„Diaľničný úsek Lietavská Lúčka – Dubná Skala je pre tento región a pre celé Slovensko doslova požehnaním. Ak pod Strečnom každý deň prechádza 20.000 vozidiel, z toho štvrtina nákladných, tak si všetci vieme predstaviť, aká to bude obrovská úľava pre tento región a pre ľudí, ktorí tadiaľ cestujú,“ uviedol vo svojom príhovore Fico.
Minister Ráž predpokladá, že tunel sa podarí v pondelok sprejazdniť najneskôr o 19.00 h.
„Možno to bude aj skôr, ale bude treba odpratať všetku techniku, ktorá slúži k slávnostnému otvoreniu. Pevne verím, že dnes od večerných hodín bude tunel sprejazdnený,“ poznamenal Ráž.
Pripomenul, že odovzdaním tunela Višňové stúpne aj využívanie úseku Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka.
„Tunely Ovčiarsko a Žilina málokto využíval a až teraz pri otvorení Višňového ich stavba nadobudne zmysel. Celkových 25 kilometrov diaľnice výrazne pomôže a skráti cestu popod Strečno,“ zdôraznil Ráž.
Generálny riaditeľ NDS Filip Macháček upozornil, že nový diaľničný úsek bude štandardne spoplatnený a v tuneli Višňové bude maximálna povolená rýchlosť 100 kilometrov za hodinu.
„Minimálne 80 percent tranzitu cez Strečno sa dostane sem do tunela a budú to desiatky tisíc vozidiel. Tie dáta, samozrejme, poskytneme a budeme poskytovať aj v relatívne krátkom čase a po nejakých dvoch – troch mesiacoch už úplne presné,“ skonštatoval Macháček.
Prieskumná štôlňa najdlhšieho slovenského tunela sa začala raziť ešte v roku 1998 a prerazili ju s dvojročným oneskorením v septembri 2002. Samotná výstavba tunela sa však začala až o 12 rokov neskôr. Úsek D1 s tunelom Višňové začalo pôvodne stavať združenie firiem Salini Impregilo a Dúha, s ktorým však Národná diaľničná spoločnosť v marci 2019 ukončila zmluvu. Verejnú súťaž na dostavbu diela vyhrala stavebná firma Skanska.
Tunel Višňové má celkovú dĺžku 7,5 kilometra a ide o najdlhší tunel na Slovensku. Celý diaľničný úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala vrátane tunela má 13,5 kilometra. Úsek je súčasťou plánovaného komplexného prepojenia Bratislavy a Košíc.
Viskupič: Otvorenie tunela Višňové po 27 rokoch je obžalobou všetkých vlád
Otvorenie diaľničného tunela Višňové po 27 rokoch čakania je dobrá správa pre občanov a zároveň veľké memento hlavne pre politikov. „Je totiž obžalobou všetkých vlád vrátane aktuálnej z oboch strán politického spektra,“ informoval o tom v pondelok (22. 12.) na sociálnej sieti poslanec Národnej rady (NR) SR Marián Viskupič (SaS).
„Projekt tunela Višňové, ktorý začal koncom deväťdesiatych rokov, sprevádzali takmer tri celé dekády meškaní, množstvo nejasností či výmeny zhotoviteľov. To všetko malo vplyv aj na predraženie celého projektu,“ upozornil poslanec. Takmer každý krok podľa neho sprevádzali improvizácie, podozrenia z korupcie a politické zásahy. Súdne spory aj arbitráže stále prebiehajú a platiť budú zasa raz daňoví poplatníci, podotkol.
„Višňové sa stalo učebnicovým príkladom, ako sa veľké verejné projekty (ne)majú robiť. Tunel Višňové by mal byť pre súčasnú a aj každú budúcu vládu jasným varovaním a ponaučením, že infraštruktúra sa musí plánovať s rozvahou, riadiť profesionálne, stavať rýchlejšie, efektívnejšie a hlavne hospodárnejšie,“ uviedol Viskupič. Dodal, že investície do verejnej infraštruktúry nesmú byť pamätníkom štátnej neschopnosti, ale mali by byť vizitkou efektivity.
