Nikdy to nie je dosť

Prezident Zelenskyj ďakuje na svojom profile na sieti X ako európskym partnerom (vraj spoločne chránime budúcnosť celého kontinentu!), tak Japonsku. Aj tamojší premiér sa totiž rozhodol podporiť ďalšie financovanie Ukrajiny (celková čiastka sa má blížiť k 6 miliardám amerických dolárov). Antonio Costa potom za EÚ vyhlásil, že „doručujeme sľub” (90 miliárd na najbližšie dva roky), na čo mu verifikovaný maďarský účet odpovedal otázkou, že kto je to my – azda daňoví poplatníci? Iný užívateľ s talianskou vlajočkou pri mene zas glosuje situáciu slovami, že nás „podojili”.

A naopak, ukrajinský vojnový veterán Viktor Kovalenko sa sťažuje, že to stále nie je dosť…

Odkiaľ berú podobné osoby trúfalosť jedným slovom ďakovať, a druhým sa sťažovať?

Veď západný svet už dal Ukrajine prvé posledné, a vyšetrovanie ich vlastných protikorupčných orgánov ukázalo, že celé milióny sa „stratili” kdesi na polceste. Ale občania EÚ majú očividne nekonečnú trpezlivosť – azda s výnimkou belgických farmárov, ktorí dali jasne najavo svoj názor na európsku politiku ako celok, keď zaparkovali v Bruseli svoje traktory a spustili „ohňostroj.”

Reparačná pôžička Ukrajine: Kto je za a kto je proti?

Napriek schválenej pôžičke môžeme za malého víťaza rokovaní považovať „Vé trojku”, teda Slovensko, Maďarsko, a Českú republiku. Odmietli sa totiž postaviť k financovaniu zaslepene. Kým však premiéri Fico a Orbán nepripojili k listine svoje podpisy, Andrej Babiš podpísal s výhradou – že jeho vlasť nebude ručiť za úvery. Pozícia ČR je teda do značnej miery odlišná, než naša.

Napriek tomu si Babiš doma vyslúžil opozičnú kritiku, ako sa dalo čakať. Expremiér Petr Fiala hneď „išiel bomby” o tom, že Babiš nastavuje nový kurz zahraničnej politiky – smerom na východ…

Naša opozícia to vidí inak

Zato Ivan Korčok ho, v podstate, obhajoval. Vraj sa Babiš od Fica s Orbánom „politicky dištancoval”. Nuž, keď myslí, nech myslí. Je však zjavné, že susedské vzťahy medzi našimi krajinami na politickej úrovni už dávno neboli také vrúcne (možno pripomenúť nedávnu návštevu českého ministra zahraničných vecí Petra Macinku a spoločnú tlačovku s Jurajom Blanárom).

Dá sa povedať, že z pragmatického hľadiska má pre nás udržiavanie vzťahov medzi národmi V4 veľký význam. Spoločná minulosť, ale aj relatívne blízka mentalita (oproti Anglosasom či Germánom) bude vždy prirodzeným pojítkom. A tak môžu naši predstavitelia na pôde EÚ nechať zaznieť spoločný silný hlas v zastúpení občanov v počte približne 25 miliónov. To nie je zanedbateľné číslo.

A sú to naše záujmy, za ktoré sa tam majú členovia V4 (toho času skôr „V3”) obrazne povedané pobiť

Zaujímavosť na záver: server Politico už priniesol vlastnú analýzu „víťazov a porazených” aktuálneho samitu. Na samý chvost zoznamu zaraďujú práve krajiny V3. Lebo sme vraj síce dosiahli dočasné víťazstvo, no možno tým len prehlbujeme našu izoláciu v rámci Únie. Nehovoriac o tom, že len čas ukáže, či voči nám Brusel nezaujme odvetné opatrenia.

Takto nám teda držia palce zahraniční kolegovia…

Prečítajte si tiež:

• Čo znamená neúspech reparačnej pôžičky Ukrajine pre vojnu a mier?
• Pôžička pre Ukrajinu je podľa AfD mrhaním peniazmi daňových poplatníkov
• USA prizvali európskych spojencov Kyjeva na nové kolo rokovaní o ukončení vojny