Práve v januári bol pritom podľa ochranárov ministerstvom životného prostredia schválený Program záchrany hlucháňa hôrneho, ktorý presne určuje, v ktorých lokalitách sa nesmú robiť žiadne zásahy. Správa TANAPu však podľa nich nerešpektuje tento dokument a vystavuje Slovensko stotisícovým sankciám od Európskej komisie.

„Populácia hlucháňa sa za dve desaťročia prepadla o viac než polovicu. Hlucháň hôrny je dôležitý druh, ktorý indikuje zdravé horské lesy. Jeho ochranou sa zabezpečuje ochrana mnohých ďalších lesných druhov. Najväčším problémom je úbytok jeho biotopov práve v dôsledku ťažby dreva,” zdôraznil Miroslav Kaliský z iniciatívy My sme les.

Doplnil, že Slovensku hrozia miliónové sankcie od Európskej komisie za to, že dlhodobo zlyháva v ochrane hlucháňa hôrneho. Ani po verdikte Súdneho dvora Európskej únie z roku 2022 totiž neboli prijaté kľúčové opatrenia, ako je zonácia národných parkov či zastavenie ťažby dreva v jeho biotopoch. Pokračujúca nečinnosť tak môže mať fatálne následky nielen pre prírodu, ale aj pre štátny rozpočet. „Správu národného parku vyzývame na okamžité zastavenie povoľovania ťažby dreva v biotope hlucháňa,“ dodal Kaliský.