Energetická ombudsmanka: Mali by o rozhodnutiach a vyhláškach ÚRSO rokovať poslanci Národnej rady SR?

Energetická ombudsmanka ako aj významné podnikateľské združenie Klub 500 v posledných dňoch poukazujú na rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).

Klub 500 varuje, že najnovší návrh ÚRSO na zmenu systému odchýlok môže likvidovať priemyselné podniky s čím súhlasí aj Energetická ombudsmanka, pričom pri tejto téme sa otvára otázka: Nemali by kľúčové rozhodnutia a vyhlášky ÚRSO schvaľovať poslanci Národnej rady SR?

ÚRSO má rozhodovať o cenách energií a vody v záujme spotrebiteľov a stability trhu. „Regulátor by mal vystupovať ako odborný orgán, nie ako politický komentátor,“ zdôrazňuje energetická ombudsmanka.

Súčasne Klub 500 kritizuje ÚRSO za návrh zmeny systému zúčtovania odchýlok, ktorý podľa podnikateľov „radikálne poškodí priemysel, spôsobí miliónové straty a ohrozí pracovné miesta“. ÚRSO návrh prezentoval bez dostatočnej diskusie s odborníkmi a podnikateľmi, čo vyvolalo ďalšie otázky týkajúce sa transparentnosti. „Slovensko produkuje viac elektriny, ako spotrebuje, no naše firmy platia jedny z najvyšších cien v regióne. Namiesto riešenia tohto problému ÚRSO navrhuje opatrenia, ktoré len zhoršia situáciu,“ varuje Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500.

Vzhľadom na rozsah dopadov rozhodnutí a vyhlášok ÚRSO – na obyvateľstvo až po existenciu podnikov – sa čoraz viac vyvstáva otázka, či by nemalo byť ÚRSO pod väčšou  kontrolou. Mal by slovenský parlament schvaľovať jeho najdôležitejšie vyhlášky a rozhodnutia?

Argumenty pre väčšiu úlohu NR SR pri rozhodnutiach a vyhláškach ÚRSO vychádza z demokratickej legitímnosti, keďže by tieto mali byť prerokované volenými zástupcami. Parlamentná diskusia by jednak priniesla aj viac priestoru pre posúdenie návrhov ÚRSO a aj ochranu pred ich jednostrannosťou (t. j. ochrana pred prípadnými neodbornými či neférovými opatreniami).  No na druhej strane by to mohlo predlžovať termín aplikovania vyhlášok a rozhodnutí ÚRSOm.

Možno by stálo na zváženie zaviesť systém selektívnej kontroly a to parlamentné prerokovanie len najvýznamnejších návrhov zo strany ÚRSO (napr. zmeny v odchýlkach, veľké cenové úpravy), pravidelné stretnutia s predsedom ÚRSO v hospodárskom výbore NR SR alebo aj povinnosť konzultovať navrhované zmeny s odborníkmi, podnikateľskými zväzmi a spotrebiteľskými združeniami zameranými na energetiku.

Kritika ÚRSO zo strany energetickej ombudsmanky aj Klubu 500 ukazuje, že regulátor potrebuje zmeniť prístup a to viac transparentnosti a lepšiu komunikáciu s odbornou verejnosťou. Otázka parlamentnej kontroly zostáva v súčasnosti otvorená, no je zrejmé, že súčasný systém nedostatočne zabezpečuje ochranu verejného záujmu. Ak aj naďalej bude ÚRSO prijímať kontroverzné rozhodnutia a vyhlášky bez konzultácie s odbornou verejnosťou, tak porastie tlak na väčšiu politickú zodpovednosť. A v takom prípade by schvaľovanie kľúčových opatrení Národnou radou SR mohlo byť jeho logickým krokom.