Poslankyňa NR SR a predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová informovala, že otvorenie tunela Višňové je možné napriek strane Smer-SD a podľa nej boli kľúčové rozhodnutia predošlej vlády. „Otvorenie tunela je skvelou správou pre všetkých motoristov a najmä obyvateľov žilinského regiónu, ktorí celé roky stáli v zápchach pri každodenných cestách do práce či do školy,“ zareagovala v tlačovej správe Remišová.
„Práve otvorený tunel bol dostavaný vďaka zmluve na stavbu tunela pripravenej a podpísanej za vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera, ktorých bola strana Za ľudí súčasťou, a zmluve na technologické vybavenie pripravenej za našej vlády a podpísanej za vlády Ľudovíta Ódora,“ pripomenula poslankyňa. Tieto zmluvy boli podľa nej dobre pripravené a doviedli stavbu po desiatkach rokov prieťahov k dokončeniu.
„Naopak, vlády Roberta Fica a Petra Pellegriniho svojou neschopnosťou stavbu tunela Višňové viackrát potopili. Ostali po nich len nekonečné súdne spory a stovky miliónov eur vyhodených do vzduchu,“ poznamenala Remišová. Stavba podľa nej dopadla po predošlom zhotoviteľovi, ktorý práce nedokončil, nevyplatenými dodávateľmi, často menšími firmami či živnostníkmi, a obrovským meškaním prác. Pripomenula, že predošlý zhotoviteľ zastavil práce, začali sa súdne spory a na stavbe ostal rozrobený tunel. Ako dodala, opravovať takúto zložitú stavbu po inom dodávateľovi, navyše s niekoľkoročnou prestávkou, bolo extrémne náročné.
Výberová chronológia výstavby tunela Višňové
Národná diaľničná spoločnosť (NDS) v pondelok odovzdala do užívania nový úsek diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové. Slávnostnú pásku pri západnom portáli tunela prestrihli spoločne s predstaviteľmi NDS a dodávateľa premiér Robert Fico (Smer-SD) a minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD). Tunel Višňové, ktorého výstavba trvala s niekoľkými prestávkami viac ako 27 rokov, budú môcť motoristi využívať od večerných hodín.
TASR v tejto súvislosti prináša výberovú chronológiu výstavby tunela Višňové, ktorý je súčasťou diaľničného úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala. Meria 7,5 kilometra a stal sa najdlhším slovenským cestným tunelom. Diaľničný úsek je súčasťou prepojenia Bratislavy a Košíc.
22. mája 1998 – Začala sa výstavba tunela Višňové – poklepaním základného kameňa v lome Dubná skala a razením prieskumnej štôlne. Víťazmi verejnej súťaže na dodávku stavebných prác razenia štôlne sa stala akciová spoločnosť Doprastav Bratislava a na zabezpečenie geologickej dokumentácie a geotechnického prieskumu akciová spoločnosť INGEO Žilina. Razenie štôlne sa malo ukončiť v roku 2000 a odhadované náklady boli vo výške 380 miliónov slovenských korún (Sk).
21. júna 1999 – K tomuto dňu Doprastav vyrazil spolu 878 metrov zo 7473 dlhej prieskumnej štôlne tunela Višňové.
20. septembra 2000 – Slovenská správa ciest (SSC), investor výstavby tunela, informoval, že razenie prieskumnej štôlne pre výstavbu tunela sťažilo rozvoľnenie horninového masívu, ktorý bol vyplnený priepustným materiálom a navyše nie po prvý raz vysoko zavodnený. Posunul sa termín ukončenia razenia na december 2001.
