Môj profil 
Predplatné
Magdalena Frazer z Uppsalskej univerzity (Švédsko) a jej kolegovia, ktorí sa už niekoľko rokov zaoberajú genetickou históriou Európy od konca doby kamennej, našli jednoduché vysvetlenie pre to, čím tieto záhadné stavby v skutočnosti boli. Stalo sa tak, keď skúmali pozostatky, ktoré boli nájdené v blízkosti troch megalitov v Írsku a na švédskom ostrove Gotland.
Vedcom sa podarilo úspešne extrahovať fragmenty DNA a predbežne obnoviť verzie genómov asi dvoch desiatok starých Európanov, z ktorých väčšina boli muži. Všetci boli pochovaní vnútri dolmenov, a to asi pred 3600-3500 pr.n.l. Vedci tvrdia, že patrili k niekoľkým generáciám prvých poľnohospodárov v Európe.
Ukázalo sa, že všetci poľnohospodári mužského pohlavia, ktorí boli pochovaní vnútri a okolo dolmenov, boli priami príbuzní. To isté potom platilo aj pre ženy pochované s nimi – otcovská časť ich DNA sa v mnohých ohľadoch zhodovala, zatiaľ čo materská časť bola často odlišná.
To všetko teda naznačuje, že boli členmi jednej veľkej rodiny, v ktorej dedičnosť prešla mužskou líniou. Podobné väzby, aj keď trochu slabšie, vedci odhalili aj medzi starovekými Írmi, ktorí boli pochovaní v susedných megalitických stavbách. Vedci uvádzajú, že toto zistenie naznačuje, že keď bola rodina rozdelená, tak si jej časti medzi sebou udržiavali úzke vzťahy.
Zaujímavé však je, že z genetického hľadiska boli všetci títo “stavitelia“ megalitov z Írska a Gotlande bližšie podobným skupinám ľudí zo Španielska ako k miestnym lovcom–zberateľom a “kontinentálnym“ populáciám prvých európskych poľnohospodárov.
Vedci sa domnievajú, že to znamená, že sa tieto tradície, rovnako ako samotné kmene starých Európanov, šírili prevažne po mori, nie cez migračné pozemné cesty.
