Vedci zistili, ako vznikli ľady Antarktídy

Londýn 25. novembra 2021 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)

Spojením geologických a paleoklimatologických údajov vytvorili vedci model vývoja dynamiky oceánov. Výsledky ukázali, že tektonický posun, ku ktorému došlo pred 34 miliónmi rokov, viedol k vážnej reorganizácii prúdov v južnom oceáne, čo spôsobilo prudké ochladenie v oblasti Antarktídy. Článok bol uverejnený v časopise Nature Communications

Posledné pozemné mosty spájajúce Antarktídu s okolitými kontinentmi, Austráliou a Južnou Amerikou, sa prerušili asi pred 34 miliónmi rokov, keď tektonické pohyby izolovali polárny kontinent od ostatných pevnín. Na otázku, prečo sa potom v Antarktíde výrazne ochladilo a ľadová pokrývka začala narastať, doteraz nemali vedci jednoznačnú odpoveď.

Simulácie oceánskej cirkulácie s vysokým rozlíšením vykonané výskumníkmi v Spojenom kráľovstve, Holandsku, Austrálii, Nemecku a Nórsku ukázali, že príčinou mohlo byť prehĺbenie námorných ciest v južnom oceáne o niekoľko sto metrov, ku ktorému došlo pred 34 miliónmi rokov. To viedlo k prudkému ochladeniu povrchových vôd a vytvoreniu cirkumpolárneho prúdu okolo Antarktídy, ktorý neumožňuje subpolárnym gyrom prenášať teplé povrchové vody na pobreží kontinentu.

Spolu s poklesom koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére, ku ktorému v tomto období došlo, zohrali tektonické udalosti rozhodujúcu úlohu v prvom zaľadnení Antarktídy a globálnej zmene klímy, domnievajú sa autori. V dôsledku toho sa začali tvoriť ľadové príkrovy nielen na Antarktíde, ale aj v iných častiach planéty, ktorá vstúpila do ľadovej fázy.

Vedci sa už skôr pokúšali posúdiť úlohu prehlbovania cirkumpolárnych morských ciest pri tvorbe antarktických ľadových príkrovov v porovnaní s poklesom množstva skleníkových plynov v atmosfére, ale ukázalo sa, že oba faktory spolu úzko súvisia.

„V tomto článku ukazujeme, že je dôležité vziať do úvahy ako atmosférické podmienky, tak súvisiace geografické dáta z minulosti, aby sme úspešne modelovali meniacu sa klímu,“ povedala spoluautorka výskumu, doktorka Katharina Hochmuthová, vedecká pracovníčka Medzinárodného programu skúmania oceánu (IODP), ktorej slová uvádza tlačová správa Univerzity v Leicestri vo Veľkej Británii. Zmena hĺbky oceánskych úžin o 600 metrov môže spôsobiť prudký pokles teploty na pobreží a v dôsledku toho viesť k vytvoreniu antarktického ľadového príkrovu.

Autori sa domnievajú, že sa im vďaka zvýšeniu úrovne detailov vo svojich simuláciách podarilo nájsť odpoveď na dávnu otázku o vzniku ľadu na Antarktíde.

„Prekvapilo ma, aké vysoké rozlíšenie je v modeli oceánu,“ hovorí prvá autorka článku, doktorka Isabel Sauermilchová z Tasmánskej univerzity a Univerzity v Utrechte. „Tieto modely sú citlivé na minimálne zmeny hĺbky vodnej cesty a reagujú úplne inak ako ich náprotivky s nízkym rozlíšením. Okrem toho berú do úvahy miestne víry – turbulentné oceánske prúdy s priemerom menším ako sto kilometrov, ktoré majú rozhodujúci význam pre presné rozloženie teploty v Južnom oceáne.“

Vedci sa domnievajú, že je potrebné vykonať vhodné úpravy globálnych klimatických modelov, ktoré odborníci v súčasnosti používajú na predpovedanie klimatických zmien na planéte