU). Prišla im totiž sťažnosť na to, že asociácia umožňuje stredoškolským športovcom a športovkyniam sa rozhodnúť, či budú súťažiť medzi dievčatami alebo chlapcami nie na základe biologického pohlavia, ale na základe ich subjektívnej identifikácie s niektorým pohlavím.
A keďže mnohí chlapci sa vyhlásili za dievčatá a začali súťažiť s dievčatami, v ženských bežeckých aj technických atletických disciplínach začali dominovať biologickí chlapci. Spomína sa napríklad chlapec, ktorý prekonal desať dievčenských bežeckých rekordov. Napokon dievčatá na túto skutočnosť podali sťažnosť tvrdiac, že tu ide o porušenie federálneho zákona, v ktorom sa hovorí aj o zákaze diskriminácie.
Zdá sa, že úrady sa priklonili na ich stranu. Začalo sa vyšetrovanie a stanovisko kompetentných federálnych úradov je také, že ak by študentská športová asociácia nemala úplne obmedziť účasť mužov v ženských súťažiach, potom by mohla postupovať podľa federálnych pravidiel, podľa ktorých by sa od biologických mužov mala vyžadovať aplikácia hormónov potláčajúcich testosterón najmenej rok pred súťažením v ženskom športe.
Je tu však zaujímavá vec: vidíme, že sa tu operuje s pojmom „biologické pohlavie“. Ktosi tu teda ponechal aj zadné dvierka, aby sa komunikácia nestratila vo vesmírnych hlbinách abstraktna. Vo svete, kde je pohlavie vyhlásené za čosi, čo nie je dané biologicky, popri slovách popisujúcich novú, demokratickú realitu, je predsa len výhodné mať ešte aj slová, ktoré popisujú skutočnosť, tú biologickú.
Tento pojem „biologické pohlavie“ je veľmi praktický, jeho používanie by mnoho vecí zjednodušilo. Napríklad formuláre: Keď jedného dňa aj u nás bude 71 druhov pohlaví, nebudeme musieť mať vo formulári 71 okienok, ale budú stačiť dve a otázka: „Aké je vaše biologické pohlavie?“
A nemusíme ostať len pri pohlaví: niektorí ľudia v demokratických krajinách sa totiž už neobmedzujú len na ľudský druh, ale cítia sa byť napríklad psami, či mačkami. Na Slovensku je to pre mnohých zadubencov nepochopiteľné, ale našťastie máme aj poslancov za stranu SaS, ktorí bojujú aj za práva týchto ľudí (píšeme o tom napríklad TU). A teraz si predstavte, koľko kolóniek bude musieť byť na formulároch pre homáre, antilopy a kapybary, keď budeme chcieť ostať korektní voči našim spoluobčanom s odlišným cítením. Našťastie sa tento problém dá rafinovane obísť uvedením iba jednej kolónky: „biologický človek“. A pod tým by mohlo byť okienko, kde by dotyčný presne rozpísal a prípadne nakreslil všetky svoje nebiologické zvláštnosti a v prípade nedostatku miesta by to prípadne mohol priložiť v osobitnej prílohe aj s citáciami z atlasu zvierat alebo chovateľskej príručky.
A podobne by sa dalo pokračovať aj ďalej: napríklad v otázke veku. Veď ak sa človek cíti presne na 2, 6359 alebo 14 758 657 287 rokov, prečo by mal napísať, že má 25? To je veľmi diskriminujúce. Ale keď sa ho opýtajú na biologický vek, to bude celkom iné. Alebo bydlisko či miesto narodenia: pre človeka, ktorý sa duševne cíti byť rodákom a obyvateľom Andromédy, je veľmi frustrujúce do kolónky bydlisko a miesto narodenia stále písať Čučoriedková 14 a Orechová Potôň. Zato ak sa ho opýtate na biologické bydlisko a biologické miesto narodenia, tam môže s ľahkým srdcom napísať presne to, po čom oficiálne miesta túžia. A pod tým by mohlo byť opäť okienko, kde by dotyčný vyventiloval všetko, čo úrady či iné odborné inštitúcie o ňom potrebujú vedieť. No nebolo by to praktické?
Ivan Lehotský