Už dávno nie je tajomstvom, aký veľký vplyv má črevná mikroflóra na naše zdravie, a dokonca aj na stav mysle. Vo väčšine prípadov sa však presne nevie, ako baktérie ovplyvňujú mozog.
Jeden taký mechanizmus objavil tím francúzskych vedcov vedený Pierrom-Marie Lledo z Pasteurovho inštitútu, ktorých článok publikovali v časopise Nature Communications.
Autori dokázali, že u laboratórnych myší s depresiou vyvolanou umelým stresom sa mení aj mikroflóra. Ich depresívny stav možno navyše preniesť na zdravé zvieratá pomocou transplantácie stolice – transplantácia prípravkov mikroflóry izolovanej z “depresívnych” myší. Po tejto procedúre preukázali ako zodpovedajúce biochemické markery v mozgu, tak charakteristické správanie.
Vedci zistili, že to významne mení prácu endokanabinoidného systému (endokanabinoidy, ECB) – jedného z kľúčových mechanizmov regulácie neurónov a celého organizmu. Tieto signálne molekuly a receptory prvýkrát objavili v 90. rokoch pri štúdiu narkotických účinkov účinnej látky v konope, tetrahydrokanabinolu, odkiaľ systém dostal svoj názov. Jeho funkciu ešte úplne nepreskúmali, ale ukázalo sa, že endokanabinoidový systém je zapojený do veľmi širokej škály úloh, od stravovacieho správania až po pamäť, imunitu a spánok.
Zníženie aktivity ECB v hipokampe – oblasti mozgu, ktorá hrá kľúčovú úlohu pri vzniku emócií, sprevádza rozvoj depresie. Takéto poruchy sa objavili aj u laboratórnych myší po transplantácii mikroflóry od depresívnych príbuzných. Vedci preukázali, že je to spôsobené znížením syntézy niektorých mastných kyselín, ktoré slúžia organizmu ako prekurzory k syntéze endokanabinoidy.
Inými slovami, stres môže spôsobiť zmeny v zložení mikroflóry, čo vedie k narušeniu metabolizmu mastných kyselín, čo zase znižuje aktivitu ECB a môže viesť k rozvoju depresie. Pierre-Marie Lledo a jeho spoluautori spozorovali, že najviac klesá počet baktérií Lactobacilli. Zavedenie takýchto mikróbov do čriev “depresívnych” myší skutočne viedlo k normalizácii ich stavu.