Ide o prvú štúdiu, ktorá je zameraná na celú populáciu a s ktorej pomocou boli identifikované špecifické črevné baktérie. Práve tie sú totiž schopné produkovať neuroaktívne zložky. O tomto pokrokovom výskume informoval vedecký portál neurosciencenews.com.
Štúdia vedcov je založená na kombinácii dát z vyšetrenia stolice s diagnózou depresie, ktorú určil všeobecný lekár.
Prieskumu sa zúčastnilo celkom 1054 jedincov, ktorí sú účastníkmi projektu Flámska črevná flóra (Flemish Gut Flora Project).
Vedci počas svojho prieskumu objavili špecifické skupiny mikroorganizmov, ktoré pozitívne alebo negatívne súviseli s duševným zdravím. Ďalej zistili, že u jedincov trpiacich depresiou neustále chýbali dva rody baktérií, konkrétne Coprococcus a Dialister, a to bez ohľadu na liečbu antidepresívami.
“Súvislosť medzi črevným mikrobiálnym metabolizmom a duševným zdravím je kontroverzná téma mikrobiálneho výskumu. Predstava, že mikrobiálne metabolity môžu ovplyvňovať mozog, a teda aj správanie a pocity, je veľmi zaujímavá. Avšak vzájomná súvislosť mikrobiomu (nový ľudský orgán zložený z biliónov baktérií, pozn. red.) a mozgu sa skúmala prevažne na zvieratách a výskum na ľuďoch tak zaostával. V našej štúdii zameranej na populáciu sme identifikovali niekoľko skupín baktérií, ktoré sa líšili podľa ľudskej depresie a kvality života celej populácie,” vysvetlil profesor Jeroen Raevs.
Autori štúdie ďalej vytvorili výpočtovú techniku, ktorá umožňuje identifikáciu črevných baktérií, ktoré sa eventuálne mohli vzájomne ovplyvňovať s ľudským nervovým systémom.
Vedci preskúmali genómy s viac ako 500 baktériami, konkrétne ich schopnosť produkovať súbor neuroaktývnych zložiek. Na základe týchto informácií vedci zostavili prvý katalóg neuroaktivity črevných baktérií. Zároveň sa zistilo, že rad baktérií nesie širokú škálu týchto funkcií.
Dané zistenie je výsledkom bioinformatiky analýzy a musí byť experimentálne potvrdené. Avšak realizovaný prieskum pomôže nasmerovať a urýchliť budúci výskum súvislostí mikrobiomu a ľudského mozgu.