19. apríla 2001 – K tomuto dátumu vyrazili 5361 metrov zo 7473 metrov dlhej prieskumnej štôlne tunela Višňové. Pôvodne predpokladané náklady boli stanovené na 380 miliónov Sk, navýšili sa však na približne 500 miliónov Sk.
27. júna 2001 – Na veľmi ťažkú geologickú poruchu narazila spoločnosť Doprastav pri razení prieskumnej štôlne. Zo 7473 metrov dlhej štôlne dovtedy vyrazili 3500 metrov z martinskej strany (portál Dubná skala) a 2380 m zo žilinskej strany (portál Višňové).
17. októbra 2001 – V prieskumnej štôlni Dubná skala – Višňové odstraňovali dovtedy najvážnejšiu poruchu v histórii stavby tunela. Posledný termín prerazenia, december 2001, sa tak opäť posunul. Zdržanie spôsobila tlaková voda v ílovitých zónach.
3. septembra 2002 – Prieskumnú štôlňu Dubná skala – Višňové s dĺžkou 7480 metrov slávnostne prerazili. Celkové náklady dosiahli 700 miliónov Sk.
28. februára 2006 – Národná diaľničná spoločnosť (NDS) zverejnila v medzinárodných periodikách oznámenie o výberovom konaní na stavbu tunela.
31. januára 2007 – Generálny riaditeľ NDS Igor Choma informoval, že stavba tunela Višňové sa začne v roku 2008.
21. októbra 2009 – Na dofinancovanie projektu verejno-súkromného partnerstva (PPP) diaľnice D1 vyčlenila vláda SR dodatočných 11,56 milióna eur (348,26 milióna Sk). Prostredníctvom PPP projektov sa mala na Slovensku financovať výstavba približne 150 kilometrov nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry. Vláda Roberta Fica (Smer-SD) rozdelila úseky do troch balíkov. V treťom balíku bol obsiahnutý úsek D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, Lietavská Lúčka – Višňové, Višňové – Dubná Skala a privádzač Lietavská Lúčka – Žilina.
13. decembra 2010 – Minister dopravy Ján Figeľ (KDH) informoval, že tretí balík na výstavbu časti diaľnice D1 cez PPP projekt nebude. Súčasťou tretieho balíka mal byť aj tunel Višňové.
15. decembra 2010 – Vláda SR Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) rozhodla o ukončení koncesnej zmluvy s víťazom tendra tretieho balíka PPP projektu časti diaľnice D1. Konzorcium firiem združených v spoločnosti Žilinská diaľnica, s. r. o., však už vykonalo prípravné práce, za ktoré mu vláda plánovala vyplatiť 50 miliónov eur.
23. novembra 2012 – NDS vyhlásila za víťaza súťaže na výstavbu úseku diaľnice D1 z Lietavskej Lúčky cez Višňové po Dubnú Skalu, ktorého súčasťou bol aj tunel Višňové, združenie firiem Skanska SK a Strabag.
24. júna 2013 – Združenie firiem Skanska a Strabag požiadalo NDS o nápravu. Konzorcium nesúhlasilo s vylúčením zo súťaže na výstavbu úseku diaľnice D1 z Lietavskej Lúčky cez Višňové po Dubnú skalu. NDS vylúčila ponuku firiem Skanska a Strabag pre dĺžku nechránených únikových ciest v tuneli.
10. apríla 2014 – Spoločnosť Skanska definitívne vyradili zo súťaže o výstavbu úseku diaľnice D1 s tunelom Višňové.
11. júna 2014 – NDS podpísala zmluvu so združením firiem Salini Impregilo a Dúha na výstavbu úseku diaľnice D1 medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou, ktorej súčasťou bol aj tunel Višňové.
17. júna 2014 – Poklepaním základných kameňov sa spustila výstavba diaľničných úsekov D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala (13,5 kilometra), vrátane tunela a úseku D3 Žilina Strážov – Žilina Brodno (4,25 km).
