Informácie o objave, ktorý prepisuje históriu ľudskej evolúcie, zverejnil portál Science Alert.
Skamenenú lebku DNH 134 našli v roku 2015 v sedimentoch afrického jaskynného komplexu Drimolen, ktorý sa nachádza na mieste zvanom Kolíska ľudstva (z anglického originálu Cradle of Humankind, 50 km od Johannesburgu v Juhoafrickej republike).
Vedci použili niekoľko datovacích metód, vrátane metódy urán/olovo, elektrónovej spinovej rezonancie, paleomagnetiky a tak dokázali stanoviť veľmi úzke časové rozmedzie, teda 1,95 – 2,04 miliónov rokov, pre hlavné sedimenty Drimolenu a všetky zvyšky, ktoré sú tam obsiahnuté.
Nález potvrdzuje africkú hypotézu o pôvode človeka, podľa ktorej ľudia anatomicky moderného typu pochádzajú z Afriky, nie z Ázie. Presné miesto ich výskytu nemusí byť na východe Afriky, ako si mnohí odborníci myslia, ale v inej časti kontinentu, možno v regióne Južnej Afriky.
Komplex Drimolen otvorili v roku 1992 a stal sa slávnym vďaka objavu pozostatkov ďalšieho člena rodu Homo (parantropus robustný). Ide o druh vyhynutého hominida, žijúceho v staršom pleistocéne, pred 2 – 1,5 miliónmi rokov na území dnešnej Juhoafrickej republiky.
Vlani v júli vedci z Archeologického centra Yogyakarta v blízkosti rieky Glogah v oblasti Bumiyu v Strednej Jáve objavili skameneliny človeka vzpriameného (Homo erectus), ktoré sú o 300 000 rokov staršie ako najstaršie archaické ľudské skameneliny, aké kedy v Indonézii našli.
“Práve sme dokončili náš výskum tohto nálezu s naším tímom, ktorý sa skladá z 10 odborníkov na archaických ľudí, odborníkov na artefakty, geológov, paleontológov, IT grafikov a ďalších vedcov,“ citoval The Jakarta Post vedúceho tímu.
Skupina archeológov odhaduje, že vek nájdených pozostatkov je asi 1,8 miliónov rokov, čiže o 300 000 rokov viac ako fosílie Sangirans, ktorých vek je odhadovaný na 1,5 milióna rokov a až doteraz boli považované za najstaršie v Indonézii.





