20. marca 2017 – Okresný súd Bratislava I začal konkurzné konanie voči stavebnej spoločnosti Dúha, ktorá sa podieľala aj na výstavbe tunela.
11. apríla 2017 – V rozostavanom tuneli Višňové došlo k tragickej nehode. Pracovný bager pritlačil dvoch ľudí, ktorí sedeli v osobnom aute. Pri nehode prišla o život mladá žena, ktorá sedela v osobnom aute.
12. apríla 2017 – Okresný súd Bratislava I zrušil začatie konkurzného konania voči bratislavskej stavebnej spoločnosti Dúha, a.s., ktoré žiadala žilinská firma A.G.P., s.r.o.
4. mája 2017 – Žilinská spoločnosť A.G.P. sa odvolala voči zastaveniu konkurzného konania voči stavebnej spoločnosti Dúha. Od firmy Miroslava Remetu žiadala vyplatenie peňazí za práce na rekonštrukcii Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
25. septembra 2017 – NDS informovala, že rozostavaný úsek diaľnice D1 z Lietavskej Lúčky po Dubnú Skalu, ktorého súčasťou je aj tunel Višňové, bude meškať. Stavbári nestíhali splniť druhý míľnik na stavbe – prerazenie tunela do decembra 2017.
28. augusta 2018 – Na stavbe tunela Višňové prerazili prvú tunelovú rúru.
13. septembra 2018 – Zhotovitelia, spoločnosť Salini Impregilo a spoločnosť Dúha, prezentovali prerazenie obidvoch tunelových rúr.
18. septembra 2018 – Minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) vyjadril veľkú nespokojnosť s celkovým postupom prác na výstavbe diaľničného úseku D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala.
5. decembra 2018 – Premiér SR Peter Pellegrini (Smer-SD) uviedol, že pohár trpezlivosti na stavbe tunela Višňové už pretiekol, pričom dodal: „ak sa zhotoviteľ nespamätá, začneme konať. Buď odíde dobrovoľne, alebo s ním rozviažeme zmluvy my.“
6. marca 2019 – Vláda schválila materiál z dielne ministerstva dopravy, ktorým zmluvu so zhotoviteľom diaľničného úseku D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala ukončila dohodou. Uzavretie dohody o ukončení zmluvy medzi NDS a združením Salini Impregilo – Dúha odobrila už predtým aj Európska komisia (EK).
16. decembra 2019 – Národná kriminálna agentúra (NAKA) zasahovala v Prešovskom, Žilinskom a Bratislavskom kraji. Vykonávala zaisťovaciu akciu s názvom „Tunel“, ktorá sa týkala výstavby diaľničného úseku D1 Lietavská Lúčka – Višňové.
31. januára 2020 – NDS vyhlásila súťaž na hlavnú trasu úseku D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala. Predpokladaná hodnota zákazky bola 260,9 milióna eur bez DPH. Lehota výstavby nemala byť dlhšia ako 36 mesiacov.
23. apríla 2021 – NDS podpísala zmluvu so spoločnosťou Skanska, ktorá sa stala novým zhotoviteľom úseku diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Dubná skala. Zmluvná cena na dokončenie 13,5-kilometrového úseku D1 vrátane 7,5 kilometra dlhého tunela bola 255 miliónov eur.
28. júla 2022 – NDS vyhlásila súťaž na technologické vybavenie tunela vrátane informačného systému diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná skala. Predpokladaná hodnota zákazky bola takmer 71,5 milióna eur.
2. októbra 2023 – NDS podpísala zmluvu na dodanie technologického vybavenia tunela vrátane informačného systému diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala. Víťaznou sa stala spoločnosť PPA Controll so sumou 54,4 milióna eur.
29. októbra 2025 – Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD) uviedol, že tunel Višňové by mal byť otvorený pre vodičov 22. decembra 2025.
Prečítajte si tiež:
Môj profil 
Predplatné
.JPG)
